Mal byť Jim Morrison zavraždený? (3.časť)

MAL BYŤ JIM MORRISON ZAVRAŽDENÝ?

Ďalšie skutočnosti z posledných dní života básnika a speváka americkej hudobnej skupiny The Doors Jamesa Douglasa Morrisona

 

Časť tretia

 

… istý bývalý hollywoodsky právnik (t. č. na dôchodku), ktorý hrával golf s Maxom Finkom – obhajcom, ktorý zastupoval v súdnom procese Jima Morrisona v roku 1969 v Miami, kedy bola rocková hviezda obžalovaná z obscénností a odhaľovania sa na verejnosti, sa v roku 2002 vyjadril, že je presvedčený o tom, že asi mesiac predtým, ako odišiel Morrison do Paríža, ho musel Fink varovať a navrhnúť mu opustiť krajinu. Malo sa tak – podľa tohto nemenovaného právnika, ktorého spomína Stephen Davis v článku The Last Days of Jim Morrison (Posledné dni Jima Morrisona) [1], udiať vo februári 1971.

Nemenovaný právnik, ktorého cituje aj americké vydanie Rolling Stone č. 952/953 z júla 2004, údajne prehovoril pod podmienkou zachovania anonymity a okrem iného tiež tvrdil, že Max Fink mal dostať tajnú informáciu, že jeho známy klient má byť údajne vo väzení zavraždený či zlikvidovaný. Varovanie vraj Finkovi oznámil prominentný právnik z Beverly Hills Mickey Rudin, ktorého klientom bol napr. aj Frank Sinatra, a o ktorom bolo známe, že má blízke vzťahy s ľuďmi z administratívy vtedajšieho prezidenta USA Richarda Nixona…  Rudin mal vtedy Finkovi navrhnúť, aby Morrison v záujme vlastnej bezpečnosti čím skôr opustil krajinu, pretože keď začne súdny proces, bude mu odobratý cestovný pas. Francúzsko, ktoré v tom čase nemalo so Spojenými štátmi uzatvorené žiadne zmluvy o vydávaní tzv. „sexuálnych” zločincov, bolo Jimovi navrhnuté ako logické miesto na útek. V mnohých materiáloch o Morrisonovom živote sa uvádza, že jeho odchod do Paríža bol viac-menej plánovaný „ozdravovací” pobyt, kedy sa chcel Jim dať do poriadku po nahrávaní posledného radového albumu s názvom L. A. Woman, oddýchnuť si od alkoholu a drog, viac sa venovať písaniu a svojej „vesmírnej družke” Pamele, ktorá odišla s ním. Spomína sa aj skutočnosť súdneho procesu, ktorý Morrisonovi visel nad hlavou ako Damoklov meč a vnútorne ho užieral, no doposiaľ sa nikde neuvádzalo, že Morrisonova cesta do Paríža bola útekom zo strachu o vlastnú existenciu, útekom zo strachu o svoj život…

 

Epizóda: posledné nahrávanie

 

Jedného dňa, asi 15. júna, sa Jim Morrison vybral na prechádzku po Paríži. Začínalo krásne leto, stromy sa zelenali, no vo vzduchu bolo stále cítiť stopy studeného severného vetra. Prešiel cez Īle Saint-Louis, potom sa pobral smerom k starobylej d´Anjou. Zastavil sa pri dome č. 17. Posadil sa na chodník, sledoval rieku a zapisoval si poznámky o básnikovi Charlesovi Baudelairovi, ktorý kedysi býval práve v podkroví tohto domu. Potom Jim prešiel na ľavý breh Seiny, zamieril k Odéon-u, kde si kúpil nejaké kancelárske potreby. V tejto štvrti sa nachádzalo malé nahrávacie štúdio. Jim sa tu zastavil a spolu so štúdiovým technikom si vypočuli nahrávky svojich básní, ktoré mal so sebou. Jim sa majiteľovi štúdia zdôveril, že by rád nahral ešte niekoľko nových čítaní svojich básní a dohodli sa, že môže prísť, kedykoľvek bude chcieť.

Jim pokračoval v prechádzke do Café de Flore, kde raz stretol Pamelu aj s jej priateľmi. Usadil sa na terase a objednával jednu whisky za druhou, kým sa úplne nestrieskal. Odrazu začul akýsi lomoz, ktorý mali na svedomí dvaja pouliční muzikanti. Boli to Američania. Gitarista mal oblečený kabát z jelenice a spevákovu hlavu zdobil kovbojský klobúk. Práve príšerne potvorili skladby od Crosby, Still, Nash and Young.  Boli to naozaj zlí muzikanti a Jim – ožratý na mol – si ich okamžite obľúbil. Keď “odpálili” Marrakesh Exppress a opäť neutŕžili ani halier, podišiel k nim Jim, predstavil sa a veľkoryso ich pozval na drink. Prezradil im, že neďaleko je nahrávacie štúdio. Ohúrených pouličných komediantov požiadal, aby ta s ním zašli a spolu niečo nahrali. Chalani nechceli veriť vlastným očiam, ani ušiam: “Človeče, ty si z nás robíš prču? Naozaj si Jim Morrison?”, bolo im zaťažko uveriť, že sa v Paríži stretli s hviezdou… O hodinu už bola na svete asi 15-minútová nahrávka tejto bizarnej skupinky.

Jimov výkon bol údajne veľmi zlý – jeho prízvuk znel akosi tvrdo, južansky. Pracovníkov štúdia to mrzelo, ale každému bolo jasné, že pod mizernosťou Jimovho “vystúpenia” sa podpísal alkohol…  Spomínaní zamestnanci štúdia sa živili najmä nahrávaním rôznych jinglov či nahrávkami vážnej hudby a práve boli zaneprázdnení, no na Jimovo naliehanie im na nahrávku poskytli najviac polhodinu. Prvých päť minút strávila čudesná skupinka dohadovaním. Gitarista – typický hipík – bol polomŕtvy od vzrušenia (“Nahrávam s Morrisonom!”) a spevák nebol na tom lepšie. Napokon sa ich Jim spýtal, čo by chceli hrať a gitarista navrhol akési tri odrhovačky. Jim však navrhol vlastný plán: “Skúsme toto! Napísal som to ja…” a odštartoval akúsi zvláštnu verziu skladby Orange County Suite, ktorú vyradili najmenej z dvoch albumov The Doors…

Nahrávka vyznieva neprirodzene, hrubo, pripomína opilecké bľaboty… Navyše, ak sa započúvate do tejto nahrávky, ktorých boli odvtedy predaných tisícky na čiernom trhu po celom svete, môžete naživo pocítiť koniec Jima Morrisona. Počujete, ako dva týždne pred smrťou vybľakuje svoje verše, v ktorých sa mieša jeho trýzeň, chiméry, kde však tiež cítiť akúsi posadnutosť rýmom, poetickou dokonalosťou, čistotou, katarziou: “Well, her father has passed over/ And her sister is a star/ And her mother´s smoking diamonds/ And she´s sleeping in the car…”

Keď Jim vyplatil nahrávanie, venoval všetky peniaze, ktoré mu ostali, tým dvom neznámym vyjaveným hipíkom. Zvukár mu potom podal kazetu s nahrávkou a Jim na ňu roztrasenou rukou načarbal svoje meno a názov sprievodnej „kapely” z ľavého brehy Seiny: Jim and the Smoothies… (Jim a Ťarbáci)…

 

                                                  pokračovanie v budúcom čísle

 

 

(podľa amerického vydania časopisu Rolling Stones spracoval: Marián Grupač)

 


[1] Americké vydanie časopisu Rolling Stone 952/953 z júla 2004

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.