Ondrej Herec: King – Kong

Ondrej Herec

King Kong

 

Opica nie je novým druhom netvora. V kresťanskom umení symbolizovala nízke sily, žiadostivosť, hriech i zamaskovaného diabla. Satan ako opica v reťaziach predstavuje zlo, spútané dobrom. Vojenské lietadlá zostrelili King Konga z vrcholu Empire State Building. Bol príliš veľký, stelesnil predsudky a strach. Priemysel zábavy neprestajne obnovuje snový pôvab filmu a čaro jeho sedemdesiatročnej obludy.

 

Dotazník

Film: King Kong, USA 1933, čiernobiely, 105 minút.

Premiéra: 2. 3. 1933, New York City.

Žánre: Dobrodružstvo, horor, science fiction, fantasy.

Hlavná postava: King Kong, fiktívny obrovský ľudoop.

Hlavné úlohy: Fay Wray (Ann Darrow), Bruce Cabot (John Driscoll).

Vedľajšie úlohy: Robert Armstrong (Carl Denham), Frank Reicher (kapitán Englehorn), Sam Hardy (Charles Weston), Merian C. Cooper (pilot), Ernest B. Schoedsack (guľometník), Noble Johnson, James Flavin, Steve Clemento, Jim Thorpe.

Režiséri: Merian C. Cooper a Ernest B. Schoedsack.

Scenár: James Ashmore Creelman a Ruth Roseová.

Námet: Merian C. Cooper a Edgar Wallace.

Kamera: Edward Linden, J.O. Taylor, Vernon L. Walker.

Dramaturgia: Carroll Clark, Al Herman.

Hlavný technik a špeciálne efekty: Willis H. O’Brien.

Hlavný modelár: Marcel Delgado.

Vizuálne efekty: Linwood Dunn.

Hudba: Max Steiner.

Zvukové efekty: Murray Spivack.

RKO: Radio Keith Orpheum; “R” označuje tiež RCA, Radio Corporation of America. „Radio” malo upozorniť, že ide o zvukový film.

Distribútor: RKO Pictures.

Produkcia: RKO Radio Pictures Productions.

Producenti: Cooper, Schoedsack a David O. Selznick.

Vedúci štúdia: Merian C. Cooper.

 

Dej

King Kong je dojemná melodráma o kráske a zvierati, ktoré nie je zlým netvorom, ale ukrivdenou bytosťou. Kong sa len bráni a ochraňuje ľudskú samicu, hoci nepatrí k jeho druhu. Jeho zúrivosť rozpútal chamtivý obchodník a spolu so senzácie chtivým obecenstvom dostali, čo si zaslúžili.

Fantastický námet o láske obrovského opičiaka k blondíne je sfilmovaný takmer dokumentárne. Producent Carl Denham si najal loď Venture a nezamestnanú hviezdičku Ann Darrowovú, aby na vzdialenom ostrove nakrútil dobrodružný film. Sľúbil „špinavým námorníkom” a hercom „peniaze, dobrodružstvo a slávu”. Domorodci uniesli a darovali Ann ako nevestu trinásťmetrovému ľudoopovi. Posádka pod vedením Denhama a mocného námorníka Jacka Driscolla sa prebíja džungľou a bojuje s pravekými jaštermi, aby ju zachránili. Konga omámili plynom a dopravili do USA. Vo svojom svete bol kráľom a božstvom, do civilizácie sa dostal ako cirkusová atrakcia, aby jeho únoscovia zarobili na zvedavosti publika. Oslepený tisíckami fotografických bleskov pretrhol reťaze a plieni ulice Manhattanu. Pudovo sa driape na vrchol mrakodrapu, aby unikol a ochránil Ann. Vojenské lietadlá ho obletujú ako zúrivé komáre, guľometné dávky sú však nebezpečnejšie ako štípance hmyzu. Slabnúci Kong jemne odloží svoju malú kráľovnú a zrúti sa do betónovej priepasti. Denham, ktorý ho zničil, vyriekol nad ním epitaf: „To neboli lietadlá. Krása zabila zviera.”

 

Tímová spolupráca

Film je výsledkom skvelej spolupráce tímu, ktorý viedli Cooper, Schoedsack a O’Brien. Cooper a Schoedsack boli vojnoví veteráni a vykonali exotické cesty ako Denham a Driscoll. Vzorom Denhama bol zrejme Cooper, Driscolla Schoedsack, jeho manželka Ruth Roseová bola modelom Ann Darrowovej. Cooper režíroval väčšinu technických záberov, Schoedsack hrané.

Na Floride narodený letec, dobrodruh, novinár a vojak Cooper patril spolu s kameramanom keystonských grotesiek Schoedsackom k zakladateľom amerického dokumentárneho filmu. Režírovali klasiku autentických dobrodružstiev, dva nemé filmy o hraničných svetoch: Grass (1925) je dokument o kočovnej ceste iránskeho dobytkárskeho kmeňa a v Siame (Thajsko) nakrútili fiktívny dokument o útočných slonoch Chang (1927). Do dejín vstúpili vzorom filmov o pravekých netvoroch King Kong.

O’Brien vytvoril a režíroval špeciálne efekty vo viacerých nemých filmoch o stratených svetoch (The Dinosaur and the Missing Link, 1915, 10,000 B.C., 1916), Prehistoric Poultry, 1916, Curious Pets of Our Ancestors, 1917), Along the Moonbeam Trail,1920), The Ghost of Slumber Mountain,1919 – tento film sa stratil), animoval predhistorické netvory pre úspešný nemý film podľa románu C. A. Doylea Stratený svet (The Lost World, 1925).

 

Vznik 

King Kong nadväzuje na prácu Meliésa, Portera, Griffitha a ďalších, ktorí sa snažili zachytiť filmom nápady, presahujúce možnosti iných médií. Cooper chcel nafilmovať americký variant rozprávkovej témy „kráska a zviera” ako „najväčšie dobrodružstvo”:

Carl Denham: „Celý svet bude platiť, aby to uvidel!”

Kapitán Englehorn: „Neudržia ho nijaké reťaze.”

Carl Denham: „Spútame ho lepšie ako reťazami. Vždy bude kráľom sveta, ale naučíme ho strachu. Sme milionári, chlapi! Rozdelím sa s vami o všetko! O niekoľko mesiacov bude vo svetelných reklamách na Broadway: Kong, ôsmy div sveta!”

Slávny britský spisovateľ Edgar Wallace mal napísať scenár za osem týždňov. Pricestoval do Hollywoodu 5. decembra 1931. O tri dni napísal manželke: „Píšem príbeh o predhistorickom živote.” Wallaceovo dielo The Terror bolo sfilmované ako prvý zvukový horor, no na inšpiráciu mu premietli Draculu („hrubý hororový kus, ale musím povedať, že sa mi troška ježili vlasy”) a Murder by the Clock („predstaviteľ bol presne ten muž, ktorého chcem pre môj horor”). Wallace zomrel v Hollywoode 10. februára 1932 po skončení náčrtu, s ktorým Cooper nebol spokojný: “V skutočnosti nenapísal z Konga nič, ani jediné slovo. Sľúbil som, že ho uvediem medzi autormi, tak som to urobil.” Scenár dokončili Creelman a Roseová. RKO kúpilo práva A. C. Doylea na Stratený svet, lebo King Kong ho príliš pripomínal: dinosaurus profesora Challengera behá po Londýne, zničí London Bridge a odpláva späť do svojho sveta.

Coopera ovplyvnil aj priateľ W. Douglas Burden, výskumník a spolupracovník American Museum of Natural History, ktorý na ostrove Komodo v Malajzii zajal v roku 1926 najväčšieho žijúceho jaštera, Komodského draka. Ďalšími vplyvmi boli filmy o Tarzanovi podľa príbehov Edgara Ricea Burroughsa, maľby dinosaurov od Charlesa R. Knighta, kniha Franka Bucka Bring ’em Back Alive (1930) s filmom Barnuma a Baileyho Gargantua (1932) o odchytávaní divokých zvierat pre zoologické záhrady a o najväčšej opici v zajatí.

David O. Selznick, vedúci produkcie RKO Radio Pictures, kúpil Cooperov príbeh pre projekt Harryho O. Hoyta Creation v roku 1931 a začal pracovať na scenári pod názvom Ôsmy div sveta (The Eighth Wonder of the World). Synopsis napísala Roseová, ktorá sa zúčastnila na výpravách svojho manžela s Cooperom. Cooperov návrh malajského výrazu Kong pokladal Selznick za príliš orientálny a do názvu pridali King.

Film mal okamžitý úspech vďaka efektom, reputácii tvorcov, réžii, dramaturgii a strihu. Akčné scény nakrútené revolučnou technikou prekonali všetky dovtedajšie filmy. Obecenstvo sedelo ako prilepené, keď obrovská opica naháňala Ann v tropickom pralese a v betónovej džungli New Yorku. Prvé dva riadky dialógu sú dostatočnou expozíciou:

Weston: „Toto je loď filmárov?”

Robotník v doku: „Hej, idete na tú bláznivú plavbu?”

Početné adaptácie dokazujú, že príbeh obstojí aj v súčasnosti. Odohráva sa v troch aktoch na troch dejiskách (plavba z New Yorku na Ostrov lebiek, na ostrove, späť v New Yorku), tempo sa stupňuje, divák nemá čas na reflexiu, detaily rozvíjajú príbeh hladko od začiatku po klimax. Scenáristom možno položiť aj niekoľko otázok: načo je brána v múre, ktorý má ochraňovať domorodcov pre Kongom? Odkiaľ pozná kapitán lode reč domorodcov, keď expedícia má len neurčité informácie o „ostrove kdesi pri Sumatre”? Výpravu do vnútra ostrova prežili len dvaja: ako dopravili obra na loď? Ako ho kŕmili počas dopravy? Ako Kong našiel Ann v New Yorku?

Herecké výkony nie sú silnou stránkou filmu, ktorý tým paroduje sám seba: Denham najal Ann bez toho, že by poznal jej herecké schopnosti. Nechce ju ani zviesť, stačí mu, že je pekná a zahrá svoju rolu. Postavy sa nevyvíjajú, psychologicky najpodrobnejší je Kong. Driscoll, Darrowová a Denham sú len typy (príťažlivý hrdina, dáma v nebezpečenstve a podnikateľ). Figúry prijateľné v roku 1933 sú neporovnateľné s výkonmi súčasných vrcholných hercov. Recitujú dialógy: „Akési veľké, natvrdo uvarené vajce sa pozrie na peknú tváričku a bang! – pukne a pomätie sa.” Vo filme nevystupuje jediná celkom sympatická ľudská postava. Divák sa najľahšie  identifikuje s opicou.

Schoedsack spolu s Irvingom Pichelom súbežne režíroval film The Most Dangerous Game (1932). Paralelne na ňom pracovali herci z King Konga Fay Wrayová, Robert Armstrong, Noble Johnson, Steve Clemente a Dutch Hendrian, skladateľ Max Steiner, produkcia Willis O’Brien, filmy mali spoločné aj kulisy. Fay hrala s prirodzenými gaštanovými vlasmi a v King Kongovi nosila parochňu. Nepredvídala slávu blondíny: „Netušila som, že King Kong a ja budeme spolu celý zvyšok života a dlhšie.”

 

Technika a výroba

King Kong kombinuje hrané scény s animovanými zábermi. Modely fotografovali osobitne pre každé políčko filmového pása po zmene pozície o šestnástinu palca, aby pri premietaní vznikol dojem plynulého pohybu. Marcel Delgado skonštruoval modely na kovovej kostre s kĺbmi a Konga pokryl zajačou kožušinou.

Film vyrábali vyše tri roky, ak rátame ukážku predhistorických zvierat, určenú pre nerealizovaný projekt Creation: O’Brien a Delgado začali v roku 1930 pracovať na kombinácii hranej akcie s animáciou. O’Briena zaujala technika animácie v roku 1915. Po krátkom zamestnaní u Edisona a práci na Stratenom svete podpísal v roku 1931 zmluvu s RKO. Cooper navrhol Selznickovi nakrútiť film o ozrutnej opici v ateliéroch, aby sa ušetrilo na drahých exteriéroch. Premietol mu pilotné sekvencie Strateného sveta, dokazujúce, že bez animácie to nie je možné.

Technicky náročný film mal rozpočet 650.000 dolárov. Sekvencie, ktoré by sa v iných filmoch nakrúcali týždne, vyhotovili za niekoľko dní: „Pracovali sme desať hodín denne” (O’Brien). Polminútovú scénu, v ktorej Kong zvedavo vyzlieka Ann Darrowovú, filmovali dvadsaťtri hodín: „Mali gumové rameno s oceľovým lanom vnútri, dosť veľké, aby ma udržalo. Prsty mi pritlačili na pás a potom ma pákou zdvihli do vzduchu. Takto sa nakrúcali všetky detaily. Keď ma King Kong držal, používali ako model malú bábku. Bola dlhá asi tri palce. Pri premietaní dennej práce som nevidela nijaký rozdiel, tak dobre to bolo pospájané” (Fay Wrayová). Najdlhšie (sedem týždňov) filmovali scénu boja medzi Kongom a pterodaktylom.

Aký veľký je Kong?

Delgado postavil niekoľko modelov: 18-palcovú miniatúru Konga, pre detailné zábery ruku v „životnej” veľkosti, v ktorej Kong drží Ann, aj hlavu a hruď Konga, žujúceho domorodcov na Ostrove lebiek a obyvateľov New Yorku. Tvár bola široká 7 stôp, pohybovalo ňou 85 motorov, ktoré obsluhovalo 6 mužov a bola pokrytá tridsiatimi kožušinami. Na Ostrove lebiek má Kong výšku 18 stôp, primeranú pre zábery s Wrayovou, pre zábery s mrakodrapmi ho zväčšili na 24 stôp. Väčšina divákov si rozdiely nevšimla. Na plagátoch ho zväčšili na 50 stôp a RKO znížilo ceny reklamných výrobkov, aby podnietilo majiteľov kín k propagácii (originály sa teraz predávajú za niekoľko tisíc dolárov). Keď sa O’Brien snažil predať projekt King Kong vs. Frankenstein, dal Kongovi výšku 19 stôp a 8 palcov a váhu 38 ton.

Ako zostrelili Konga?

Jeden zo štyroch tréningových dvojplošníkov amerického námorníctva Curtiss 02C-2 pilotoval Cooper a strelca hral Schoedsack. V detailných záberoch použili miniatúry aj modely v životnej veľkosti s Vickersovými rotačnými guľometmi. Schoedsack daroval sto dolárov dôstojníckej jedálni vo Floyd Bennit Field a každému pilotovi dal dlaňovku desať dolárov. Vďační piloti ozdobili lietadlá pestrými vlajkami a Schoedsack zosmutnel, lebo musel scénu nakrútiť znova.

Čo sa stalo s veľkým múrom?

Hradbu, ktorý oddeľuje ostrovanov od netvora, postavili ako stenu Jeruzalemského chrámu pre film Cecila B. DeMilla King of Kings (1927). V exteriéroch štúdia RKO/Pathe ju ďalej používali ako kulisu pre iné filmy. V roku 1938 zapálili staršie kulisy pre požiar Atlanty vo filme Gone with the Wind (Victor Fleming, George Cukor, Sam Wood, 1939). Najväčšiu, múr Ostrova lebiek, prispôsobili, aby pripomínala stavby z 19. storočia, poliali kerosínom a zapálili ako dramatické prostredie scén Rhetta Butlera v kočiari.

Špeciálne efekty

Sú založené na O’Brienovej práci vo filme Stratený svet. Vizualizoval scény, ktoré si obecenstvo dovtedy mohlo len predstavovať podľa opisov v knihách. Použil každý známy trik a niekoľko ich sám objavil: hrané scény kombinoval so spätnou projekciou, animáciou figúrok, s modelmi v životnej veľkosti aj s miniatúrnymi a nadživotnými, kresby, zatemnenie atď. Modré plátno za hercami umožnilo vložiť zábery do iných záberov. Ruka, v ktorej Kong drží Wrayovú, mala osem stôp, gigantická hruď niesla hlavu s čeľusťami, do ktorých sa zmestili drvení námorníci.

Modely premietli do hraných záberov s Fay Wrayovou zadnou projekciou, takže na plátne sa vznášala v Kongovej ruke vo výške tristo metrov na vrchole Empire State Building. V iných záberoch, naopak, použili animovaný model herečky. Pozornosť k detailom sa vyplatila: Kongovi prehrabávali zajačiu srsť prstami, aby sa zježila, drobnosti, ako Kongovo potriasanie hlavou a trenie očí v plyne, dodávajú fantastickému filmu hodnovernosť.

Aby model Konga vyzeral väčší, niektoré hrané scény miniaturizovali projekciou na menšie plátno. Jedni píšu o pružnej celulóze, napätej v ráme ako maliarske plátno, iní tvrdia, že použili kondómy: uškŕňajúci sa filmári šokovali majiteľa drogérie, lebo mu neprezradili účel nákupov vo veľkom.

Podobnosti medzi tvorcami a postavami filmu sú zrejmé, a zrejmá je aj podobnosť medzi O’Brienom a Kongom. Najvýznamnejším animátorom bol Delgado, ale konečný efekt bol výsledkom zmyslu O’Briena pre pohyb. Box vtedy patril k najpopulárnejším športom USA a pästiar O’Brien vyzbrojil Konga pre zápas proti tyranosaurovi boxerským umením. Mechanická bábka má osobnosť, s ktorou sa publikum dokáže identifikovať.

 

Rev a výkriky

Na začiatku 20. storočia sa na filmovom plátne objavili niektoré žánre po prvý raz. Grotesky, westerny či romantické melodrámy patrili k populárnym žánrom nemého filmu. V roku 1925 pohyblivé obrázky prehovorili a začal sa prieskum ozvučených žánrov. Obrovské zvery, krvilačné upíry a iné obludy úspešne šokovali obecenstvo už predtým, než v tme kinosály zaútočili na jeho sluch. Objavil sa horor so šepotmi a výkrikmi, s revom, zavýjaním a vrčaním netvorov, s jačaním a stonmi obetí.

K sláve Fay Wrayovej prispelo nesmrteľné vrieskanie: „V tom čase mi ponúkali úlohy v hororových filmoch a takmer v každom bolo treba kričať. Ľudia ich dnes nazývajú klasikou a to ma troška zabáva, lebo som mala toľko výhrad, keď som v nich hrala. Zdali sa mi príliš strašidelné.” Hlavnú predstaviteľku King Konga „premiéra nenadchla. Zdalo sa mi, že je tam príliš veľa kriku.” Len čo v roku 1934 vystúpila v Anglicku z lode, pristúpil k nej akýsi muž a spýtal sa: „Prišli by ste nám do štúdia BBC zavrieskať?”

Denham na palube lode nakrúca s Ann skúšobný záber. Inštruuje ju, aby „hľadela nahor a kričala o život”. Sväté písmo amerického show biznisu časopis Variety sa ponosoval: „Rola spočívajúca z kriku počas celého filmu preťažuje herečku aj divákov”. Hlasno a často kričia muži, ženy, deti, námorníci, ale najmä Ann. Domorodci vrieskajú, keď Kong zaútočí na dedinu, obyvatelia New Yorku jačia ešte viac, keď zúri na Manhattane. Boja sa aj diváci: to je účel hororu.

Aký hlas mali predhistorické netvory? Murray Spivak zo zvukového oddelenia RKO postavil štyridsať nástrojov. Spätne prehrával rev levov, vrčanie leopardov a púm, aby získal dovtedy neznáme zvuky. Hlas predhistorickej opice by sa mal podobať hlasom jej súčasných potomkov, ale hlas gorily nebol dosť silný pre Konga. Legendárny rev vyrobili zmiešaním revu leva s obrátene prehratým hlasom aligátora. (Niektoré zdroje uvádzajú spomalený rev gorily.) Na zvuk úderov, keď sa Kong bije do pŕs, vyrobili osemmetrovú dutú škatuľu.

 

Populárna kultúra

Netvor, čo prežil sedem miliónov rokov evolúcie, sa z nezmapovaného zabudnutého kúta sveta strašidelne vrútil do civilizácie na hovoriacom plátne, aby otriasol fantáziou človeka! Suvenírový program prvého uvedenia sľuboval „najpodivnejší príbeh, aký kedy človek zobrazil! Najväčší film, aký kedy svet uvidí!

Kedy bol King Kong uvedený po prvý raz do kín?

V New Yorku 2. 3. 1933 naraz v New Roxy a v Radio City Music Hall (spolu 10.000 sedadiel). Film prekonal všetky rekordy, zarobil za štyri dni 89.931 dolárov a pomohol zachrániť RKO od bankrotu. Celoštátne ho v USA uviedli 10. 4. 1933 a bol prvým filmom, ktorý opätovne uviedli v amerických kinách, dokonca päťkrát  v rokoch 1938, 1942, 1946, 1947, 1952 a 1956. V New Yorku ho televízia premietala 16-krát za sedem dní a od roku 1956 nezmizol z obrazoviek na celom svete. Je dostupný aj na videonosičoch.

King Kong okamžite zľudovel a stal sa hrdinom verejnosti, jedným z najživších netvorov populárnej kultúry. Romantické dobrodružstvo ľudoopa s chuťou na ľudskú blondínu prežilo početné imitácie. Dvadsať rokov po prvom uvedení ho prestížny magazín Time označil za film roka 1952.

Film a postava King Kong je ikonou, míľnikom dejín kinematografie všeobecne a filmového hororu osobitne. Jeho psychologické, sociálne, ekonomické aj politické asociácie žijú v modernej kultúre. Klasické diela vzdorujú času. King Kong dokazuje, že popularita nie je protikladom klasiky.

Pokračovania a adaptácie

Mohli by byť témou samostatnej knihy. Dobrodružstvá v exotickej džungli boli začiatku 20. storočia populárne v literatúre i vo filme. Nemý film West of Zanzibar (Tod Browning, 1928, v hlavnej úlohe Lon Chaney) je menej drsný ako ozvučený remake Kongo (William J. Cowen, 1932) so znásilnením, mučením, narkomániou, alkoholizmom, vraždou a sadomasochizmom.

O opiciach sa nakrútilo veľa filmov. King Kong patrí k tradícii štúdia MGM: Trader Horn (W. S. Van Dyke, 1931) a Tarzan, the Ape Man (W. S. Van Dyke, 1932). Kult King Konga podporilo spojenie populárnych žánrov: romance, hororu, melodrámy, fantasy, dobrodružstva na mori, v džungli i vo veľkomeste.

O’Brien, Schoedsak, Cooper, Roseová, Steiner, Armstrong a Reicher sa stretli v pokračovaní King Konga The Son of Kong (Ernest B. Schoedsack, 1933). Prvé pokračovanie zo všetkých filmov o netvoroch bola zahodená príležitosť, nedôstojná originálu (vyčlenili naň len polovicu rozpočtu prvého filmu). Nasledovali filmy ako The Ape (William Nigh, 1940): Boris Karloff hrá vedca, experimentujúceho s transfúziou miechovej tekutiny opice človeku. Výsledkom sú netvory, šoky a vrieskanie; White Pongo (John Huston, 1945); Mighty Joe Young (Ernest B. Schoedsack, 1949): Cooper, O’Brien, Roseová a Armstrong opäť spolupracovali a nakrútili pre štúdio Walta Disneyho film s postavou sympatickej opice: dokumentarista života v divočine Gregg O’Hara presvedčí Jill Youngovú, že jej „priateľa”, gorilieho samca Joea, treba dopraviť do bezpečia v Los Angeles; Konga (John Lemont, 1961): šialený vedec vyšľachtil gorilu, ktorá terorizuje Londýn. O’Brien sa snažil predať scenár King Kong vs. Frankenstein japonskému štúdiu Toho, ktoré milovalo Konga vernou láskou a oživilo ho ako partnera svojej najväčšej hviezdy: Godzilu pôvodne plánovali ako gigantickú, oheň chrliacu gorilu. Po O’Brienovej smrti uviedli film Kingukongu tai Gojira / King Kong vs Godzilla (Ishiro Honda, 1962), iba Frankensteinovho netvora zamenili vyše 100-metrovou Godzilou. King Kong musel podstatne podrásť, aby bol dôstojným súperom japonskému protivníkovi. O’Brien ani jeho dedičia nedostali nič za ukradnutý nápad, finančne úspešný v Ázii aj v Amerike. Kingukongu no gyakushu (Ishiro Honda, 1967, v USA King Kong Escapes, 1968): hraná verzia animovaných seriálov o King Kongovi, populárnych v Japonsku v šesťdesiatych rokoch. Mighty Joe Young (Ron Underwood, 1998): s použitím Cooperovho synopsisu a scenára Roseovej vysvetľuje, že “prežitie je inštinkt”. Nominovaný na Oscara. King Kong (John Guillermin, 1976): synopsis podľa Coopera a Wallacea, produkcia Dino de Laurentiis, nominácia na dvoch Oscarov napriek urbanistickému omylu (veže World Trade Center, ktoré nahradili Empire State Building, nevidno z baru ako vo filme). King Kong Lives (John Guillermin, 1986): horšie pokračovanie imitácie z roku 1976. Linda Hamiltonová bola neúspešná možno aj preto, že Kong sa zaľúbil do seberovnej samice. Ape (Paul Leder, 1976): na plátne skáče desať ton zvieracej zúrivosti. Queen Kong (Frank Agrama, 1976, niekedy uvádzaný rok 1977). Congo (Frank Marshall, 1995) podľa románu Michaela Crichtona patrí k lepším filmom o primátoch a stratených svetoch. The Mighty Kong (Art Scott, 1998): animovaná hudobná verzia podcenila aj detský vkus. King Kong (Peter Jackson, 2005): novozélandský režisér, scenárista a producent trilógie o Pánovi prsteňov si splnil detský sen. Nakrútil s technikou 21. storočia za 207 miliónov dolárov 187-minútového Konga, desivého, sympatického a hodnoverného: “Chcel starého, šedivého a zjazveného Konga, lebo to je príbeh o samote a prežití na najnebezpečnejšom mieste Zeme” (Philippa Boyens).

Zo všetkých kníh zatiaľ poslednú napísali Brad Strickland s Johnom Michligom, výtvarne spracoval a ilustroval Joe DeVito: Kong: King of Skull Island (2005).

Vplyv

V roku 1933 šokoval boj obrovskej opice proti dinosaurom, gigantickým hadom, lietajúcim jašterom a lietadlám. Variácie O’Brienových efektov sa používali takmer vo všetkých filmoch o netvoroch až do poslednej dekády 20. storočia. Za sedemdesiat rokov sa z nich poučil azda každý technik a režisér a ovplyvnili aj digitálnu animáciu dinosaurov v Jurskom Parku (Steven Spielberg, 1993).

Etapa figúrok sa skončila, keď počítačová technika napodobnila živé tvory (dokonca aj neexistujúce) a integrovala triky do hraných záberov. Obrazoviek sa zmocnili filmy plné hodnoverných netvorov v adaptáciách Godzily, Hviezdnych vojen, Strateného sveta, Pána prsteňov, Harryho Pottera a iných. King Kong ostal ich inšpiráciou: takmer v každom nájdeme exotické krajiny, boje s neuveriteľnými potvorami, pády z výšok a šialené úteky. Spielbergov Stratený svet kopíruje King Konga ostrovom dinosaurov a záverečnou sekvenciou veľjaštera plieniaceho mesto. Dvojplošníky ostreľujúce Konga veštili samovražedné útoky povstaleckých letiek na Hviezdu smrti vo Hviezdnych vojnách aj závratný metlobal v Harry Potterovi. Každý film sa usiluje efektmi prekonať predchádzajúci, akcie sú rýchlejšie, krajiny rozprávkovejšie, hrdinovia hrdinskejší, príšery ohavnejšie, dej skromnejší, postavy jednoduchšie a obecenstvo menej prekvapené.

Vizuálne techniky nie sú jediným kritériom kvality filmu. Výsledok ručnej práce v King Kongovi nie je taký pôsobivý ako počítačové efekty. King Kong ostal  fantastickým filmom, dinosaury Jurského parku pôsobia realisticky: manipulácia pixelov sa stala rutinou.

Je King Kong desivý?

Je prekvapivo násilný. Cenzori v roku 1938 žiadali vystrihnúť „príliš realistické zábery”: dve scény, v ktorých brontosaurus žuje námorníkov, Kong chrúme a hltá domorodcov a ďalšieho rozdrví nohou, Kong žuje obyvateľa New Yorku, Kong vytiahol spiacu ženu z hotelovej izby, zistil, že to nie je Ann a vyhodil ju z okna, Kong zvedavo strháva šaty z Ann, ohmatáva ju a oňucháva si prsty. Sám Cooper vynechal scénu s obrovskými pavúkmi a škorpiónmi požierajúcimi námorníkov, aby nespomalila tempo. Nikdy sa nenašla. Jej existenciu dokazujú len náčrty a niekoľko fotografií. O’Brien podľa nej vyrobil model pre posledný film, pre ktorý robil efekty (The Black Scorpion, Edward Ludwig 1957, remake Jonathan Winfrey, 1995).

V roku 1933 sa obecenstvo patrične bálo, dnes je King Kong viac rozprávkovo strašidelný ako hororový (v zmysle vnútorností visiacich z rozpáraného brucha). Súdobý recenzent (Variety 1933) uznal: „Keď si obecenstvo zvykne na strojové pohyby a iné nedostatky obrovských mechanických zvierat a na vymyslenú atmosféru, pocíti silu.” Patina starej techniky dodala atmosféru, odlišnú od počítačových efektov. Kong s inteligentnými očami a ľudsky pochopiteľným správaním predstavoval  článok medzi zvieraťom a človekom. Často vidíme digitálne dinosaury certifikované paleontológmi, realistické ako v Jacksonovom filme (2005). V origináli z roku 1933 však vnímame ideu pravekej obludy, stelesnenú technikmi, ktorých hlavným nástrojom nebol počítač, ale fantázia.

Film o filme

Život sa ukázal fantastickejší než film, do ktorého mal byť uväznený. Režisér chcel nakrútiť dobrodružný film, ale našiel netvora a doviezol ho do civilizácie: „Celý svet bude platiť, aby ho uvidel!”

Film o konflikte medzi fantastickým netvorom a realitou predáva život, ktorý nie je len umelo vyrobenou senzáciou, odtrhol sa z reťaze zábavy a hrozivo demonštroval svoju reálnosť. Obrovský opičiak pevne zviera publikum v chlpatej ruke, inšpiroval desiatky nápodôb vo všetkých médiách: hry, animované filmy, poviedky, poézia, televízia, filmové citácie, reklamy, komiksy, politické karikatúry a obálky magazínov. Kong je všade a ešte sa mnohokrát vráti. Je ešte stále kráľ.

 

King Kong a Roosevelt

„Krása zabila zviera,” oslovil Carl Denham tichý dav okolo mŕtveho Konga. V epitafoch sa nehovorí celá pravda. Zvera zabil producent, on je kľúčom k politickému zmyslu King Konga.

Dva dni po premiére vyhlásil nový prezident USA Franklin Delano Roosevelt v inauguračnom prejave sto dní núdzovej legislatívy. Predvolebná kampaň prebiehala takmer súbežne s filmovaním. Demokrat Roosevelt nebol pre konzervatívne republikánsku RKO dôveryhodný. Potenciálny hrdina

liberálov s nebezpečnými reformnými úmyslami pochádzal z privilegovanej rodiny, rád súhlasil, ale nerád dodržiaval sľuby. O diktátorovi Nikaraguy Somozovi vyhlásil: „Možno to je darebák, ale je to náš darebák.”

Pokles priemyslovej výroby na polovicu za štyri roky, bankovníctvo na pokraji kolapsu, trinásť miliónov nezamestnaných, dva milióny bezdomovcov a ďalšie milióny hladujúcich: pravicový priemysel chápal, že USA hrozí chaos a reformy sú nevyhnutné, ale obával sa Rooseveltovej predvolebnej rétoriky. Boli za reformy, ale len do istej miery. Politická fantastika King Kong nenápadne ovplyvňuje verejnosť v citlivom bode zmeny politického vedenia štátu. Postavy Denhama a Konga projektujú alternatívy Rooseveltovho volebného obdobia.

Roosevelt videl riešenie krízy v obnove sebadôvery, optimizmu a národnej solidarity: pomoc „nie je charitou, ale sociálnou povinnosťou vlády”. Presadil novú legislatívu dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a zdravotného poistenia, neskorším zákonom o pracovných štandardoch stanovil minimálnu mzdu. Posilnil odbory a kolektívne vyjednávanie, stabilizoval finančníctvo, bola zrušená prohibícia, zdroj korupcie a organizovanej kriminality. Jeden z najväčších štátnych podnikov USA, Tennessee Valley Authority, staval priehrady, elektrárne, kontroloval vodné toky a podporoval poľnohospodárstvo, ale nedovolili mu stať sa Kongom americkej ekonomiky.

Sociálno-psychologickým cieľom filmu je prekonať beznádej. Prvé sekvencie kondenzujú trpké obrazy obetí krízy. Krach Hooverovej politiky charitatívnych organizácií zobrazujú rady nezamestnaných pred vývarovňami a ubytovňami. Roosevelt aj Denham ponúkajú hospodársku obnovu a duševnú vzpruhu vydedencom spoločnosti, ktorých predstavuje Ann Darrowová. Denham ju zachránil od kriminality. Skvele ju pohostil, aby v jasne osvetlenej reštaurácii rozptýlil zúfalstvo ženy, odkázanej na charitu v tme veľkomestskej noci. Ponúkol jej úžasné zamestnanie: „ráno o šiestej sa začnú peniaze, dobrodružstvo a sláva na dlhej zámorskej plavbe,” ale nevábi ju falošnou nádejou: „mám úroveň a toto nie je nič podozrivé. Dôverujte mi a snažte sa.” Denhamove sľuby sú obmenou Rooseveltovej paternalistickej rétoriky, zdanlivo nesebeckej a bez vedľajších úmyslov.

Čo lepšie sa dalo čakať? Ann nemá inú možnosť, musí nasledovať toho, kto ju zdvihne z chodníka do svetiel slávy. Nezbohatne, no peniaze jej vynahradí láska a zabezpečenie statného Jacka Driscolla. Filmový producent zmenil Ann zo žobráčky na hviezdu novinových titulkov, ktorá predstavuje Rooseveltov reformný potenciál. Čo však pesimistický záver? Prečo sa film neskončil víťazným finále King Konga ako najväčšej hviezdy všetkých čias?

Konzervatívci sa oprávnene obávali, že Roosevelt posilní ekonomický intervencionizmus, sociálne zabezpečenie a postavenie odborov. RKO nepredvídalo, že Roosevelt bude prezidentom vyše 12 rokov, vyvedie krajinu z hlbokých kríz k víťazstvu nad Nemeckom a Japonskom a k postaveniu najsilnejšej svetovej veľmoci. Zlyhanie kapitalizmu neviedlo k fašizmu ani ku komunizmu. Američania si nezvolili revolúciu, ale demokratického vodcu. Rozhodli sa správne: druhé zvolenie Roosevelta v roku 1936 zabránilo príklonu k totalite. Jeho opatreniami definitívne otriasla až konzervatívna politika Ronalda Reagana.

Nádej RKO v Roosevelta bola limitovaná a pochybnosti dobre odôvodnené. Happy end by znamenal slepú dôveru k jeho politickému programu. King Kong je okom uragánu, Denham postavil fantastickú scénu a režíroval netvora ako centrálnu metaforu reforiem, režírovaných Rooseveltom. Pád Konga je futurologickou projekciou proroka sociálneho pokroku v Bielom dome, konzervatívnou a paranoidne skeptickou. Roosevelt sa nestal diktátorom. Hoci bol priaznivcom vojenského námorníctva a ústavne najvyšším veliteľom ozbrojených síl, neuzurpoval si priame velenie ako Hitler a Stalin, nezasahoval do vojenských operácií ako Churchill, ba ani nenosil uniformu.

Konzervatívne RKO vytýčilo dočasnému spojencovi a potenciálnemu nepriateľovi hranice reforiem. Druhá polovica filmu je paškvil priemyslu zábavy na Rooseveltovu politiku, zlomyseľná groteska o rozprávke. Záchranu Ann anulovalo brutálne zaobchádzanie s Kongom, jeho zúrenie na Manhattane a veľké finále popravy je zlostným pamfletom potenciálnej katastrofy.

Denhamov cirkus paroduje prezidentov nástup do funkcie: producent sa obklopil novinármi a trúsi pamätihodné výroky, triumfálny výstup zavŕšil paródiou inauguračného prejavu. Dav s napätím očakáva okamih pravdy, odhalenie najlepšie stráženého tajomstva USA: „Kto je Kong?”

Opona odhalila revúcu beštiu a nová éra sa začala: reformný program je Amerike cudzí netvor. Zdá sa, že režisér ho ovláda a obluda zožala ovácie. Obecenstvo najprv ustráchane cúvlo, ale uprednostnilo pred zdravým rozumom vieru „ocko vie, čo je pre nás dobré”. Pomýlili sa. Kong zrútil javisko, rozbíjal autá, fetiše Ameriky, šíril strach, skazu a smrť. Výnosný podnik skrachoval, obluda zlomila putá, idealistický sen o reforme sa vymkol spod kontroly a sám sa zničil.

Po hlade a beznádeji Hooverovej éry (expozícia) sa optimizmus Rooseveltovho programu (stredná časť) skončil vyhrážkou, že reforma zlyhá v chaose a deštrukcii (záver). Vo chvíli národného ohrozenia treba zabiť netvora. Pragmatizmus Denhama aj Roosevelta je ľahostajný k utrpeniu „desiatok ohrozených žien dnes v noci v New Yorku”. Denham vypustil Konga na New York a stoicky pozoruje katastrofu, ktorá vedie USA od krajného konzervativizmu k hrozbe fašizmu. Liberalizmus spôsobil problémy, ktoré vyrieši armáda. To je smutné (počúvajte hudbu), ale nevyhnutné. Zbrojenie v roku 1938 sa stalo keynesovským stimulom hospodárstva, nezamestnanosť sa zmenila na nedostatok pracovných síl, ktorý v roku 1941podnietil migráciu afroameričanov z južných štátov do zbrojárskeho priemyslu v Chicagu a Detroite.

Kongov vzostup a pád z vrcholu najvyššej americkej stavby je politická lekcia: pomáhame politikovi vyrásť, ak vopred neplánujeme, ako ho zoťať na patričnú veľkosť? Smrť netvora je príučkou mocenského boja: sily, čo politika priviedli k moci, ho môžu zvrhnúť. Zostrelenie Konga k nohám davu veští pád prezidenta z vrcholu politickej moci a logicky završuje politickú fantáziu RKO. V King Kongovi sa Rooseveltov demokratický sen rozplynul skôr, než prezident vstúpil do úradu.

Roosevelt povedal Američanom: “Jediná vec, ktorej sa máme báť, je strach, nerozumná hrôza, ktorá paralyzuje úsilie potrebné na to, aby sa ústup zmenil na úspech.” Denham sa nebál podnikania a Roosevelt sa nebál politiky. Nezľakol sa politických invektív, zamaskovaných v zábavnom filme, pravdepodobne ho ani nevidel a zvesti ho nevystrašili horormi blízkej budúcnosti. Netušil v gorile Hitlera ani Stalina, studenú vojnu ani hrozbu atómovej vojny.

Roosevelt bol zástancom slobodného obchodu a odporcom európskeho kolonializmu. OSN, pamätník jeho zahraničnej politiky, poskytla nádej na ukončenie medzinárodnej anarchie, čo v 20. storočí viedla ku dvom svetovým vojnám. Zahraničná politika Hollywood zaujímala, len ak išlo o zisky. Režisér Cooper, neskôr brigádny generál Cooper, bol antikomunista a militarista, nástojil na posilnení U. S. Air Force už pred Pearl Harborom, ale King Kong je kolektívna autorská vízia politicky konzervatívneho štúdia RKO, podniku na výrobu snov, ktoré by verejnosť neprijala, keby protirečili jej ideológii.

 

Rasizmus a sexualita

King Kong je biologicko-ekonomická parabola. Roosevelt vyhlásil: „Amerikanizmus nie je, ani nikdy nebol, vecou rasy alebo pôvodu.” Rasový stereotyp farebných ako lenivých, hoci dobráckych detí, podmienený pôvodom a sociálnou príslušnosťou bohatého belocha, zriedka ovplyvnil jeho liberalistickú politiku. V júni 1941 na podnet afroamerického odborára Philipa Randolpha podpísal antidiskriminačnú vyhlášku o zamestnávaní vo vládnych organizáciách a v armáde. Téma „biely hrdina zachráni blondínu” však stále sľubovala peniaze a slávu. Cooper povedal Wrayovej, že jej partnerom bude najvyšší a najtmavší z vedúcich mužov Hollywoodu: „Samozrejme som si myslela, že to bude Clark Gable.” Dostala však Konga. King Kong bol jedným z prvých filmov, ktoré vzali na vedomie marginalizované skupiny. Vyhol sa predsudku o spoločnosti, rozdelenej na bielych a čiernych, divochov a civilizovaných, vyzval k identifikácii nerovnoprávnosti.

Na začiatku tridsiatych rokov Motion Picture Producers a Distributors Association Advertising Code intervenovali, aby kiná v USA stlmili  agresívnu reklamu hollywoodskych filmov. Cieľom Production Code bolo „vyhnúť sa nepravdivej, senzačnej a vulgárnej reklame a federálnej cenzúre filmov a ich reklamy”. V štyridsiatych rokoch boli zatemnené brutálne detaily, ktoré obnovila digitálna verzia Turner Home Entertainment pre šesťdesiate výročie filmu. Cenzurovaná verzia sa dodnes premieta v americkej televízii, hoci distribúcia Janus Films zo sedemdesiatych rokov i väčšina súčasných kópií a videoverzií obsahuje vynechané sekvencie.

Rasovo exhibicionistická reklama: „čosi, čo beloch ešte nevidel” neprekážala. Na začiatku filmu Denham hľadá do filmu herečku, lebo ľúbostná zápletka „zvýši zisky na  dvojnásobok”. Cooper a Schoedsack nakrútili v exotických a nebezpečných lokalitách úspešný film Chang, kritizovaný však za erotiku. Rasovou erotikou King Konga dokázali nemožné: vyjadrili sily potlačeného podvedomia a nespokojnosť s predsudkami civilizácie bez konfliktu so vkusom publika.

Veľa sa napísalo vážne aj komicky o sexuálnom podtexte filmu, o vzťahu trinásťmetrového opičiaka s blondínou, najmä o scéne vystrihnutej z pôvodnej verzie, v ktorej Kong vyzlieka Ann. Film však stvárnil rozprávkovú tému krásky a zvera bez explicitnej sexuality. Kong nezaobchádza s Ann ako so sexuálnou partnerkou, skôr ako dieťa s bábikou. Kongov citový potenciál sa prejavuje nežnou ochranou nevinnej hrdinky divým, a predsa sympatickým netvorom. Málo filmových netvorov má vnútorný život, väčšina sú besné obludy. Naomi Watsová, predstaviteľka Ann v roku 2005, vidí v Kongovi „absolútneho muža telom aj dušou… keby sa s Driscollom spojili v jednom, bol by to ideálny muž.” Američanky pochopili identifikáciu Konga s ich posvätnou maximou: „Muž je povinný ochraňovať ženu, aj keď sa tým zničí.” Ženské spolky vyhnali Chaplina z USA za postoj k ženám vo filme Monsieur Verdoux (Charles Chaplin, 1947), no neprotestovali proti porušeniu sexuálnych tabu v King Kongovi. Ich tichá podpora filmu ostala nedocenená.

Námorník Cabot si myslí, že ženy nepatria na loď, lebo „robia problémy”. Zviera vo filme je čierne, kráska biela. Reklama filmu zdôrazňovala rasovo sexuálnu segregáciu. Biela blondína bola atraktívnym objektom divocha, predchodcu čierneho otroka: obklopený nahými černoškami, riskuje život, aby sa zmocnil belošky. Veľkú čiernu opicu brutálne zabili za zakázanú lásku. Kong je metafora strachu z rasového miešania. Predsudok tají dvojaký strach: individuálny, z fyzicky a sexuálne zdatnejšieho farebného, a sociálny, z pomsty a potenciálnej prevahy „menejcenných” rás, ktoré belosi ovládajú vyspelejšou technikou a organizáciou. Netvory a zločinci sú často farební.

Päťbojár a desaťbojár indiánsko-írskeho pôvodu Jim Thorpe sa z rezervácie v Oklahome prebojoval na olympiáde v Stokholme (1912) na „najväčšieho atléta všetkých čias”  pre švédskeho kráľa Gustava V., ale nie pre belochov v USA. Za pár dolárov z profesionálneho baseballu mu odňali medaily a rehabilitovali ho 29 rokov po smrti. Kong je zdatnejší než ktorýkoľvek športovec, čierny či biely. Ženu, čo ho pobláznila, uniesol na najvyššiu budovu sveta. Pre majstra sveta je výzvou najväčšia prekážka. Kong ju zdolal a nemohol dosiahnuť nič väčšie, stratil životný cieľ a zaváhal: na vrchole je nebezpečné držať ženu v jednej ruke a druhou visieť nad priepasťou.

Kráľ, spútaný a unesený do Ameriky, súvisí s dejinami afroameričanov. King Kong stojí na konci tej epochy amerického filmu, v ktorej najsympatickejším možným pohľadom na farebných bola postava exotického divocha. Kong je obraz černocha, na ktorého poľovali, zajali ho, zotročili, a preto sa ho báli. Práca černochov v priemysle a ich účasť vo vojnách si vynútila liberalizáciu kultúrneho etnocentrizmu. King Kong revolucionizoval etnický konflikt v americkej vizuálnej kultúre: pre belošku sa dá zabiť veľký čierny opičiak, beloch už nie je štandardným hrdinom.

V kinách aj v televízii sa ustavične objavuje King Kong, Tarzan, Herkules. Odkiaľ sa vzala nostalgia za „zlatým vekom”? Amerika bola segregovaná, populárna kultúra etnocentrická, jej dedičia ovládajú súčasnú americkú politiku aj nadnárodné korporácie. USA zamenili Monroeovu doktrínu izolácie od „zvyšku” sveta za globalizáciu. To znamená export a import tovaru, ideológie aj terorizmu.

Obchodníci vidia v netvorovi príležitosť: Kong visí na vrchole už len jednou rukou, spadne hlboko a smrteľne. Tí, čo ho omámili, spútali a priviezli do USA, jasajú, keď sa do neho zarývajú guľometné strely. Zarábajú tak či tak. Obecenstvo s ním sympatizuje – keď zomiera. Netvor sa vráti, peniaze ani sláva ho nepripravia o auru mučeníka a obrodia ho sily, čo ho zabili – ziskuchtivosť a predsudky.

V netvorovi sa spája zviera s človekom, má významy, ktoré si neuvedomujeme. Realita je ríša možností, sociálny konštrukt. Konga zabila sila gravitácie, lebo ktosi vydal rozkaz vojenskej letke. Sila verejnej mienky môže z hocikoho vyrobiť netvora aj hrdinu i zvrhnúť ho do priepasti, ak niekto dá pokyn médiám.

 

Kríza a utópia 

Reakcie na film sa odlišujú podľa doby: na dne hospodárskej krízy zaujal sociálnou alegóriou, nielen technickými efektmi. Rozzúrený Kong pripomenul ožobráčené davy, útočiace na Wall Street. Poskytol krátky únik od existenčného strachu miliónom, čo stratili zamestnanie, úspory aj životné istoty. Pred útulkami a vývarovňami čakali zúbožené rady na jedlo a prenocovanie. Ann nemá rodinu, zamestnanie ani domov. Keby ju nezachránil Denham, musela by kradnúť. Od biedy ju oslobodila skupina energických mužov. Majú odvahu a rozhodnosť postaviť sa protivenstvám zámorskej plavby, úkladom domorodcov i predhistorickým netvorom na ostrove s hrozivým názvom Ostrov lebiek, aj keby mali prísť o život. Nebojácny producent vie získať peniaze na plavbu do hociktorej časti sveta, aby nakrútil dobrodružný film. Dobre zarobí, ak sa podarí Konga speňažiť. Morálne problémy nemá: posledné predhistorické živočíchy možno zlikvidovať bez výčitiek svedomia, lebo zabíjajú ľudí.

King Kong vyjadril nádeje utláčaných, nezamestnaných a farebných. Priniesol zisk, lebo vystihol sociálne napätia a nerovnosť, zdroje utopických fantázií, ktoré môžu zmierniť nespokojnosť. Obrovská opica fascinuje karnevalovou zmesou krásky a zvieraťa, nenávisti a súcitu, vraždy a lásky. Strach, zmätok, pokus o únik a agresia sú reakcie na cudzie prostredie, aj na známe, ale nepriateľské: sú to sociálno-psychologické motivácie pokusov o zmenu prostredia, ku ktorým patria aj utópie.

King Kong vystihol vlnu dobrodružného subžánra „stratený svet”, ktorý sa zrodil z objaviteľských ciest a utópií. Podporili ho darwinizmus a paleontológia. Už antickí filozofi uvažovali o hraniciach ekumény, o zabudnutých mestách, vyhynutých rasách, pokladoch mŕtvych kráľov a zaniknutých národoch. Únik do čistej prírody bol ideou generácií utopických mysliteľov. O neznámych svetoch v Afrike, na zemských póloch či pod povrchom Zeme písali J. Verne, A. C. Doyle, H. R. Haggard a neskôr E. R. Burroughs či V. Obručev. Filmy o lepších časoch a miestach ako Lost Horizon (Frank Capra, 1937) utešovali, že návratom k prostému životu možno získať šťastie.

King Kong symbolizuje archetypické anxiety a protirečenia v spoločnosti aj v jednotlivcovi, zobrazuje anonymnú mašinériu mesta a obyvateľov skazených civilizáciou. Protirečenia každodenného života rieši utopicky prosto. John Driscol je spočiatku podozrievavý, jeho láska k Ann Darrowovej je však úprimná. Elementárny je aj vzťah Ann a Konga: Ann je kráska a Kong je zviera. Film obsahuje ideu utopickej komunity. Posádka pod vedením Denhama si ľahko poradí s domorodcami. Nezaťažení poverami ani magickými rituálmi konajú prakticky, zajmú Konga a dopravia ho do USA. Svetonázor organizovanej skupiny bielych mužov je nadradený ostatnému svetu a dáva im právo využívať ho na úkor „primitívov”.

Utopické črty filmu ubezpečujú, že blahobyt možno dosiahnuť energiou a zmyslom pre spoločenstvo. Film dočasne oslobodzuje od starostí a pochybností. Divák sa ochotne identifikuje s dobrodruhmi, čo vnímajú život jednoducho. Myslitelia komplikujú pohodlný názor, že všetky problémy sa napokon vyriešia. Cooper vyjadril dôraz na dobrodružstvo, tempo, akciu a šťastnú náhodu, ktorá sa vzácne vyskytuje v živote: „Svet sa zmenšuje, stáva sa príliš civilizovaným. Pamätám sa, že svet bol veľké miesto, plné nepreskúmaných krajín a dobrodružstiev. Ale čo môžete robiť teraz? Kam sa dá ísť?”

Centrum civilizácie, veľkomesto, sa stalo väzením a popraviskom Konga. Denham vie: „Vo svojom svete bol kráľom a božstvom, ale do civilizácie sa dostal ako zajatec, výstavný exponát, aby uspokojil vašu zvedavosť.” Netvor nezaútočil na New York pre ženu, vyprovokovali ho konzumenti adrenalínových dojmov a ich priekupníci. Novinári aj obecenstvo, platiace, aby videlo Konga, sú cynici, produkty mesta, čo nemajú predstavu o prírodných základoch svojej existencie. Pred Kongom uháňajú neorganizované davy. Zachránila ich anonymná forma organizácie, vojenská technika lietadiel a guľometov, ale stavebná technika ich uväznila v nadzemnom vlaku a v domoch, z ktorých ich Kong vyťahuje ako sardinky z konzervy. Civilizácia dokáže spútať prírodu len dočasne.

Radi by sme sa vrátili k prírodným koreňom, ale nedokážeme sa zrieknuť techniky ani myslenia, vďaka ktorému je Denham “nadradený” domorodcom na Ostrove lebiek. Kultivovaný obyvateľ industriálnej civilizácie možno racionálne rozmýšľa o abstraktných utopických hodnotách, ale verejnosť i priemysel zábavy sa zaujímajú o škandály a katastrofy, o iracionálne javy a o netvorov. King Kong evokuje strach i túžby. Ekonomický systém zlyhal v hospodárskej kríze, ľudia sa stali zbytočnými súčiastkami sociálneho mechanizmu. Ani hrdinské postavy neunikli civilizácii, zavliekli  do nej Konga, symbol podrobenej prírody.

Túžby sú potláčané sociálnymi normami, ale existujú. Konga nezabila láska, ale vášeň pre krásu. Zničilo ho protirečenie medzi prírodnou podstatou a vlastnosťou civilizácie – podľahol posadnutosti ideálom. Moc majestátnej beštie začala ochabovať vo chvíli, keď rajskú záhradu infiltrovala predstaviteľka belošskej civilizácie.

Boh džungle sa v meste stal netvorom, lebo tu sú božstvom peniaze. Film, ktorý sa sústreďuje na prevahu lásky nad peniazmi (smrť Konga spojila Annu s Johnom, ale pripravila ich o bohatstvo) a na hodnoty prírody, je technický výtvor a filmári bohatnú z obyvateľov mestskej civilizácie. King Kong poskytuje zábavu a únik od každodenných problémov, ukazuje publiku, aké má šťastie, že ho neohrozuje divočina, a že peniaze nie sú všetko. Ak patrí k únikovej zábave a jeho diváci ku konzumentom, ktorí sa netrápia estetickou kvalitou, prečo na rozdiel od tisícov iných filmov jeho sláva pretrvala?

Ekonomická alegória spája biologickú evolúciu so sociálnym darvinizmom. Presviedča, že treba udržať sociálny poriadok, v ktorom si človek môže a musí pomôcť sám, aj keď sa obracia proti nemu. Od hladnej chudery vedie cez pracovnú ponuku filmového producenta ku klimaxu, v ktorom individualista Kong nivočí Manhattan. Betónová džungľa aj predhistorická divočina sú prostredia boja o život, existenčný zápas ľudí vo veľkomeste je biologicky totožný s ruvačkou dinosaurov.

Kong oslavuje primitívny majestát prírody. V slávnej záverečnej scéne márne odháňa obrovskou rukou vojenské lietadlá. Kráľ džungle sa stal z cirkusovej atrakcie nepríjemným rebelantom a treba ho zlikvidovať. Zviera nezabila krása ani technika, ale sociálny systém, v ktorom niet miesta pre prírodné netvory. Kongova smrť zanecháva pocit ľútosti a straty: musel zahynúť, aby sa obnovil poriadok v spoločnosti, ale jej protirečenia ostali nevyriešené. Zábavné filmy poskytujú únik pre zisk, ale niektoré pomáhajú uvedomiť si, prečo a čomu chceme uniknúť a do akej miery je náš život autentický.

 

Priestory nerovnosti

Keď som v New Yorku, dívam sa na Empire State Building a cítim, že patrí ku mne – alebo to je naopak? … Vždy sa pritom ticho pomodlím. Tam hore zomrel môj dobrý priateľ.” Fay Wrayová v rozhovore pre New York Times, 1969.

King Kong nepatrí na vrchol sociálnej pyramídy. Tolerovali ho, kým bol zábavný, ale zabili ho, keď sa vyštveral na vrchol sociálnej štruktúry, symbolizovaný najvyššou stavbou sveta. Film sa dostal do kín necelé dva roky po dokončení Empire State Building a povýšil ho na emblém modernej civilizácie. „Ôsmy div sveta” Kong po siedmich divoch antickej architektúry je v súlade s novým stavebným štýlom veľký ako štvorposchodový dom. Historickú kontinuitu završuje vojenská technika a jej bezohľadnosť ku kultúrnym hodnotám: Konga omráčili plynové bomby a zostrelili bojové lietadlá, zabili civila a zničili svetový unikát.

Netvor môže byť menší ako vírus aj väčší ako dinosaurus. Príšery sa vyskytujú vo všetkých veľkostiach a tvaroch rovnako ako stavby. Na začiatku 20. storočia sa objavili mrakodrapy a s nimi nové netvory. Neobmedzovali ich už interiéry, napodobnili rozmery a tvary budov. Ovplyvnila ich secesia, štýl s kontrastujúcimi prvkami, energická, ornamentálna a farbistá zmes materiálov a dekorácií, tradičná aj inovatívna a výrazne mestská. Pyšné katedrály obchodu, vežovité, terasovité a bohato dekorované, skonštruovali zo železobetónu. Paráda má železné jadro.

Retrospektívna secesia reinterpretuje minulosť, nové technológie používa na potvrdenie starých ideí. Netvory sa prispôsobili architektúre. Hliníkové chrliče na Chryslerovom mrakodrape sú oveľa väčšie, ako chrliče gotických katedrál: zodpovedajú budove, niekoľkonásobne vyššej ako veľkolepé stavby stredoveku. Rozmery a štýl spravili z výstrelku architektúry fyzickú aj kultúrnu obludu, dokonalý cieľ iného netvora – King Konga. Monumentálne ozruty majú epický ničivý potenciál, ohrozujú celé mestá a národy. Obrana presahuje možnosti hrdinského jednotlivca aj malej skupiny, vyžaduje si mobilizáciu armády, vedecký výskum, politickú koordináciu na štátnej i medzinárodnej úrovni a spoluprácu verejnosti.

Kong je príroda, ktoré zrkadlí architektúru: mrakodrapy ho vyzývajú veľkosťou, primeranou jeho obrovitosti. Gigantické stavby novoveku odštartovali novú éru efektívnosti a pýchy, dávajú zmysel a význam obludám podobne, ako pyramídy sfinge. Ozrute vyhovuje extrémne prostredie, najväčší dom priťahuje najväčšieho netvora. Betónový labyrint je potenciálny úkryt netvora aj sídlo nepriateľov. Konkurenciu treba vyhnať z jaskyne. Kong neútočí na mesto z ľudskej nenávisti: inštinktívne dobýva nové teritórium, lebo ho olúpili o životný priestor na ostrove.

Keď netvorovi uzavrieme prístup do domu, nájde si cestu do architektúry. Budova veľkomesta je prvkom väčšej štruktúry. Mrakodrapy sa stali súčasťami a symbolmi väčšieho celku, obludami umelého životného prostredia, potláčajúceho ľudský rozmer. Vyžiadali si vlastné príšery. V roku 1933 bol Kong bol dôstojným partnerom betónovej obludy Empire State Building so stodva poschodiami, symbolu amerického sna. O dvadsať rokov bola pre Tokio primeraným netvorom Godzila: stometrový netvor potrebuje neľudsky veľké mesto, aby sa v ňom mohol prechádzať, a zároveň ľudsky krehké, aby ho mohol ničiť.

Keď architektúra zmení vzťah k človeku, deformovaný obraz človeka rekonštruuje vzťah k ľudským rozmerom: architektúra mení veľkosť aj formu netvora.

 

Vzor netvora

Pochopme netvora: netúži všetkých pozabíjať, chce sa len vrátiť domov a žiť v pokoji. King Kong je filmom s druhou najväčšou sledovanosťou v dejinách USA. Prekonala ho len Vojna Severu proti Juhu a v televízii Čarodejník z Oz. Za sedemdesiat rokov nakrútili v USA aj v zahraničí (najmä v Japonsku) veľa filmov s odvodeným námetom, z toho množstvo animovaných: nové netvory ovplyvnili myslenie detí a vedomie verejnosti. Nasledujúce generácie budú vnímať netvory ináč ako predchádzajúce a objavia vlastné obludy. K príšerám 20. storočia patria globálne hospodárske krízy. King Kong sa nevyhráža katastrofou starého poriadku, ale jej riešením, reformami kritickejšími ako kríza: nekončí sa happy endom, uprednostnil staré netvory pred novými.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.