Filmový festival

Filmový maratón – Medzinárodný filmový festival Bratislava 2005

 

Medzinárodný filmový festival Bratislava (MFF) je najväčším filmovým podujatím na Slovensku. Každoročne ponúka viac ako sto filmov z mnohých krajín sveta. V poradí už siedmy ročník festivalu sa konal od 2. do 10. decembra 2005 v Palace Cinemas v Auparku. Počas deviatich dní divákom ponúkol 179 filmov na 265 projekciách v siedmich kinosálach Palace Cinemas. Filmy boli rozdelené do jedenástich programových sekcií a o priazeň poroty sa v súťažnej sekcii festivalu uchádzalo 19 filmov z 21 krajín celého sveta. Celková minutáž všetkých festivalových filmov mala byť 12 967 minút, a keby sme ich chceli všetky vidieť, museli by sme v kine sedieť vyše 216 hodín, presne 9 dní a 7 minút.

 

NOVINKY FESTIVALU

 

Tohtoročný festival priniesol aj niekoľko noviniek. Medzi tie najvýraznejšie patria zmeny v programovej štruktúre festivalu v podobe nových sekcií. Nová sekcia Národné hity divákom predstavila filmy, ktoré na domácej scéne dosiahli obrovskú popularitu a často predbehli aj hollywoodske trháky. Podľa programového riaditeľa MFF Bratislava Petra Nágela jej zámerom bolo upozorniť na fakt, že v okolitých krajinách sú filmári schopní dostať masy divákov do kina a za svoje filmy zároveň získať aj obdiv kritiky. Pribudla aj sekcia Azyl – krátkometrážna tvorba. Ide o výber krátkych slovenských a zahraničných filmov nominovaných v rovnomennej internetovej súťaži. Za projektom autorsky stojí muzikant a filmár Maroš Hečko. „Snáď sa táto prehliadka stane tradíciou a je úplne jedno, či ďalšia finálna prezentácia bude na našom festivale alebo niekde inde,” hovorí Peter Nágel. Ďalšie sekcie Made in EuropeSvetový čas prišli s novým názvom (bývalý Európsky film a Premiéry).

Zaujímavá zmena sa udiala v hodnotení filmov – pribudla porota, zložená z deviatich študentov Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Spoločne s medzinárodnými porotami  hodnotí súťažné filmy a na záverečnom ceremoniáli vyhlasuje študentskú cenu. Podľa Nágela by sa študentská porota mala stať festivalovou tradíciou a dúfa, že „ponúkne zaujímavú konfrontáciu a vlastný pohľad na hodnotenie filmov.”

Novinkou bolo tiež zníženie a odlíšenie cien vstupeniek. Usporiadatelia sa takýmto spôsobom snažili dostať do Auparku čo najviac divákov. „Nie fiktívnych, odhadnutých, ale reálne platiacich a akreditovaných. Preto sme zvolili model rozdielneho vstupného,” vysvetľuje Peter Nágel a dodáva: „Určitý film hráme večer a reprízujeme popoludní, nech má divák možnosť výberu.”

Novinkou na tohtoročnom festivale bol aj panel projektov s výstižným názvom „Pripravované slovenské hrané, dokumentárne a animované filmy”. Vystúpili na ňom producenti a predstavili filmové projekty, na ktorých pracujú.  
Účelom prezentácie bolo komplexne zmapovať súčasnú situáciu v oblasti audiovizuálnej tvorby na Slovensku. Určená bola „predovšetkým pre médiá, ktoré tak majú jedinečnú šancu dozvedieť sa o všetkom zaujímavom, čo sa u nás nakrúca alebo pripravuje, ale samozrejme i pre potenciálnych koproducentov a distributérov, pracovníkov zahraničných festivalov, festivalových hostí… Jednoducho pre každého, kto sa ešte zaujíma o slovenský film,” tvrdí autor panelu projektov Miro Ulman.

 

 PROGRAMOVÉ  SEKCIE  FESTIVALU

 

Prvou sekciou ako už tradične bola Medzinárodná súťaž prvých a druhých hraných filmov. Prezentovali sa tu diela filmárskych osobností, ale aj tých, ktorí svoju kariéru len rozbiehajú. Medzi najúspešnejšie filmy patril debut herca Lieva Schreibera Všetko je osvietené (Everything is illuminated), ktorý sa natáčal v Čechách, ďalej filmy Garpastum, Ideme na Západ  (Go West), režisérsky počin Georga Clooneyho Dobrú noc a veľa šťastia (Good Night, and Good Luck), Jaskyňa žltého psa (Die Höhle des gelben Hundes), Smrť pána Lazaresca (Moartea domnului Lazarescu), Štěstí, Spôsob života (A Way of Life).

Sekcia Made in Europe sa niesla v znamení renesancie európskej kinematografie. Prezentovali sa nielen tradičné európske filmové veľmoci, ale aj pre nás ešte stále menej známe severské krajiny a Balkán a taktiež novoobjavované maďarské a ruské filmy. Ako príklad možno uviesť filmy Všetky tie neviditeľné deti (All the invisible children) – zaujímavý projekt zostavený zo siedmich epizód, realizovaných siedmimi známymi režisérmi, reprezentujúcich sedem rozdielnych národov alebo náboženstiev; Obžalovaný (Anklaget), Ukrytý (Caché), Môj miláčik ráže 6,65 (Dear Wendy), nový film Wima Wendersa Nechoď klopať na dvere (Don´t come knocking), film Habana Blues, ktorého soundtrack patrí medzi najpredávanejšie albumy, či nový fim Larsa von Triera Manderlay.

Sekcia Proti prúdu sa tento rok opäť sústreďuje na inovatívne a netradičné filmy. Divákov sa snažili osloviť najmä osobitým pohľadom na náš každodenný život. Možnosti jeho hĺbkového odkrývania pomocou tradičnejšieho rozprávania sme mohli sledovať napríklad v novom filme Kiry Muratovej Ladič klavírov (Nastrojčik), ale aj v argentínskom filme Kolky (Parapalos), v belgickej čiernej komédii Aaltra alebo v slovinských Ruinách (Ruševine). Tvorcovia tejto sekcie zastávajú názor, že kinematografia nie sú len celovečerné filmy. Tento rok bola prezentovaná kolekcia štyroch nových pozoruhodných,                        tzv. stredometrážnych filmov. Každý má okolo 30 minút, pričom práve tento krátky formát preveril schopnosti režiséra vyrozprávať príbeh obrazom.

Voľná zóna – making money – sekcia priniesla rôzne pohľady a recepty, či už legálne, alebo nelegálne, na získanie peňazí a úlohu, ktorú zohrávajú v živote človeka. Medzi najúspešnejšie patrili tento rok Dieťa (L´enfant), nórsky Hawai, Oslo, či film Počasie na zajtra (Pogoda na jutro), ktorý režíroval významný poľský herec Jerzy Stuhr.

Sekcia Svetový čas prezentovala  mimoeurópske filmy, pričom mnohé z nich dokonca neboli distribuované ani v domovských krajinách. O to vzácnejšia je možnosť vzhliadnuť ich na MFF v Bratislave. Tu možno uviesť nový film Jima Jarmuscha Zlomené kvety (Broken flowers), Veľká zima (The Big White), Nepohodlný (The Constant Gardener), Crash alebo Motocyklové denníky mladého Ernesta „Che” Guevaru.

V sekcii Národné hity boli uvedené divácky najatraktívnejšie filmy z domovských distribúcií, pričom hlavným kritériom bola návštevnosť v kinách. Medzi divácke „trháky” tentokrát patrili Psie dostihy (Man About Dog), Bezosudovosť (Sorstalanság), Hostia (Ushpizin), Naboso (Barfuss).

Sekcia Focus: I ♥ UK. Ročne je vo Veľkej Británii vyprodukovaných vyše sto titulov, pričom na Slovensko sa dostane asi len desať. V rámci festivalu bol prezentovaný výber filmového  kritika Petra Hamesa, kde sa ocitli filmy ako Neúprosná láska (Enduring Love) Rogera Michella, Bojovník (Warrior) alebo  Mladý Adam (Young Adam).

Sekcia Focus: Film a hudba III. Legendy a klipy. Ako naznačuje už názov, po tretí raz sa na MFF Bratislava objavuje sekcia, v ktorej je popri obraze ďalšou dôležitou zložkou hudba. Tento rok boli  filmovom plátne predstavené také legendy, akými sú Bob Dylan, George Harrison, Ravi Shankar, či Eric Clapton. Vďaka filmovej technike sme uvideli aj unikátne zábery ex-beatlesa Johna Lennona.

Divácky atraktívnou bola tiež sekcia Azyl – krátkometrážna tvorba. Sekciu tvorili  filmy nominované medzinárodným internetovým filmovým festivalom (www.azyl.sme.sk). Cieľom sekcie bolo prezentovať diela mladých experimentujúcich a nezávislých tvorcov vrátane zástupcov slovenskej kinematografie.

MFF Bratislava tak predstavil tri komponované predstavenia zložené z krátkych hraných, animovaných, experimentálnych filmov a videoklipov, v prípade slovenských diel aj s účasťou ich tvorcov.

Sekcia Slovenské filmy 2005 bola prehliadkou hraných, stredometrážnych i krátkometrážnych snímok s majoritnou produkciou Slovenska v danom roku.  V ponuke sa ocitli napríklad tituly Anjeli plačú, My zdes, Natočme ten západ slnka, cestopisné Pururambo Pavla Barabáša či Slnečný štát Martina Šulíka.

V rámci sekcie Zvláštne uvedenie sme na festivale mali možnosť vidieť filmy označované ako „zvláštna udalosť”. „Som rád, že v tejto tradícii môžeme pokračovať. Tentoraz ponúkneme napríklad dva rozdielne pohľady na rómsku komunitu na Spiši a Balkáne, alebo unikátny dokument o svetoznámom rakúskom filmárovi Michaelovi Hanekem,” uviedol na margo sekcie programový riaditeľ Peter Nágel.

 

OTVÁRACÍ  A  ZÁVEREČNÝ  FILM  FESTIVALU

 

Otváracím filmom festivalu bol prvý anglicky hovorený film brazílskeho režiséra Fernanda Meirellesa Nepohodlný (The Constant Gardener), ktorý je podľa jeho vyjadrenia rovnako politickým thrillerom, ako aj ľúbostným príbehom dvoch ľudí. Prináša tiež pohľad na „obyčajnú” Afriku a existenčné problémy jej obyvateľov.

Festival ukončil film Kiss kiss, bang bang Američana Shanea  Blacka. Ten sa doteraz realizoval v Hollywoode ako scenárista a Kiss Kiss, Bang Bang je jeho celovečerný debut. Black napísal scenáre k hitom ako Smrtonosná zbraň, Posledný akčný hrdina či Dlhý bozk na dobrú noc. Film Kiss, Kiss, Bang, Bang mal svoju premiéru na MFF v Cannes a je ironickou   a vtipnou homage hollywoodským filmom, určenou najmä tým, ktorí sa chcú v kine predovšetkým dobre zabaviť a oddýchnuť si. V snímke sa okrem Roberta Downey Juniora blysnú aj Val Kilmer a Michele Monaghan.

 

CENY  EFA A  NOMINÁCIE  NA  OSCARA

 

MFF Bratislava sa konal v termíne, keď sa pravidelne v Berlíne udeľujú Európske filmové ceny Európskej filmovej akadémie (EFA), tentoraz to bolo v sobotu 3. decembra 2005. Program siedmeho MFF Bratislava obsahoval rekordných 39 nominácií, uverejnených      v katalógu pri príslušnom filme pod logom. Najviac cien získal film Ukrytý (Caché) – európsky film roka, európsky režisér (Michael Haneke), európsky herec (Daniel Auteuil), európsky strihač (Michael Hudecek a Nadine Muse), cenu európskej filmovej kritiky – Cenu FIPRESCI. Film bude mať premiéru v našich kinách 9. februára 2006 pod názvom Utajení. Európskym kameramanom roka sa stal Franz Lustig (Nechoď klopať na dvere), Cenu EFA za neeurópsky film – cenu časopisu Screen international získal film Georgea Clooneyho Dobrú noc a veľa šťastia, cenu za európsky objav roku – Fassbinderovu cenu – získal film Obžalovaný Jakoba Thuesena. Všetky spomínané filmy boli v programe tohtoročného festivalu.

MFF Bratislava uvádza každoročne nielen tituly uchádzajúce sa o ceny EFA, ale ponúka aj filmy, ktoré jednotlivé krajiny nominovali na Oscara do kategórie najlepší cudzojazyčný film. V programe MFF Bratislava bolo tento rok desať filmov s národnou nomináciou na Oscara. Medzi nimi tituly Jaskyňa žltého psa, ktorý je mongolským kandidátom, rumunským kandidátom je film Smrť pána Lazaresca, českým Šťastie, gruzínskym Tbilisi-Tbilisi, nórskym Zimný bozk, slovinským Ruiny, belgickým Dieťa, singapúrskym Zostaň so mnou, maďarským Bezosudovosť a napokon Slnečný štát je slovenským kandidátom na Oscara za najlepší cudzojazyčný film.

 

OCENENIA  FESTIVALU

 

GRAND PRIX, hlavnú cenu za najlepší film, získala Jaskyňa žltého psa (Die Höhle des gelben Hundes, réžia Byambasuren Davaa). Držiteľom ceny za najlepšiu réžiu sa stal Georg Clooney za film Dobrú noc a veľa šťastia (Good night, and good luck). Cenou za najlepší ženský herecký výkon bola odmenená Stephanie James a jej postava vo filme Spôsob života (A way of life, réžia Amma Asante). Cena za najlepší mužský herecký výkon putovala do Čiech, získal ju Pavel Liška za stvárnenie hlavného hrdinu vo filme Šťastie (Štěstí) režiséra  Bohdana Slámu.

Osobitné uznanie poroty a súčasne aj prvýkrát udeľovanú cenu Študentskej poroty si odniesol film Smrť pána Lazaresca (Moerta domnului Lazarescu) režiséra Cristi Puiu, varujúci pred nebezpečenstvami byrokratizácie zdravotnej starostlivosti.

Cenu FIPRESCI získal režijný debut Lieva Schreibera Všetko je osvietené (Everything is illuminated). Tento film získal aj divácke ocenenie.

 

HOSTIA  FESTIVALU

           

Hviezdou MF Bratislava 2005 bola britská herečka Vanessa Redgrave. Svoju hereckú kariéru odštartovala na britských divadelných doskách koncom 50-tych rokov 20. storočia a čoskoro sa stala členkou prestížneho Royal Shakespeare Theatre (Company) v Stratforde. Milovníci filmu si na Vanessu Redgrave určite spomenú v postave tajomnej Jane vo filme Michelangela Antonioniho Zväčšenina. Tento film bol v herečkinej filmovej kariére prelomovým. Za stvárnenie známej tanečnice Isadory Duncan bola v roku 1968 nominovaná na Oscara a získala cenu na MFF v Cannes. Za úlohu Márie Stuartovej vo filme Mária, kráľovná Škótska dostala v roku 1972 Donatellovho Davida a vyslúžila si ďalšiu nomináciu na Oscara. Naši diváci si Vanessu Redgrave  môžu pamätať aj z novších filmov, ako Dom duchov či Howard’s End. Herečka sa preslávila aj vďaka svojmu záujmu o spoločenské dianie. Spolu s Jane Fonda patrí k najkontroverznejším politicky angažovaným herečkám.

Okrem toho, že si v Bratislave prevzala Mimoriadne ocenenie MFF Bratislava za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii, uviedla aj súťažnú snímku Horúčka v réžii jej syna Carla Nera, v ktorej hrá hlavnú úlohu. Na festivale sa hral aj dokumentárny rusko-čečenský film Hlasy disentu, na ktorom sa podieľala producentsky.

Z Londýna priletela Amma Assante, ktorá prišla predstaviť svoj veľmi silný a pôsobivý debut s názvom Spôsob života, ktorý tematicky i formálne pripomína filmy Kena Loacha.

Na záverečný ceremoniál festivalu si do Bratislavy prišiel po ocenenie za svoj úspešný režisérsky debut Everything is illuminated  Liev Schreiber.

            Medzi ďalšími hosťami boli Ahmed Imamovič, režisér súťažnej snímky Ideme na západ, režisér srbského filmu Šutka – Kniha rekordov Aleksander Manic a jeho kameraman Dominik Miškovský. Obaja tvorcovia osobne uviedli svoj film, na festivale zaradený do sekcie Zvláštne uvedenie. Film Šutka – Kniha rekordov získal viacero cien, naposledy Amnesty International Film Award na MFF v Ľubľane.

Romantickú komediálnu drámu Naboso prišla na MFF Bratislava uviesť jej hlavná predstaviteľka, divadelná a filmová herečka Johanna Wokalek. Vo filme, ktorý režíroval jeden z najznámejších nemeckých režisérov a hercov Till Schweiger, si zahrala ženu, ktorá lásku k mužovi prejavuje tým, že ho prenasleduje.

Slovenskí tvorcovia Jana Žilčayová a Pavol Korec osobne uviedli svoj projekt – dokument pod názvom Propeler – subkultúry mládeže. Novú slovenskú dokumentárnu snímku My zdes na festivale predstavil jej režisér Jaro Vojtek so spolupracovníkmi Mariom Homolkom, Marekom Leščákom a Marošom Šlapetom.

Zuzana Piussi prišla uviesť svoj najnovší projekt Anjeli neplačú spolu s producentom filmu Robom Kirchhoffom a strihačom Františkom Krähenbielom. Súťažný film Štěstí                      spolu s režisérom Bohdanom Slámom predstavili divákom kameraman Diviš Marek a herečka Zuzana Kronerová.

 

 

TRADIČNÉ  SPRIEVODNÉ  PODUJATIA  FESTIVALU

 

Tento ročník samozrejme nechýbala ani tradičná papučová noc s divácky najúspešnejšími filmami, ktorá sa vďaka veľkému záujmu konala v dvoch kinosálach.

V priestoroch Auparku vítali návštevníkov počas celého festivalu živé sochy  – známe postavy, ako Charlie Chaplin, Maska, Morticia, Marilyn Monroe.

Aj počas tohto MFF sa konali sprievodné  podujatia: výstava fotografií z archívu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky  pod názvom Filmové festivaly objektívom TASR, filmová párty Zlatý Bažant Noc filmových príšer a Noc akčných hrdinov alebo filmový Mikuláš v Auparku. Opätovný úspech zaznamenala aj súťaž o natočenie amatérskeho spotu na pivo Zlatý Bažant  a následné slávnostné odovzdávanie Zlatej Trofeje pre jej výhercu.

 

SLOVENSKÉ  A  ČESKÉ  ÚSPECHY

Tento rok Slovensko nemalo v súťažnej sekcii svoje zastúpenie, zastupoval ho v nej však koprodukčný projekt Piatok alebo iný deň režiséra Yvana Le Moines. Susedná Česká republika mala svojho zástupcu v súťaži prostredníctvom filmu Štěstí Bohdana Slámu.

Aj v predchádzajúcich ročníkoch festivalu sa objavili slovenské a české filmy              v súťažnej sekcii festivalu a zaujali divákov i porotu. Na prvom ročníku festivalu v roku 1999 získal film Návrat idiota režiséra Sašu Gedeona dokonca štyri ceny – Zvláštne uznanie poroty s prihliadnutím na réžiu, kameru a hudbu, Cenu za najlepší mužský herecký výkon pre Pavla Lišku, Cenu novinárov za najlepší film a Divácku cenu.

Piaty ročník MFF Bratislava v roku 2003 bol úspešný pre Vladimíra Morávka, keď jeho film Nuda v Brne získal Grand Prix za najlepší film a Cenu za najlepší ženský herecký výkon pre Kateřinu Holánovú.

Na festivale dvakrát úspešne bodovalo aj Slovensko. Cenu divákov získali dva slovenské filmy – Quartétto režisérky Laury Sivákovej v roku 2002 a O dve slabiky pozadu od Kataríny Šulajovej v roku 2004.

Z pohľadu organizátorov, ale určite aj z hľadiska divákov možno považovať siedmy ročník za najúspešnejší. Zostáva dúfať, že vysoko nasadenú latku organizačný tím posunie v ďalších ročníkoch už len vyššie. Veľkým plusom pre divákov boli určite aj výhodnejšie ceny lístkov a permanentiek. Z hľadiska tematiky filmov sa nedala nepovšimnúť reflexia  aktuálneho diania vo svete. Súčasné, ale aj tie minulé vojnové konflikty, genocída, ľudské utrpenie a násilie našli odozvu aj v modernej kinematografii a prierez ponukou festivalu je toho dôkazom. Úroveň filmov každý rok stúpa, festival má nepochybne ambície stať sa silným hráčom v rámci stredoeurópskych prehliadok svetovej filmovej produkcie. Paradoxne má však ešte stále  veľké rezervy z celonárodného hľadiska. Festivalom  v Karlových Varoch žijú celé Čechy, samozrejme aj vďaka dlhoročnej tradícii, avšak MFF Bratislava aj napriek svojmu potenciálu neprekračuje brány mesta. To už je ale výzva pre PR team organizátora festivalu.

 

                                                                                                            Michaela Geisbacherová

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.