Almanach 25: Odkazy

ODKAZY 01/2004

 

  • František T. (Nové Zámky): Vaše spoločné texty akoby boli spís(k)ané na základe presvedčenia: Čím väčší nezmysel, tým lepšie… Patafyzika?! Dada?! Drístanie?! Neviem… Nezaujalo. Do Dotykov nie. Zatiaľ.
  • Patrik U. (Prešov): Zo zásielky, ktorú za teba poslal strýko, je jasné iba to, že „podobných” básní máš stovky… Z tých, ktoré skončili v našej redakcii, sa vybrať nedá. Zahodno by bolo sústrediť sa aj na obsah básne, výraz, myšlienku a… jazyk! Forma nemusí byť všetko. Niekedy.
  • Daniel G. (Prešov): Z tvojich „básní”: „Neskonale ťa milujem, / bez teba už vôbec žiť neviem…” alebo: „Stratil si svoje ja, / už nieste ani dvaja. / Ostal si sám, / dokonca aj z obrazu ostal už iba rám…” , no a ešte: „Azda sú pocity dáke chmáry, / pri ktorých sa obeť do tla spáli? / Alebo sú to krásne duševné prejavy, / pri ktorých sa nik ani len nezapáli…” Nuž, pokús sa prečítať nejaké básne, napr. od Válka, Turana alebo tak akosi. Šetrím slovami, vyvarujem sa ošúchaných „rámov bez obrazov” a… Napokon, jedno z riešení v tvojom prípade ponúkaš sám v texte Vedel si to: „Odrazu zistíš, že z in je out, / a tebe už nepomôže ani knokaut.”
  • Žofia Š. (Nitra): Tvoje básne pripomínajú viac akési prozaické odrobinky, básne v próze? Poviedky si neskúšala písať? Ak budeš mať z básní niečo… kratšie, pošli.
  • Ivan F. (Gelnica): Poviedka Hlad je zvláštna a šikovná vecička. Dobrý nápad, „pružný” jazyk, skvelá pointa. Osobne by som však nepodceňoval čitateľa výpisom svojich (rozprávačových) averzií a nenávistí voči násilníkom… Nechal by som čitateľa, nech si sám vytvorí svoj obraz, nevnucoval by som mu svoj pohľad. Len by som opísal situáciu. Súdy nech už vznáša niekto iný. Tak by som to spravil ja. Inak O. K. Pošli ešte niečo. Čakáme.
  • Stano Ď. (Horná Ves): Pravopis, štylistika, myšlienka: kde nič, tu nič! Nepíš hneď všetko, čo sa ti preženie hlavou. Poviedky sú spracované povrchne a tak aj pôsobia. Trochu naivné a akési „nemotorné”. Popracujem ešte.
  • Jaroslav C. (Komárno): Z „básničky” Samota v Mattrimóniu: „Sľuby sa rozmieňajú na činy / Asi nepochádzam z Indočíny.” Niekedy (pri čítaní textov zo zásielky) som nadobudol celkom opačný pocit… A básnička Cigáni idú do pekla, by po uverejnení spôsobila nepríjemnosti nielen nám…. V Dotykoch (aj vzhľadom na nízke RČ…) to je bez…
  • Michal K. (Bratislava): Nie celkom chápem súvislosti, keď napíšeš: „Nie je nad slovo vzaté, / že ukrivdil som ti…” Úsmev vyvoláva dvojveršie: „Tváriš sa, akoby Ťa / sračkou poliali…” Priveľmi ukecané, rozťahané, a napriek tomu aj prázdne a ošúchané. Zatiaľ ešte čakáme na… vydarenejšie.
  • Ľudmila D. (BB): Citlivé, vnímavé, hladké verše. Ibaže nič nové, objavné, iskrivé. Hádam pridať viac šťavičky a pohrať sa s jazykom… aj na papieri. Tešíme sa na nové!
  • Eduard P. (Čadca): Zaujímavé, len akési nedotiahnuté. Priveľmi priehľadné. Viac pozornosti jazyku by bolo prínosom. Tuším…
  • Silvia P. (Pezinok): Básne už boli aj čitateľnejšie. Pozor na gramatiku! Čakáme. Niečo viac…tvoje. Na aké sme boli zvyknutí… Tak.
  • Drahoš M. (LV): Nabudúce hádam i viac. Zatiaľ odkladáme.
  • Erik F. (Košice):  detto Ľudmila D.
  • Karol J. (Senec): Zo sprievodného e-mailu od autora: „Dovidenia, myslím, že z hľadiska autora by ste potrebovali nejaké povolenie na zverejnenie týchto básní, tak ja to povoľujem.” Nie je potrebné. Aj vzhľadom na (pod)úroveň textov.
  • Mária S. (Rudlov): Záľaha slov, slov, slov… Básničky sa tvária ako malé prózy. Zbavím sa gramatických lapsusov, prehnane vysokého počtu ukazovacích zámien, prečítam si niečo a… potom pošlem. Ešte raz.
  • Mária K. (Košice): Báseň Za horúca vyznieva ako piesňový text: má rytmus, prirodzené frázovanie a myšlienku tiež. Nemusím však rýmovať za každú cenu. Gramatické rýmy devalvujú moju prácu, ach! Vyskúšam možno aj voľný verš a pošlem.
  • Waldemar S. (?): Len jednu otázočku: Ako je to, keď sa človek tvári „krátko”?… Ostatné odkladáme, možno niečo vyberieme. Nabudúce uvítame menej ks a viac kvality, ak si rozumieme. Čakáme.
  • Spoločný odkaz: Vy sa pýtate na možnosti publikovania a technické záležitosti, my odpovedáme už po x-tý raz: príspevky do Dotykov posielajte poštou na adresu redakcie alebo na e-mailovú adresu. Rozsah v poézií: 5-6 básní, v próze 2-3 poviedky t. j. cca 25 – 30 normostrán. Texty píšte na PC alebo na písacom stroji. Prihoďte niekoľko informácií o sebe, nezabudnúť RČ a adresu. Dotyky vychádzajú 4 x do roka, znamená to, že na uverejnenie svojho textu alebo na odkaz si musíte počkať istú dobu. Nič nekončí v koši! Čítame všetko. Tak.

 

spracoval:  –MaG-

 

 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.