ODKAZY
– Zoltán R. (?): Poviedka Omyl unudenej pripomína trocha filmový príbeh, zmes dobrodružstva, exotiky, akcie, tajomstva atď. Celkom slušné ingrediencie na chutný príbeh, ktorý keď sa sfilmuje, bude zaradený do „prime-time” v najbáječnejšej televízií M. V tomto prípade výsledok ruší najmä neuvážené, neopodstatnené a násilné využívanie bohemizmov, preexponované a silácke pózy, falošné tóny vo výraze, kostrbatá štylistika a v nie poslednom rade GRAMATIKA (na svojej pohodlnej prdely… ozíva sa škrípanie… znie to ako saxafón…). Pri poviedke Medzi cudzími priateľmi som ani po prečítaní 4 – 5-tich strán nevedel, kto je tá Susan, Laura, Rebecka, Becki, alebo Becki bola Rebecka? No uznaj, napríklad táto „telefonická” scéna:
„S častejšími stretávkami sa zmnožili aj telefonáty a kontakt s Becki.
„Ahoj,” zakričala raz do telefónu Becki.
„Tak…ahoj,” vravím nechápajúc.
„Ahoj,” tlmočí Susan Rebecke.
„Ahoj,” opakujem.
„To bola Becki,” Susan.
„Aha. Má celkom sladký hlas. Nech ešte niečo povie.”
„Máš niečo povedať,” tlmočí Susan.
„Mou,” vraví Rebecka.
„Mou,” odpovedám, snáď správne. A rozhovor so Susan pokračoval.”
No ja neviem… Možno nie som vhodný typ na prijatie takéhoto úletu… Zatiaľ nie, ale nič nie je stratené.
– Michala H. (Žilina): Kolekcia 15-tich básní z tvojej zásielky nás nie príliš presvedčila. Niekedy sa v textoch mihne zaujímavý motív, ale to je skôr výnimka. Básne ako napr. Milujem vyznievajú nepresvedčivo, fádne, pateticky. Prečo nasilu používaš inverziu a meníš slovosled, len aby zneli tvoje verše ako básne z predminulého storočia? A čo keby si písala tak ako hovoríš, tak ako (a čo…) žiješ?! Možno by to pomohlo. Tvojim básničkám. Popracuj a pošli.
– Ján B. (?): „Prepracovanie” nepomohlo. Hm. Čakáme na ďalšiu, inú. Lepšiu. Poviedku.
– Peter L. (?): Z tvojho sprievodného mailu: „volam sa Peter L… a venujem sa pisaniu poezie aj prozy…”. To je v poriadku, ale nevenuješ sa tomu asi dostatočne. „Básničky” si poslal priamo v e-maili (nabudúce poprosíme v prílohe, napísané v textovom editore…), bez diakritiky… a s celkom slušnou koncentráciou gramatických chýb, napr.: „pery sa jej nehnuly… S parom zlomenych prstou…”. Nehovoriac už o „klišé parádičkách” typu: „Okno/
otvorene okno/ na tvojej duši/srdce place/ ja to viem/ podla tvojich/ vlhkych pier.” Ach, ach. A prezraď, prosíme ťa, aké sú to tie „tlkajúce” dvierka…
– Dominika M. (?): Básne, ktoré si poslala, majú naozaj „šťavu”, dynamický výraz, uverili sme, že sú úprimné. No na publikovanie by bolo vhodné ešte na textoch popracovať. Študuješ predsa žurnalistiku, takže by to nemal byť problém… Šetri slovami… okrem iného. Čakáme na ďalšiu šťavnatú zásielku.
-mag-