Archív

Rubriky

Najnovšie články

Najnovšie komentáre

Zaujímavé stránky

 

Október 2014
P U S Š P S N
« Júl    
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

RSS

Próza: A. B. Pain

Publikované v rubrike: č. 2-3/2004 autor: redakcia dňa 13.3.2010 9:10:00

Agda Bavi Pain

Pitva 

Bledá ženská tvár na tvrdom lôžku. Viečka hanblivo sklopené, zvädnuté mihalnice, prepadnuté líca. Čelo akési väčšie, vyššie, vyduté; mimika čistá, uvoľnená, pod pleťou sochy. Krivky dvoch vrások od guľatého nosa ku kútikom dlhých úst, trochu nižšie kopček brady postrčený dopredu. Rozvášnené vlasy na studenom podklade ako mŕtva hadia hriva Medúzy. Čiasi ruka sa dotkne vlasov, koncami prstov pokĺzne po ich lesklej, chladnej dráhe. Odhalí drobné, okrúhle uši. Ľahký oblúk dolnej sánky, po ktorom chrbát ruky prejde trhane až ku krku.

Nad železnou posteľou stoja traja muži - zriadenec v bielom plášti, uniformovaný fízel vyššej hodnosti a muž, ktorý sa spiacej uzimenej žene, zakrytej len slabou bielou plachtou, prizerá bližšie. Predkláňa sa, chvíľami takmer s nosom na nose skúma od brady až po temeno kriedovú ženskú tvár so spiacimi očami, s rozohnenými, strapatými pačesami a krvavočervenými perami, skrývajúcimi v oboch kútikoch úsmev.

Žena v momente po mužovi vystrelí, ovinie ho dlhými ramenami okolo zátylku a pritiahne si ho na seba. Prilepí sa ústami na ústa, spojí sa. A muž sa nebráni. Ani v jeho tvári sa nezračí iskra prekvapenia, i keď v prvej chvíli preskočí očkom po zriadencovi aj po fízlovi. Chudé prsty sa vnárajú do mäsa; na mužovej pokožke zostávajú po takýchto objatiach na sekundu biele škvrny. Nasleduje bleskový kolotoč pohybov, ktoré vyzliekajú, siahajú a zmocňujú sa telom tela. Žena stále so zavretými očami - ako na fotke, ktorú si muž dnes ráno pedantne vystrihol z novín.

Fízel stojí obďaleč, čumí na scénu zvrchu. Občas ale v pomykove cudne odvráti oťapenú tvár alebo sa naoko zaoberá svojím zovňajškom - gombíkom visiacim už len na vlásku či lupinami na výložkách. Zato zriadenec z druhej strany postele nerušene vypliešťa oči. Na tvári mu hrá zaslinená kilometrová čiara smiechu.

Mužove oči teraz nepokojne sledujú a hlcú každý detail scény. Rozširujú sa a zužujú, akoby sa rozpomínali. Úchytkom - pomedzi hadiace sa údy - vidia: tetovanie na pravom pleci, rozkývané náušnice s dlhými retiazkami, nalakované nechty na rukách i nohách a vlasy - tmavé, višňové.

Toto tiché, hluché a studené milovanie sa presúva časom aj priestorom: muž s touto ženou so zatvorenými očami sa lomcujú v nejakej spálni, na nejakej posteli. Obaja celí červení - krvaví, no nepoznať, kto farbí a kto je pofarbený. Iba čo žena padá späť na lôžko pred troch mužov v miestnosti.

A znova tá fotka v dokrčených novinách. A titulok …mŕtvola neznámej ženy… nad fotografiou zasnenej mramorovej tváre. Ale aj žena na strohom kovovom lôžku už leží bez pohnutia, tak ako predtým - ako keby sa nič nestalo. To len muž si musí napraviť rázporok aj košeľu zasunúť hlbšie do nohavíc. Zdvihne zo zeme svoj objemný kovovolesklý kufrík.

Krúti hlavou. Obráti sa k fízlovi a bezmocne pohodí rukou: vraj túto nepozná. Takúto. Fízel niečo hodnú chvíľu vraví až napokon aj on pokrčí plecami. Upozorní muža na pery. Muž si opakom ruky utrie ústa, pozrie: červená: rúž. Zriadencove ruky sa chytajú zhrnutej bielej plachty, zakryjú ňou tuhú a krásnu kamennú tvár.

Muž si prikyvuje do kroku. Klopkanie podpätkov sa rozlieha sterilnými suterénnymi chodbami. Mužove oči pozerajú pred seba, niekam do diaľky.

 

 

 

Plávanie

Starec vychádza von z vody, ťažko sa mu kráča. Je noc. Pri vodnej nádrži stojí stará luxusná limuzína. Z auta vystúpi muž, spraví niekoľko krokov k starcovi. Prehodí mu cez plecia uterák. Otvorí mu zadné dvere a sám nastúpi do predných dverí, za volant. Siahne na palubnú dosku, otvorí škatuľku cigár a ponúkne starca, aj mu pripáli.

Muž prichádza domov až nadránom. Za oknami začína svitať. Muž potichu otvára na spálni dvere a narýchlo zo seba zhadzuje odev. Ľahá si v spodkoch do postele. Vedľa spí mladá krásna žena, ktorá by mu - vzhľadom na svoj vek - mohla byť milenkou i dcérou. Muž si opatrne prikryje telo paplónom. Kým zatvorí oči, ešte raz sa nadvihne a ženu pobozká na líce.

Ráno v kuchyni dáva muž mladej, sviežej žene nejaké peniaze. Ona ho odmieňa ľahkou, letmou pusou na ústa. Obrovským úsmevom, ktorý privádza k životu. A tiež čerstvou, pariacou sa kávou. Ešte raz bozká muža na líce. Berie si na plece tašku a pod pazuchu niekoľko zošitov a uteká preč.

Mladý muž oproti žene vyzerá ako starec, ak nie priamo ako mŕtvola. Vyloží na stôl mobilný telefón a ukonane si sadá ku káve. Oboma rukami chytá šálku do dlaní a už-už si z nej ide odpiť. Nečakané a kvílivé zvonenie mobilu ho však vydesí natoľko, že sa obleje a ešte si aj popáli jazyk.

Chytá mobil do rúk. Naliehavému hlasu v slúchadle iba mlčky prikyvuje s vyplazeným, boľavým jazykom.

Na cintoríne. Starý muž v klobúku sedí na kamennej ohrádke okolo rozkvitnutého záhonu na hrobe a nahlas sa rozpráva s náhrobkom. Zošúverenou rukou sa pohráva so záhonom ako s nejakými srdcu blízkymi vlasmi. Na majestátnom, takmer dva metre vysokom náhrobnom kameni zlatým písmom ženské meno. A pod ženským menom aj jedno mužské, už iba dátum doplniť: 1929 - 19…

Alejou medzi hrobmi sa do kopca vyštverá luxusná stará limuzína. Zastane o čosi ďalej od starca. Starý za autom iba nepatrne vytočí hlavu, ďalej sa venuje hlasným spomienkam. Z auta opatrne vystúpi muž, s citom za sebou zabuchne dvere. Chvíľu postáva, kým sa chrbtom oprie o limuzínu. V pootvorených ústach si nenáhlivo prechádza po dolnej hrane predných zubov popáleným jazykom. Zľava doprava. Zrazu ho však niečo vyruší, otvorí na aute dvere a chvíľu čosi vnútri hľadá.

Muž prinesie starcovi mobil. Starý chytí aparát do rúk a minútku telefonuje. Podá mužovi mobil späť. Potom sa rozčúli, pričom ukazuje roztrasenou rukou na náhrobok a divoko gestikuluje. Odpľuje si. A rovno na záhon.

Slnečný deň. Muž si s mladou ženou užívajú chvíľky oddychu na kúpalisku na vodnej nádrži, kam muž chodieva so starcom.

Muž leží na lehátku a nastavuje tvár s tmavými okuliarmi proti slnku. Muž leží celkom oblečený: šedé nohavice, biela košeľa, tmavá vesta.

Prebudí ho až niekoľko kvapiek chladnej vody, keď pred ním mladá žena s nádhernými dlhými vlasmi hodí hlavou dopredu a dozadu, akoby si ich chcela osušiť. Žena v pestrofarebných plavkách sa smeje z mužovho vyplašeného výrazu a ťahá ho za ruku smerom k vode. Muž sa však nedá nahovoriť. Dá žene radšej opäť nejaké peniaze. Žena peniaze prijme, schová ich pod uterák na lehátku. Dopije z fľaše malinovku a uteká späť do vody. Z diaľky zamáva mužovi, aj on jej zamáva. Jeho úsmev po chvíli zmrzne, keď vidí, ako sa žena na plytčine čľapká s akýmsi náhodným mladým mužom.

Noc. Prázdna cesta. Cesta pri vodnej nádrži. V diaľke sa objavia najprv svetlá. O chvíľu stojí pri miernom svahu, zvažujúcom sa k vode, stará limuzína. V nej starec a za volantom muž.

Starec nejakú tú chvíľu ešte sedí na zadnom sedadle, na vodu ani nepozrie. Potom vystúpi. Na sebe iba tielko, široké tepláky, šľapky a cez plece prehodený uterák. Na hlave klobúk. Odloží ho na prednú kapotu auta. Rovnako ako všetko ostatné šatstvo.

Muž fajčí, sedí na svojom mieste za volantom. Hľadí cez stiahnuté okienko na starca, ako nahý vchádza pomaličky do vody. Keď mu hladina siaha po hrudník, ľahko sa odrazí a začne plávať prsia. Pláva ako pes.

Mladá žena privádza domov mladíka, ktorého spoznala ešte na kúpalisku. Vedie si ho za ručičku do obývačky. Pred muža - otca, ktorý vstáva z kresla a navonok ochotne prijíma mladíkovu ponúkanú dlaň.

Muž si sadá naspäť do kresla. Mladík si sadá na gauč oproti a žena zas na operadlo vedľa otca. Trojica prehodí niekoľko priateľských viet, pri ktorých sa nešetrí úsmevmi a občas aj nepredstieraným smiechom. Mladík sa trochu hanbí, keď naňho takto hľadia dva páry očí, očí otca a dcéry. Dcéra sa za chvíľu vrhá otcovi okolo krku a bozká ho na líce. Odchádza spolu s mladíkom do vedľajšej izby. Dcéra sa v štrbine dverí ešte obráti a posiela otcovi vzdušný bozk.

Muž ešte dlho pozerá na zatvorené dvere.

Keď ráno prichádza starec v sprievode muža na cintorín, na náhrobku sa už pracuje. Majster opravuje dátum 19… na 20…

Mladý muž sedí uprostred noci na posteli v úplnej tme. Na prázdnej posteli. Druhá prikrývka aj druhý vankúš chýbajú; muž má teraz celú posteľ iba pre seba.

Sedí na kraji postele, podopiera si prázdnu tvár oboma rukami a hľadí neprítomne kamsi pred seba. Ani ním nemykne, keď sa mobilný telefón na nočnom stolíku po jeho pravej strane rozžiari. Ako pouličný reklamný pútač začne v sekundových intervaloch osvetľovať ponurú izbu. Lomcuje ním vibračná mechanika a posúva ho na kraj stolíka, smerom k mužovi. Muž sa tento raz celkom rád za mobilom načiahne.

Starec sa kúpe. Nočná hladina sa čerí.

Mužovi v aute sa chce spať, viečka sa mu zatvárajú, aj hlava mu padá. Skúsi na autorádiu naladiť nejakú stanicu. Napokon však predsa len vystúpi z auta, oprie sa chrbtom o dvere a len tak hľadí za starým. Zrazu sa zohne a vezme do ruky kameň. Minútku sa s ním len tak hrá v dlani. Potom ho hodí za starcom.

Starcovi do tváre šplechne voda z nárazu kameňa o vodnú hladinu. Obráti sa smerom k brehu. Pláva na mieste.

Muž sa zohne a naberie si do dlane niekoľko väčších šutrov. Pokojnými, rozvážnymi pohybmi ich začne hádzať po starcovi.

Starec sa nezmôže ani na slovo. Keď by už aj chcel zakričať, voda mu šplechne do úst, až sa starec skoro zadusí.

A muž hádže a hádže a starec sa ledva uhýna. Manévruje na jednom mieste. Potápa sa, aby na sekundu unikol krupobitiu, no vzápätí sa musí opäť vynoriť - dýchať sa musí.

Ale kamene lietajú stále. Kameň za kameňom. Muž na brehu má času dosť. A kamene miznú vo vode ako v rieke, do ktorej sa vstupuje raz a naposledy.

Článok môžete zdieľať na týchto stránkach:
  • Digg
  • Sphinn
  • del.icio.us
  • Facebook
  • Google

Ak sa vám článok páčil, pošlite ho do pošli na vybrali.sme.sk

kľúčové slová:

bez komentára »

bez komentára.

RSS pre túto diskusiu. TrackBack URL

Pridaj komentár