Rómske piesne

Rómske piesne

v prebásnení Bohuslavy Vargovej

 

     Na  rozdiel od tradičného slovesného folklóru a väčšiny civilizovaných národov, rómsky foklór je stále živý, novotvoriaci sa, funkčne orientovaný najmä na dospelú populáciu. Rómske piesne-básne sú v oblasti lyriky spravidla charakterizované nerozvinutou tematikou, ktorá je vyslovená v skratke a navzájom skĺbená. Najvýraznejšia je osobná, rodinná, intímna a ľúbostná tematika, ale aj kmeňovo-rodová a sociálna.

     Osobitosť rómskej  piesňovej ľudovej slovesnosti sa prejavuje v poetickom výraze, v spôsobe a štýle zobrazenia skutočnosti. Je charakterizovaná výrazovou vecnosťou, častým opakovaním, ktoré  slúži aj vo funckii gradovania, využívaním tautológie a paralelizmu. V piesňovej skratke text zvyčajne vychádza z prudkého citového vzplanutia, prechádzajúceho do extrémnych polôh (rómsky plač a smiech a i.). Častejšie sa používa prirovnanie ako rozvinutý epiteton.

Viacerí teoretici (Pavok Plutko, Andrej Melicherčík, Eva Davidová, Milena Húbschmannová) či básnici (Vojtech Mihálik)  poukazujú na farebnosť a farbitosť rómskej ľudovej piesne. Aj stále prívlastky sú farebné a farbisté. Stretávame sa tu s čiernou hlavou, čiernymi očami, čiernou zemou, bielym mesiacom,  bielou košeľou, zelenými očami, červenou šatkou, sukňou, topánkami, sladkým dievčaťom a i. Nachádzame tu aj ustálené slovné spojenia, napr. chladný vietor, studený dážď, ja zomriem, zomriem pre ňu, krásne dievča, zjem ti srdce, dušu a i.

     Andrej Melicherčík k debutu Dezidera Bangu Pieseň nad vetrom,  ktorý tvorí 4l ľudových piesní/básní, o. i. uviedol, že  kompozícia rómskych piesní  je zväčša strofická, smerujúca k ustáleniu štvorveršovej strofy. „To isté súvisí s konkretizáciou hudobného myslenia, ktoré vyúsťuje do uzavretej hudobnej vety, zodpovedajúcej štvorveršovému celku, obvyklému v ľudovej piesňovej tvorbe. Ale v mnohých prípadoch je práve tak stroficky neustálená. Zodpovedá to iste tvorivej dynamike voľného poetického i hudobného výrazu bez hlbšej vnútornej diferenciácie.”

     Špecifiká rómskej ľudovej slovesnosti, ktorá sa zachovala formou ústnej tradície, vyplývajú  zo stáročnej izolácie Rómov so sporadickými genocídami. Bola nositeľom viacerých spoločenských funkcií, napríklad komunikatívnej, umelecko-literárnej, sociálnej,  morálnej, funkcie zvykového práva a i.

     Sprítomnenie rómskeho ľudového folklóru je v súčasnosti veľmi dôležité pre vnútornú  integráciu  a rómske sebauvedomenie,  rómsku identitu. Zachytenie rómskeho ľudového slovesného umenia  má aj ďalšiu dôležitú funkciu  – a to smerom k nerómskej časti spoločnosti, ktorej plnenie ponúka poznanie kultúry tohto jedinečného etnika, sprítomnenie a zviditeľnenie  jej pozitívnych prvkov.

     Pri prebásňovaní  rómskych ľudových piesní som sa stotožnila  s poňatím prekladu, ktorý má zachytiť významy, atmosféru, filozofiu a psychológiu výpovede. „Pokiaľ je  ľudová poézia živá, „ uviedol Vojtech Mihálik v doslove svojich Cigánskych piesní, „jej melodické aj textové zložky sú v ustavičnom pohybe, pri preklade priamo vyžadujú substitúciu, hľadanie ekvivalentov, parafrázu.”

Aj môj preklad má charakter voľného prebásnenia, niekedy siahajúceho až na hranice autorskej básne.

     Rómska ľudová slovesnosť má svoj špeciálny základ, ale disponuje aj špecifikami, do ktorých sa zapísal život Rómov v jednotlivých častiach sveta, najmä Európy.

      I keď ľudové piesne Rómov v Bulharsku sú v mnohom podobné ľudovým piesňam Rómov na Slovensku a v Čechách, predsa sú tu len určité odlišnosti. Pociťujem v nich vyššiu exaltovanosť, pochmúrnosť, tragiku, bezvýchodiskovosť, väčšie ľpenie na rodovo-kmeňových tradíciách, určitú ustrnutosť vo vývoji (i keď stále vznikajú nové piesne v zmenených situáciách).

     Oproti slovenským a českým zachytávajú ruské rómske ľudové piesne iba minimálny styk Rómov s majoritnou ruskou časťou spoločnosti.  Mnohé texty piesní vychádzajú z kočovného spôsobu života Rómov  v Rusku, zachytávajú fungovanie ich vnútornej integrácie. Lyrické piesne Rómov v Rusku zachytávajú radosti a žiale ich života, ako aj celkový spôsob ich života. Napriek hlbokej tragike, clivote prevažujú témy radostné,  hovoriace o rómskom údele, slobode.

     Pri voľnom prebásňovaní textov som sa snažila zachovať autentickosť piesní, ich rómske špecifiká, ako aj špecifiká vychádzajúce z konkrétneho života Rómov v Bulharsku a Rusku.

Ľudové piesne som prebásňovala počas svojho pôsobenia na Katedre rómskej kultúry Fakulty sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre za odbornej spolupráce jej  vedúceho, doc. PhDr. Júliusa Tancoša, CSc.

 

 

Ľudové piesne Rómov v Bulharsku

 

Kráčam, kráčam

 

Kráčam, matka, do ďalekej dediny,

do dediny, po ďaleké hory.

Kráčam, matka, do ďalekej dediny,

do dediny, po ďaleké hory.

 

Čisté dievča, čierne,

ležiavalo pri mne.

Predsa moje nebude,

tak to stojí v osude.

 

Poď sem, dievča, poď sem, bližšie ku mne,

si tu so mnou, dievča, neplač pre mňa, matka.

Poď sem, dievča, poď sem, bližšie ku mne,

si tu so mnou dievča, neplač pre mňa, matka.

 

Čisté dievča, čierne,

ležiavalo pri mne.

Predsa moje nebude,

tak to stojí v osude.

 

Prišiel ten čas, dievča, opustil som deti.

Svoje deti som nechal, prišiel som k tebe.

Prišiel ten čas, dievča, opustil som deti.

Svoje deti som nechal, prišiel som k tebe.

 

Čisté dievča, čierne,

ležiavalo pri mne.

Predsa moje nebude,

tak to stojí v osude.

 

 

Putoval som

 

Putoval som dlhými cestami,

stretal som sa so šťastnými Rómami.

Aj, Rómovia, aj, mládenci!

 

Moja láska k nej je taká hrozná,

milujem jej čierne oči, čierne hrozná,

aj, Rómovia, aj, mládenci!

 

Červenú šatku som jej dal i dám,

ako ju len ľúbim a preklínam!

 

 

Obchod

 

Príď, brat, nechaj nás pracovať,

medzi sebou obchodovať.

Nie s koňmi, ani nie s vozmi,

ale s našimi malými ženami.

 

Výkupné za ňu dám,

so  šedo-bielymi koňmi.

K tomu kráľovský stan

aj s medenými žrďami.

 

 

Čo som robila

 

Čo by som robila, a čo robím,

pretože neviem čarovať,

pretože neviem, ako čarovať,

ó, zomriem, lebo neviem čarovať.

 

Ó, môj boh, spravodlivý boh tresce.

Keď je so mnou, zomiera pre mňa,

za mojím chrbtom ma nechce.

 

Chcem čarovať, inak zomieram,

zomriem, a nikdy neuvidím,

keď je so mnou, pre mňa zomiera,

za chrbtom druhá bozkáva sa s ním.

 

 

Ó, môj boh, svätý boh,

šťastný, spravodlivý boh tresce.

Ako ho ľúbim a chcem, boh,

bude ma milovať, a nie nechcieť.

 

 

Poď so mnou, Lina

 

Poď so mnou, poď so mnou na trh, Lina,

kúpim ti, Lina, červenú šatku,

kúpim ti červenú šatku, Lina,

k nej červené topánky a látku.

 

Lina, Lina, vyrástla si, Lina,

Lina, Lina, vyrástla si, Lina.

 

Ja ťa chcem, vezmem si ťa do domu,

vezmem si ťa, nenechám ťa druhému,

vezmem si ťa, nenechám ťa druhému.

Vezmem si ťa, alebo ťa zabijem.

 

 

Poď na bazár, dievča

 

Poď so mnou na bazár, dievča,

kúpim ti tam šatku, dievča.

 

Ja zomriem, ja zomieram,

ja zomriem, padnem do blata.

 

Ako znak malý okrúhliak.

Na ceste malé dievčatá.

 

Poď so mnou, kde ma vietor zvial,

chcem ti vypovedať svoj žiaľ.

 

Všetko čierne v sebe zatri,

tebe, dievča, túžba patrí.

 

 

Sladká si ku mne

 

Dievča, dievča, milujem,

ja ťa, dievča, veľmi chcem.

Kým si iní spomenú,

vezmem si ťa za ženu.

 

Čierne, dievča, čierne,

či mi budeš verné.

Ani cukor sladké,

ujdi svojej matke.

 

Dievča, prekrásne si

ako hory, lesy.

Poď so mnou do domu,

nedám ťa nikomu.

 

 

Katina

 

Mám dievča zábavné

sladké ako sen.

Aké je pôvabné,

zomriem, zomriem preň.

 

Katina, ja zomieram pre teba,

tvoje oči vezmem si do neba.

 

Idem z jednej cesty na inú

pre moje dievčatko – Katinu.

Plačem, chvíle smútku pominú.

Zomieram pre ňu, nie pre inú.

 

Katina, ja zomriem pre teba.

Tvoje oči vezmem si do neba.

 

 

Počúvaj, dievča

 

Počúvaj, dievča,

ty, čo máš čierne vlasy,

ty, čo máš čierne vlasy,

pekné, jemné obočie.

 

Hrajže ty a spievaj,

spievaj našim Rómom.

Plač na rómskej ceste

pre moje piesne.

 

Nevesta bola krásna,

tá najkrajšia z okolia.

Chlapec bol veľmi dobrý.

Veľmi dobrý a muzikant.

 

 

Moja matka

 

Chudobná mať moja,

chudobná mať moja.

 

Pokým som začal vyrastať,

opustila ma moja mať.

 

Plačem za teba i za mňa,

plačem ako malé jahňa.

 

Chudobná mať moja,

chudobná mať moja.

Starať sa o mňa netreba,

to pre teba plačem, matka.

Ty nie si zahanbená, matka,

že otec je chorý pre teba?

 

 

Každú noc môj otec pije

 

Každú noc môj otec pije.

Moju matku bije.

Necháva nás hladných.

 

Otec, čo si urobil,

či máš pamäť vratkú.

Otec, priveľa si pil,

zabil si nám matku.

 

 

Ali,  konský handliar

 

Nepovedal som ti,

že som mal zlý sen.

Nepovedal som ti,

aby si nešiel na veľký trh.

Videl som, že z trhu

Džambasa Aliho

odviezli na káre,

jeho vnútornosti

vliekli za sebou.

 

Ó, Džambas Ali!

Nepovedal som ti,

aby si nešiel na trh.

Mal som zlý sen:

zobrali ťa preč

a tvoje vnútornosti

sa vliekli za károu.

 

 

Ó, môj otec

 

Ráno, dolu na lúke

malé psíča spalo.

Vstal som, a čo vidím –

nevesta tu plače,

srdce sa jej rozsypalo.

 

Nechaj oheň dohorieť,

nech dym udusí

svokru, svokra.

Môj manžel sa žení,

a  mňa predali za koňa.

 

Ó, otec, môj otec,

sníval sa mi sen o dome.

 

Štyri múry zbúrali,

štyri múry zbúrali,

nevesta je uprostred

s maličkým synom.

Plače, slzy roní,

jej srdce plačom zvoní

a lieči sa.

 

Ľudové piesne Rómov v Rusku.

 

Obchvátili nás komáre 

 

Obkľúčili nás komáre.

Sibírska muška

chce ma štipnúť do tváre.

Dlho som dumal, rozmýšľal,

ako som sa k robotníkom dal.

Prečo trpím tým,

sám neviem, a nepochopím.

 

Trpím pre nič.

 

 

Rozbúrila sa búrka

 

Rozburácala sa búrka,

vietor rozprášil celú rodinu,

koho kam.

 

Šurka, kde sú deti,

kde je moja rodina?

 

Rozbúrila sa búrka,

vietor rozprášil

celú rodinu,

koho kam.

 

 

Tento sivý

 

Kôň môj sivý

zchromel.

Rómovia,

zlodejom som sa zadĺžil.

Sivý krásne žil,

prešiel dlhú púť.

Nesmieš na mňa zabudnúť.

Pre koho

ma, Maša, opúšťaš,

či sa to oplatí?

Sadni si dozadu

a silnejšie drž opraty.

 

 

Nemám rodinu

 

Nemám rodinu,

umieram.

Kde by som išiel,

všade sám.

 

Teba si nájdem,

dobručká moja,

pokloním sa ti.

 

Rómovia, mládenci,

hyniem,

umieram.

 

 

Bojím sa

 

Bojím sa vyjsť,

všetkého sa bojím.

Na ceste sa bojím ukázať.

Hej, Rómovia, moja mať.

 

Tak strašne sa hanbím,

moje oči na svet nehľadia.

 

Ej, svet,

muža sa bojím.

Vždy je hladný,

hladný a zlý.

Ej, Rómovia, mládenci,

ej, moja mať.

 

 

Hyniem, mama

 

Hyniem, mama, hyniem,

poznať tak od čoho.

Od veľkej starosti,

smútku a clivosti,

a žiť sa chce, mama,

synom tvojim.

V bielom svete, mama,

miesta sa pre nich nenašlo.

Podaj mi víno, mama,

v bielom svete sa pre nich

miesta nenašlo.

 

 

Franforce

 

Pozrite sa na franforce,

na otrhanú  hruď.

Dlho žijem ako tulák,

ďaleko od rodiny,

neviem zabudnúť.

Na dlhú  cestu sa poberám,

otrhaný, sám,

kde mi je mať pochovaná.

Dlho som žil ako tulák,

ďaleko od rodiny.

Ležím, a spať nemôžem.

Starenka – mať vo sne

pred svätou ikonou

stojí a plače ako dieťa.

 

Stojí a plače ako dieťa.

 

 

Pod lesom

 

Pod lesom

rómske šiatre videl som.

Rómovia spievajú

piesne domova.

 

A piesne im spieva

moja žena,

druhým mužom unesená.

 

 

Ech, odišiel

 

Žijem pri poštovej ceste

a žije sa mi dobre.

Ech, odišiel,

sivý môj kôň pošiel,

dobrulinká moja.

 

 

Čiernučké oči

a bielučká pleť

do úsvitu

pokoja mi nedajú.

 

Ech, odišiel,

môj sivý kôň pošiel,

dobrulinká moja.

 

 

Sviečky

 

Zažnite sviečky, Romale,

neveselo je,

svetla namále.

Neveselo horia sviece,

putovať sa nechce.

Pustá je ohrada,

blchy Róm zapriaha.

 

Na horách vysokých

malé svetlá.

Rada som ťa stretla.

 

 

Šváby

 

Po stenách

nám šváby behajú.

Kde sa vzali,

aby s nami pobývali?

Aj tetka nadáva

a škriabe sa.

 

 

Ako som mal toho dosť

 

Už mám toho dosť.

Samé bitky.

Takýto život sa nedá žiť.

 

Ktorý dilino, bratku,

nekúpil svojej žene

červenú hodvábnu šatku?

 

 

Nemám sukňu

 

Sukňu nemám, blúzky niet.

Otec, kúp mi ich,

pár šatiek hodvábnych.

 

 

Náušnice nemám.

Ako môže byť Rómka bez krúžkov?

 

Zeleným sadom som išla,

odtrhla som kvet.

Prídem s ním,

nech sa ti zapáčim.

 

Sukňu nemám,

blúzky niet…

 

 

Prišiel som k vám

 

Nazrel som do vášho šiatra, Rómovia,

tóny známej piesne ma pozvali.

Na mladosť spomínam.

Tak sa rodí nápev,

v noci, v stepiach, v lesoch.

Nápev o rómskom osude.

 

Slová piesní

v srdciach zrejú,

pokiaľ bude žiariť

rómska hviezda.

 

 

Červené jabĺčko

 

Dno v kočiari nemám,

dievčinu – krásavicu tiež.

K oku si jabĺčko priložím,

hop-hop-hop,

stačí nám po polovici,

hop-hop-hop.

One thought on “Rómske piesne”

  1. Prosim vas,hladam text romskej piesne Cigánsky plač, viem, že začína slovami Ó, mámo, ó, mámo / nie je to pieseň , ktorú spieva Janko Kuruc, / Táto pieseň je smutná a ťahavá, dakujem pekne.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.