Ondrej Herec: Netvory 19.storčia

Ondrej Herec

Netvory devätnásteho storočia

Uvažoval som o bytosti, ktorú som vypustil medzi ľudí, dal som jej vôľu a silu, aby mohla činiť hrozné veci.” Mary Shelleyová, Frankenstein.

 

Stokerovi matka napísala: „Od Frankensteina pani Shelleyovej… sa nijaká kniha nepriblížila Tvojej originálnosťou ani hrôzou”. Netvory vyjadrujú strachy kultúry, v ktorej vznikli. Frankenstein (1918), Podivný prípad Dr. Jekylla a pána Hydea (1886), Ostrov Dr. Moreaua (1896) i Drakula (1897) vzklíčili z nových druhov strachu: z rozpadu spoločenského poriadku, zo zlyhania ekonomiky, z pomsty prírody za následky technického pokroku, z iracionálnych síl, driemajúcich na dne rozumu.

19. storočie premiestnilo netvora z ríše nadprirodzených síl do spoločnosti, založenej na vede a technike. Shelleyovej netvor je predobrazom vzbúrených robotov, androidov a kyborgov, Stevenson založil Hydeom líniu netvorov psychoanalýzy, Wells predpokladal, že človek môže vytvoriť nové druhy a poľudštiť zvieratá a Stoker vrátil do populárnej kultúry nadprirodzené bytosti.

Frankenstein ovplyvnil nasledujúce diela, ale všetky čerpajú zo spoločných tematických a naratívnych zdrojov: napodobnenie života a prírodného vývinu; stvorenie, zmŕtvychvstanie a hriech; zahmlenie hraníc medzi telom a duchom; boj medzi vedou a poverou; netvor ako temný dvojník človeka, nepriateľský, desivý a zároveň poľutovaniahodný; vzrušujúca poľovačka na netvora a dvojznačný záver. Ústrednú úlohu má veda, ale skrýva sa v nej nadprirodzené.

Netvor sa pohybuje na hraniciach známeho s neznámym a ľudskosti s neľudskosťou, lebo je tlmočníkom posolstiev podvedomia a premenlivý ako predstavy o ľudskosti. V statických kultúrach sa predstavy o tom, čo je človek, takmer nemenili, aj netvory bol nemenné. Netvory vznikajú a menia sa v dobách civilizačných a kultúrnych premien. Ak netvor môže vzniknúť, môže ho vytvoriť aj človek. V 19. storočí vznikla teratogenia, veda o výrobe netvorov.

Na konci 19. storočia Hyde stelesnil absolútne, a preto nemenné zlo v človeku a Drakula nadprirodzené zlo mimo človeka. Nemožno ich poľudštiť, len zničiť. Na začiatku 19. storočia Mary Shelleyová zobrazila netvora, meniaceho sa dramaticky ako moderná doba: človek dokáže vyrobiť pomocou vedy a techniky láskavé chiméry, aj spraviť z nich zločinné obludy.

Na vysvetlenie netvora nestačí jednoduchý kontrast hrdinu a zloducha. Čím nás fascinujú netvory a prečo s nimi súcítime? Potomkovia Frankensteina sú ukrivdené bytosti, signalizujúce obavy zo zavrhnutia, depresie vyvrheľa nespravodlivých hospodárskych a mocenských pomerov. Prototypy netvorov v 19. storočí modelujú strašiaky moderného sveta. Frankenstein a Moreau predstavujú hrozbu zvonka, zrútenie genetických a rasových hraníc, podstatných pre vládu a organizáciu spoločnosti. Stevenson rozpráva o porušení sociálneho poriadku vlastnými príslušníkmi: Hyde ohrozuje tradičnú morálku zvnútra. Drakula kolonizuje impérium infekciou upírstva v paródii imperializmu.

Priestor netvora

Kým nebo bolo sídlom najvyššieho dobra, mohlo z neho na Zem zostupovať len dobro. Keď do vesmíru obmedzeného rajom a peklom prenikli iné nepozemské svety, po anjeloch a démonoch sa objavili bytosti mimo dobra a zla. Virtuálne priestory fantázie sa v 19. storočí neprestali inšpirovať mýtickým ani božským časopriestorom, ale svet nadobudol nové rozmery. Ľudia si celé veky predstavovali priestor a čas ako pevný rámec predmetov a udalostí, ako nádoby reality. Leibniz už pred Einsteinom pokladal priestor a čas za relatívne. 19. storočie zmenilo prostredie, priestor a čas netvora. Netvory prenikli z romantických izolovaných priestorov (Frankensteinov kaštieľ a Švajčiarske Alpy, Moreauov exotický ostrov, Drakulov zámok v Transylvánii) do veľkomestskej civilizácie: Drakula vtrhol do Anglicka, Hyde odhalil Freudove kontinenty podvedomia a nevedomia pod povrchom kultúry. Frankensteinov netvor aj Wellsove človekozvery smerujú do budúcnosti androidov, kyborgov a netvorov génového inžinierstva. 19. storočie globalizovalo netvory v priestore a čase.

Biologický priestor je miestom výmeny údajov. Organizmus je biochemickým a genetickým procesom informácií a materiálu v ustavičných premenách seba samého. 19. storočie konštruovalo netvora, problémom hrdinov však ostáva jeho zničenie: Frankenstein bojuje proti netvorovi, Moreu proti zveroľuďom, Jekyll proti Hydeovi, Harker proti Drakulovi. Netvor ohrozuje tvorcu v dvojakom zápase, o moc v spoločnosti a o prežitie živočíšneho druhu. Bitka sa nekončí jednoznačne: Frankensteinov netvor sa môže rozmnožovať aj bez človeka, nevedno, či upír neožije, ani či niekto nevyrobí nových zveroľudí, a vieme, že Hyde sa skrýva v každom z nás. Frankenstein, Jekyll, Moreau aj Van Helsing sú nevedomky zločincami a netvory obeťami. Bipolárna opozícia „ja” a „iný” ignoruje premenlivú škálu životných foriem.

Reprodukcia netvora

S človekom sa vyvíja aj netvor. Frankenstein aj Moreu sa mýlili: ani umelo riadená evolúcia nesmeruje k dokonalejším organizmom. Druhy, úspešné v jedných podmienkach, vymierajú v iných. Rubom evolúcie je degenerácia. Čo je dokonalosť, ak môže zlyhať? Existuje viac druhov dokonalosti, ktoré sa navzájom vylučujú? Vývoj nesmeruje k dokonalosti, ale k druhom, produkujúcim životaschopné potomstvo.

Netvory 19. storočia sa chcú reprodukovať. Dramatický konflikt Frankensteina vrcholí naliehaním netvora, aby mu tvorca vyrobil nevestu, vlastnosťou Hydea sú „neopísateľné neresti”, Moreauovi zveroľudia odmietli byť výsledkami laboratórnych experimentov, Drakula reprodukuje svoj rod neľudsky, odlišne od známeho biologického rozmnožovania. Netvory 19. storočia sú perverzné, súčasťou ich inakosti je porušenie sexuálnych tabu.

Netvory 19. storočia sú priesečníkmi známych tiel a myslí s neznámymi možnosťami. Nie sú prirodzené ani nadprirodzené, ale „neprirodzené”. Výzorom, odcudzením, xenofóbiou a dvojznačnosťou vyjadrujú sociálnu, rasovú, kultúrnu, sexuálnu či mentálnu odlišnosť. Vyjavujú, že v každom sa skrýva cudzinec, votrelec a možno netvor, že ľudskosť je len priblížením sa k sociálnemu konštruktu človeka tolerovateľnou mierou netvornosti.

Stoker sarkasticky použil refrén Balady z Readingského žalára (Ballad of Reading Gaol, Oscar Wilde 1898), že vždy zabíjame to, čo milujeme; v Drakulovi sa mení milovaná osoba na objekt a láska na posadnutosť, ktorá žiada bezpodmienečné vzájomné splynutie v nesmrteľnosti upíra. Cenou za premenu človeka na niečo iné je strata osobnosti. Netvory 19. storočia predstavujú hypotetické línie biologického vývoja. Priniesli do fantastiky biohoror: poblúdená evolúcia plodí obludy a riadená príšery.

Premeny netvora

Netvory 19. storočia vznikli v typografickej kultúre. 20. storočie prinieslo dva prevraty v genéze netvorov: Po prvé, netvory sa už nerodia v knihách, ale vo filme, v televízii a v hrách. Po druhé, priemysel zábavy zrýchlil premeny netvorov. Mení ich výzor, psychiku, prostredie, pridáva im rodinných príslušníkov, prispôsobuje ich rôznym formám, druhom a žánrom, prerába filmy na televízne seriály, scenáre na knihy, hrané filmy na animované, horory na paródie, romantickú idealizáciu na pornografiu. Priemysel zábavy rozmnožil temného dvojníka a vyrobil z netvora chameleóna populárnej kultúry. Netvory modernej kultúry sa približujú k jedinečnej osobnosti, získavajú vlastnosti človeka, ku ktorým patrí schopnosť meniť sa.

V slovenčine sú netvory gramaticky neživotné, sklonné podľa vzoru „dub”: „netvory, upíry” atď. V mnohotvárnosti a premenlivosti sa netvor individualizoval a vznikol gramatický problém: ak sa netvor poľudštil, mali by sme ho skloňovať podľa vzoru „chlap”: „netvori, upíri…”

Tradičnou témou utopických fantázií bolo dobrodružstvo vývoja ľudstva, dobývajúceho vonkajší priestor. Frankenstein bol azda prvým odmietnutím vízie o expanzívnom pokroku. V 20. storočí sa obavy z prírodných vied, automatizácie, vesmírneho výskumu, jadrových technológií a chémie, posunuli k strachu zo zlyhania techniky a ďalej, k hrozbám biotechnológií a virtuálnej reality.

Sľubné netvory blízkej budúcnosti sa vynorili z hlbín minulosti. Moderná fantastika je zmesou vedy s pseudovedou, racionálneho s iracionálnym, vrátila sa do nej mystika a nadprirodzené sily. Ťažko rozlíšiť fantáziu od reality, azda všetko je technicky konštruovateľné, model sa zdá reálnejší ako skutočnosť. Médiá predstierajú, že stačí poznať niekoľko slov, aby sme pomocou vedeckých zaklínadiel pochopili svet. Nepoznáme hranice premien sveta ani človeka: to je problém človeka, nie mimozemských spasiteľov, umelej inteligencie ani netvora.

19. storočie pristúpilo k idei Francúzskej revolúcie o rovnosti ľudí s technickou efektívnosťou: meradlom ľudskosti je neľudskosť netvora. Čiernobiela polarita „pozitívne – negatívne” diskriminuje skupiny, poznatky a kultúry, marginalizované majoritnou spoločnosťou. Priemysel zábavy je kolektívnym rozprávačom. Nespočetnými variantmi príšer vyjadruje neistotu pohľadu na svet, konfiguruje sémantické pole moderného netvora ako súčasti spoločenského vedomia. Netvor prestáva byť protikladom človeka, vejár odtieňov hodnotového spektra zviditeľňuje obludy v kultúrnom prítmí: páriov civilizácie, chudobných, bezmocných, nevzdelaných. Vo verejnom diskurze ťažko zamlčať konflikt medzi mocou a bezmocnosťou. Netvory stelesnili sociálnu nerovnosť.

Ešte sme sa nenaučili žiť so strojom a ohlásil sa kyborg, hybrid človeka s technikou. Nasleduje ho genetický netvor, čoskoro azda aj umelá inteligencia. Fantómy počítačových animácií sú predzvesťou elektronicky a geneticky vyrobených neľudí. Netvory 19. storočie sa nás pýtali, kto je človek. 20. storočie položilo otázku: Za koho, za čo považuje netvor človeka?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.