Keď sa Majster džezu Miles Davis rozhodol po vyše piatich rokoch hudobnej tvorivej odmlky vstať ako bájny vták Fénix z duchovného popola, obklopil sa, ako zvyčajne, novými hudobníkmi. Tak sa pri zrode albumu The Man With The Horn (Muž s trúbkou) ocitol po jeho boku mladý, vtedy 22-ročný sopránový saxofonista Bill Evans. Po niekdajšom džezrockovom období nezostalo ani stopy. Miles načrtol úplne novú hudobnú cestu. Výrazne dokresľovať mu ju po celé najbližšie roky pomáhal práve Bill Evans.
BILL EVANS, FAMÓZNA PERSPEKTÍVA SÚDOBÉHO DŽEZU
Tento húževnatý, dobrosrdečný hudobník, hráč na tenorový a sopránový saxofón, ale aj na flautu, zotrval s Milesom od roku 1980 plné štyri roky. Oficiálna diskografia udáva ešte ďalšie albumy, ktoré spolu nakrútili – We Want Miles, Star People a Decoy – ale to pozabudla na jednoznačne najvýznamnejší album, ktorý vyšiel trochu neskôr, po Milesovej smrti, vďaka Japoncom ako dvojalbum pod titulom Miles! Miles! Miles!. Je na ňom zachytený prvý kompletný koncert v Japonsku Milesa Davisa po jeho hudobnom a tvorivom zmŕtvychvstaní. Len odrobinky (dve kompozície) sa ocitli na albume We Want Miles. Práve tu vynikajúco možno sledovať hudobný vývoj tak Milesa, ako aj mladého búrliváka Billa.
Tento fenomenálny americký džezový saxofonista sa narodil v roku 1958 v Clarendon Hills v štáte Illinois do rodiny s hudobným zázemím – otec mal klasické klavírne vzdelanie a počas štúdií sa Evans učil hrať na klasický klarinet. Keď zavítal do istej texaskej univerzity, študoval tu s takým významným saxofonistom, akým je dnes Dave Liebman. V New Yorku strávil neskôr bezpočet hodín hraním džezových štandardov a improvizovaním. Tak sa vlastne vypracoval k hudobným výšinám, ktoré boli použiteľné aj pre Milesa Davisa.
Štúdiové snímky Billa Evansa mám rád, ale nikdy nie sú tak presvedčivo silné, ako záznamy z koncertov. Overiť si to možno na DVD Miles Davis – At Hammersmith Odeon, London 1982, kde hrá fantasticky silná džezová zostava: Bill Evans – saxofóny a flauta, Mike Stern – gitara, Marcus Miller – basová gitara, Al Foster – bicie, Mino Cinelu – perkusie. A, samozrejme, Miles Davis, trúbka. Bill Evans tu miestami hrá také obdivuhodné sóla raz na saxofón, inokedy na flautu, že vo vizuálnom zázname bezprostredne vidieť Milesovo obdivné, súhlasné pritakávanie hlavou pri týchto majstrovských hudobných výkonoch a nápadoch. Pravdaže, je veľa iných vynikajúcich saxofonistov aj flautistov (napokon až primnohí z nich s Milesom postupne hrali), no Billove tvorivé postupy sú poznačené extrémne silnou osobitou tvorivou pečaťou. A absolútnou výhodou našej technickej súčasnosti je skutočnosť, že si každý môže overiť moje tvrdenia na príslušných CD a DVD nosičoch. Takže nemám kam ani o krok ustúpiť.
Moje slová nepriamo potvrdzuje aj jeden z najvýznamnejších džezových gitaristov tohto sveta, John McLaughlin, ktorý v roku 1984 prizval Billa Evansa do novopostavenej Mahavishnu orchestra. Dvojalbum na DVD nosičoch Live at Montreux 1984/1974 ho predvádza ako nemenej búrlivého interpreta a spontánneho tvorcu. Ak je John McLaughlin považovaný za jedného z najväčších inovátorov na gitare za posledných štyridsať rokov, tak po boku v Mahavishnu orchestra v zostave osemdesiatych rokov má nemenej pôsobivého spoluhráča v podobe saxofonistu a flautistu Billa Evansa. Ich Radio-Activity, Nostalgia, Clarendon Hills a ďalšie kompozície znejú aj v roku 2008 stále rovnako sviežo, silno a presvedčivo. Je to jedna z hudieb, ktorej neuberá čas ani miligram, ani milimeter zo svojej extrémnej sily.
Pravdaže, čas ani tvorivosť nezastavíš. Mahavishnu orchestra sa aj v novej podobe rozpadli. Bill prechádza viacerými zoskupeniami, na Petite Blonde zostáva spomienka v podobe albumu z roku 1992, kde koncertne účinkujú Victor Bailey, Dennis Chambers, Mitch Forman, Chuck Loeb a Bill Evans. Jeho tvorivé zrenie ho privádza k potrebe sýtejších zvukov, prizýva viac hudobníkov (čo mu viac-menej zostalo dodnes) – tak vzniká roku 1996 CD Bill Evans Escape, kde si zahrala doslova plejáda elitných džezových hráčov, medzi nimi Wallace Roney (Miles s ním tesne pred smrťou rátal ako so svojím nástupcom – no môže mať Miles nejakého konkrétneho nástupcu? Nemysliteľné!), Lee Ritenour, Victor Bailey, Marcus Miller a ešte celá hŕba ďalších. Toto hip-hopové stretnutie s džezom bol iba jedným z jeho míľnikov.
Rozhodne sa treba zmieniť o albume Soul Insider z roku 2000, ktorý nahral okrem iných so soulovo-džezovou legendou, ktorej meno znie Les McCann. Tento album bol na ďalší rok nominovaný na Grammy. V roku 2003 prizýva country hviezdu Willieho Nelsona, s ktorým nakrúti groovevo orientovaný album Big Fun, no keď počuje hrať trubkára Randyho Breckera, neodolá – a na svete je Bill Evans/Randy Brecker Soul Bop Band Live, dvojalbum, kde okrem iných účinkujú aj Victor Bailey (basa) a Hiram Bullock (gitara, spev).
Zatiaľ najnovším prejavom jeho tvorivých ambícií je album z roku 2007, kde opäť hrá plejáda významných hráčov (soulgrass ho neopúšťa) The Other Side of Something. Jeho námety z oblastí bluegrassu, džezu, amerického soulu sa na tomto albume naplno rozbiehajú, no ani sám ich autor netuší, kde sa zastaví. Lebo nikdy nevie, kedy sa otvorí Bod Poznania, v ktorom si veľký tvorca povie – treba ísť zase o kus ďalej (kým sa tak stane, pripomeňme, že v roku 2007 ho diváci v takejto soulgrassovej podobe videli na Bratislavských jazzových dňoch).
Vybraná diskografia:
1) Miles Davis – The Man With The Horn
2) Miles Davis – We Want Miles (distribúca v SR DIVYD)
3) Miles! Miles! Miles!
4) Miles Davis – Star People
5) Miles Davis – Decoy
6) Miles Davis – At Hammersmith Odeon, London 1982 (DIVYD)
7) Mahavishnu orchestra – Live at Montreux 1984/1974 (DIVYD)
8) Bill Evans Petite Blonde (Live)
9) Bill Evans – Push
10) Bill Evans – Live in Europe
11) Bill Evans – Escape
12) Bill Evans – Starfish and The Moon
13) Bill Evans – Touch
14) Bill Evans – Soul Insider
15) Bill Evans – Big Fun
16) Bill Evans – Soulgrass
17) Bill Evans/Randy Brecker Soul Bop Band (Live)
18) Bill Evans – The Other Side of Something
JOHN ZORN, ALTSAXOFÓNOVÉ TORNÁDO
Keď som po prvý raz počul album Spy versus Spy s podtitulom John Zorn, Tim Berne, Mark Dresser, Michael Vatcher, Joey Baron Play The Music of Ornette Coleman, nebol som si istý, komu vlastne včely uleteli. Taká divoká sa mi tá hudba zdala! Aby som dostal hudobnú prírodu do rovnováhy, objednal som si Naked City – The Complete Studio Recordings. Tak som sa dostal na piatich CD nosičoch ku všetkým album Naked City: Naked City, Grand Guignol, Heretic, Radio, Absinthe, Leng Tch´e. Všimnite si obsadenie: Joey Baron – bicie, Yamataka Eye – spev, Bill Frisell – gitara, Fred Frith – basa, Wayne Horvitz – klávesové nástroje, Mike Patton – spev (ako hosť iba na jednom z albumov výnimočne len na tomto kompletnom päťnosičovom podujatí!), John Zorn – altový saxofón, spev.
Koniec. Koniec rozumu, koniec požiadaviek, koniec-koncov je to začiatok hudby. Absolútny začiatok.
Na Johna Zorna si treba zvyknúť. Nie, nie. Na Johna Zorna si treba zvykať. Pravdupovediac na Johna Zorna sa vôbec nedá zvyknúť. Treba ho bezpodmienečne milovať od samého začiatku. Teda, nie priamo Johna Zorna, ale zvuk jeho altového saxofónu, ktorý je vždy ako tornádo, ale vždy iný, nevypočítateľný, nevyspytateľný. Džez. Freejazz. Improvizácie. Thrash. Hardcore. Elektronická hudba. Surf. Súčasná vážna hudba. Svetová hudba. To všetko je John Zorn. Od roku 1973, keď začal s altovým saxofónom až podnes. Narodil sa 2. septembra 1953 v New Yorku, takže za podnetmi k superhudbe nemusel nikam ďaleko cestovať. Džezový, aj ostatné hudobné svety mal položené priamo pri nohách. Skupiny, kde v živote účinkuje: Naked City, Masada, Painkiller, Hemophiliac, Weird Little Boy. Nástroje: saxofón, klarinet, duck calls, spev, klavír, Themerin, wind machine. Tam, kde ho nenájdete pod menom John Zorn, skúste hľadať pod pseudonymom Dekoboko Hajime. Týka sa to jeho japonských projektov s japonskými hudobníkmi.
John Zorn má obrovské altsaxofónové krídla, ich rozpätie nikto nezmeria. Veľký zlom v jeho hudobnom uvažovaní spôsobilo, keď objavil album Anthonyho Braxtona For Alto (o Braxtonovej priekopníckej hudobnej práci pozri bližšie prvý diel seriálu Míľniky svetového džezu, publikovaný v časopise DOTYKY č. 1/2008). Do svojich prvých nahrávok zakomponoval prvky free jazzu, avantgardnej a experimentálnej hudby, performancií, filmovej hudby a vôbec všetkého pokrokového, s čím sa stihol zoznámiť. Nadchol ho skladateľ filmovej hudby (okrem iného) Ennio Morricone. Výsledkom jeho interpretácie niektorých skladieb tohto významného skladateľa je album The Big Gundown s podtitulom John Zorn plays the music of Ennio Morricone. Je to vlastne prvý Zornov album realizovaný na veľkej vydavateľskej značke. Píše sa rok 1985. K vydaniu prvého albumu zostavy Naked City chýba ešte rovných päť rokov. Medzitým sa zameria na Godarda a pracuje na množstve rozmanitých projektov. Dodnes k najpresvedčivejším (okrem už menovaných) patrí projekt skupiny Masada: dvojalbum z roku 2001 Masada Live at Tonic (Tonic je jeden zo súčasných najvýznamnejších džezových klubov New Yorku, ale aj celých USA, až pôjdete zanedlho bezvízovo do USA, nezabudnite ho navštíviť – čo ušetríte na vízach, miniete na vstupenky do klubu) patrí k nezabudnuteľným hudobným zážitkom.
V septembri roku 2003 oslavoval John Zorn päťdesiatiny sériou performancií v Tonic klube, začal s The Knitting Factory. Roku 2006 realizoval dva albumy v podobe spev, či správnejšie by malo byť hlas/basa/bicie, čiže Mike Patton, Trevor Dunn a Joey Baron trio – vznikli tak albumy Moonchild: Songs Without Words a Astronome. Tretí album s triom, ale doplneným o ďalších hudobníkov, Six Litanies for Heliogabalus, realizoval vlani.
John Zorn. Koniec jednej svetovej éry hudby. Začiatok inej éry. Saxofónové a tvorivé tornádo. Nekonečná podoba hudby.
Vybraná diskografia:
1) The Classic Guide to Strategy:Volume 1 (1981) (na Slovensku distribuuje HEVHETIA)
2) The Big Gundown (1986)
3) Spillane (1987)
4) Spy vs Spy (1989)
5) Elegy (1992)
6) Angelus Novus (1998)
7) Xu Feng (2000)
8) Cartoon S/M (2000) 2 CD
9) Madness, Love and Mysticism (2001) (HEVHETIA)
10) Mysterium (2005)
11) Moonchild: Songs Without Words (2006)
12) Astronome (2006)
13) Chimeras (2003)
14) Six Litaniess for Heliogabalus (2007)
15) Filmworks I 1986-1990 (1997)
16) Music for Children (Volume One, 1998)
17) Naked City: The Complete Studio Recordings (2005) (HEVHETIA)
18) Masada: Alef (1994) (HEVHETIA)
19) Live at Tonic 2001 (2001) (HEVHETIA)
20) Sandherin (2005) 2 CD (HEVHETIA)
STEVE COLEMAN, MUŽ SO ZÁSADNÝM VPLYVOM
Ak ma pamäť neklame, Steva Colemana sme na Bratislavských jazzových dňoch zažili niekedy v osemdesiatych rokoch. Nemohlo to byť skôr, lebo na pódium vystúpil v zostave Steve Coleman and Five Elements a bolo to ešte pred Nežnou revolúciou. Bol to jeden z najvzácnejších zážitkov, dnes by sa organizátori zrejme nedoplatili. Steve Coleman sa narodil 20. septembra 1956 a súčasnosť ho pozná ako skvelého amerického saxofonistu, spontánneho skladateľa, skladateľa a vedúceho rôznych skupín. No taktiež aj ako filozofa. Boli časy, keď odviedol krásny kus hudobnej práce v Dave Holland Quintete (zase súvis, aj keď nepriamy, s Milesom Davisom – opäť sa nám tu vynára meno chýrneho basistu, niekdajšieho spoluhráča Milesa). Firma TDK zaznamenala tento kvintet v jeho najlepšom období (hrali tu aj Robin Eubanks na trombón a Kenny Wheeler na trúbku a flugelhorn) na DVD vydanom v TDK Jazz Clube – Dave Holland Quintet Live 1986. Steva Colemana nájdete v tomto kvintete aj na CD nosičoch, napríklad na albume ECM s titulom The Razor´s Edge.
No jeho prvý vlastný album pochádza z roku 1985, podieľala sa na ňom úžasná klaviristka Gerry Allen či nemenej príťažlivá speváčka Casandra Wilson. Je to dnes vzácny, ale zohnateľný album od firmy Winter and Winter Steve Coleman Group – Motherland Pulse. Tu sa po prvý raz prejavila pred svetom miera hudobnej slobody, s ktorou vyrástol a do ktorej dorástol filozof a nevšedný hudobník Steve Coleman. Pravdaže, to je stála podoba nosičov, no koncertne vystupoval už od roku 1981 v podobe Steve Coleman and Five Elements. Tento rodák z Chicaga sa presťahoval do New Yorku v roku 1978 (hoci aj v Chicagu sú výborné podmienky na džez, ale mekka hudby môže byť len jedna, aspoň v severnej Amerike), postupne sa skomunikoval a hral s hudobníkmi ako sú Thad Jones, Sam Rivers, bubeník Doug Hammond, Cecil Taylor, Abbey Lincoln či už spomínaný Dave Holland. Prijal za svoje mnohé prvky z folklórnej hudby z africkej diaspóry a spojil ich s hudobnými myšlienkami na základe prastarých metafyzických koncepcií. Nezvyčajnosť jeho hudbe pridalo používanie asymetrie, väčšej slobody v melodike, harmónii aj rytme. Sám nepoužíva termín jazz (tobôž poslovenčený termín džez). Uprednostňuje pojem spontánna kompozícia. Disponuje veľmi originálnymi teóriami, o ktorých sa podrobnosti možno dočítať na internete.
Uprostred deväťdesiatych rokov účinkoval v Paríži, kde vytvoril pozoruhodnú trilógiu. Prvým albumom z nej je Steve Coleman and the Mystic Rhythm Society – Myths, Modes and Means, druhým The Way of the Cipher a tretím Curves of Life (všetky tri z roku 1995, každý v inej hudobnej zostave pod iným menom skupiny). Nevyhnutne treba spomenúť ešte M-Base koncepciu, ktorú naznačil už vo vlastnej prvotine Motherland Pulse, a ďalej ju tvorivo rozvíjal napríklad v albumoch Rhythm People, Black Science, Drop Kick, Sine Die, ale aj v albume Anatomy of a Groove.
Jeho tvorba – to je súčasná hudba par excelence. Šťastní sú ľudia, ktorí mali príležitosť zažiť ho naživo a kiežby si organizátori Bratislavských jazzových dní na neho ešte aspoň raz spomenuli!
Vybraná diskografia:
1) Motherland Pulse (Winter and Winter/na Slovensku distribuuje HEVHETIA)
2) On the Edge of Tomorow
3) Sine Die
4) Rhythm People
5) Black Science
6) Drop Kick
7) The Tao of Mad Phat /fringe zones)
8) A Tale of 3 Cities
9) Def Trance Beat
10) Myths, Modes and Means
11) The Way of the Cipher
12) Curves of Life
13) The Sign of The Way
14) The Sonic Language of Myth (1998)
15) The AscensionTo Light (1999)
16) Resistance Is Futile (2001) 2 CD
17) Alternate Dimension Series I (2002)
18) On The Rising Of The 64 Paths (2002)
19) Lucidarium (2003)
20) Weaving Symbolics (2CD with DVD) (2006).
MICHAEL BRECKER, SAXOFONISTA Z 900 ALBUMOV!
Netvrdím, že počet je vždy meradlom kvality, často býva skôr ukazovateľom ľudského úspechu, no v tomto prípade ide jednoznačne aj o kvalitu, aj o množstvo nahrávok spôsobené zaslúženým úspechom. Michael Brecker (inak brat trubkára Randyho Breckera, o ktorom sme písali v súvislosti s Billom Evansom) zomrel ako vyše 57-ročný na leukémiu v roku 2007. Narodil sa v Pensylvánii 29. marca 1949, svoju hudobnú kariéru začal v desiatich, keď hral rock a rhythm and blues, ale čoskoro aj rôzne fúzie s džezom atď. Dvadsaťročný prišiel do New Yorku (všimnite si, koľkí buď prídu do New Yorku, ak sa chcú zaradiť medzi absolútnu džezovú špičku, alebo sa tam priamo narodia), tu mal skupinu Dreams, v ktorej pôsobil aj jeho brat Randy a bubeník Billy Cobham (neskôr sa preslávil spoluprácou s Milesom Davisom na najpredávanejšom džezovom albume všetkých čias, Bitches Brew). Michael hral v kvintete s Horacom Silverom v rokoch 1973 – 1974 ešte predtým, kým sa rozprúdila komerčne úspešná spolupráca Brecker Brothers.
Jeho diskografia zahŕňa vyše 900 albumov, takže keby chcel niekto povedať, že pozná celé jeho hudobné dielo, zrejme by nad ním (a pátraním po ňom na albumoch) musel stráviť celý svoj život. Hral na albumoch takých významných tvorcov, akými sú Elton John, Paul Simon, Yoko Ono, John Lennon, James Brown, James Taylor, Joni Mitchell, Lou Redd, Frank Zappa, Steely Dan, Funkadelic alebo Aerosmith. Pokiaľ ide o džez, spolupracoval s elitnými hudobníkmi typu Pat Metheny, Chick Corea, McCoy Tyner, Don Cherry, Charles Mingus atď. atď.
Tenorový saxofonista a skladateľ Michael Brecker trinásťkrát zvíťazil v Grammy a bol prvý, kto získal obe ceny – Best Jazz Instrumental Performance a Best Jazz Instrumental Solo. Významný bol aj v súvislosti so štylistickými a harmonickými inováciami – posúval míľniky svetovej hudby aj v tomto smere. Jeho sólový debut vyšiel až v roku 1987, no stal sa džezovým albumom roka podľa obidvoch významných hudobných časopisov – Down Beatu aj Jazziz magazine.
Nedá sa nevšimnúť si, že účinkoval na významných albumoch, akými boli The New Standard od Herbieho Hancocka alebo Infinity od McToya Tynera. Medzi jeho utešené hudobné práce patria Two Blocks From the Edge, Time Is of the Essence, Nearness of You: The Ballad Book (hrajú tu výnimočne spoločne Pat Metheny, Herbie Hancock, Charlie Haden a Jack DeJohnette). S bratom Randym vytvorili taktiež sériu vynikajúcich albumov, z ktorých uveďme aspoň Brecker Brothers, Out of the Loop, Heavy Metal Bebop.
Nesmrteľným sa u hudobných fanúšikov stal pôsobením v skupine Steps, neskôr Steps Ahead, ktorú založil vibrafonista Mike Mainieri (tak som aj Steps spoznal – lebo všetky hudobné cesty vedú cez Milesa Davisa – u neho hral Chick Corea, ktorý si zahral na najkrajšom albume Maynarda Fergusona Primal Scream. Tu účinkoval aj prvý trubkár po Maynardovi Marc Colby, ktorý vzápätí vydal svoj prvý sólový album a na ňom hral vibrafonista Mike Mainieri. Jednoduché, nie?). Z plejády albumov Steps spomeňme aspoň v Japonsku vydaný, nehorázne drahý dvojalbum Smokin´ In The Pit. Patrí medzi nevyhnutnosti v dobrej zbierke, aj keď ide „iba o džezrock“. Za jednu z najvážnejších prác, na ktorých sa Michael Brecker podieľal, osobne považujem album Saxophone Summit: Michael Brecker/Joe Lovano/Dave Liebman – Gathering of Spirits with Phil Markowitz, Cecil McBee, Billy Hart (TELARC/v SR distribuuje DIVYD). Je to dielo svedčiace o hudobnej vyzretosti, citlivosti, virtuozite, nadšení a skúsenosti. Taký bol Michael Brecker, ale pochopiteľne aj všetci ostatní spoluhráči, ktorí s ním toto závažné dielo vytvorili. So svetom sa rozlúčil priam fantasticky – jeho posledný sólový album, na ktorom spolupracovali džezové hviezdy Pat Metheny, John Patitucci, Jack DeJohnette, Herbie Hancock a Brad Mehldau, mu vyšiel po smrti 22. mája 2007, pričom Michael odišiel 13. januára toho istého roku.
Vybraná diskografia:
1) Steps – Step By Step
2) Steps – Paradox
3) Steps Ahead – Steps Ahead
4) Michael Brecker – Michael Brecker (1986)
5) Infinity (1995)
6) Wide Angles (2003)
7) Saxophone Summit – Gathering of Spirits (TELARC/DIVYD)
8) Steps – Smokin´ in the Pit – 2 CD
9) The Brecker Brothers – The Brecker Brothers
10) The Brecker Brothers – Out of the Loop
11) The Brecker Brothers – Heavy Metal Bebop
12) Michael Brecker- Pilgrimage (2007)
13) Michael Brecker – Nearness of You (2001)
14) Michael Brecker – Tales from Hudson
15) Two Block From the Edge
16) Time Is of the Essence
17) NBC – Saturday Night Live Band
18) The Brecker Brothers – Some Skunk Funk
19) Steps Ahead – Magnetic
20) Steps – Modern Times.
(pokračovanie)
Miloš Drastich