Alena Zavocká: Zimomriavky na stenách

Alena Zavocká

Zimomriavky na stenách

 

Dážď

I.

ostrými nechtami

zoškriabal

farbu z lavičiek

aby dopísal

epilóg k jeseni

na posledné listy

čo z nás

ešte neopadali

 

II.

ligotavými zubami

hryzie do striech

zatiaľ čo ty

mi hryzieš do ucha

vyznania

z ktorých sa mi

kučeravia vlasy

 

len nech sú trvalé

 

III.

priesvitnými prstami

zvinie dúhu

do klbka

a upletie šál

 

po ceste na polnočnú

nám bude

z pod kabátov

trčať leto

 

 

xxx

rozopla som si

všetky gombíky

a odrazu je tu

na tvoj vkus

príliš teplo

 

zhasnem

ale najskôr ti

zájdem za nechty

a rozlejem sa

na chrbát

ako spomienka

ktorú sa bojíš

pomenovať

 

 

xxx

aj zips

škrípal zubami

keď si sa rozhodol

zabaliť to

 

no potom

mi jeden vylomený

pripomenul

ako dlho

do seba

zapadáme

prachom

 

 

xxx

snažíš sa

vteperiť do pojmov

tri dobré dôvody

prečo je nutné vystúpiť

z rozbiehajúceho sa sna

 

kým ty hľadáš v slovníku

ja zo seba strasiem zimomriavky

ktoré si mi jazykom vymodeloval

na vnútornej strane stehien

 

a zajtra

sa budem chvieť

už len od zimy

 

 

xxx

izba

ktorej steny

sa nevmestia

do svojej kvietkovanej kože

ma tuho objala

 

v duchu

s tebou rátam

ale do troch

prázdnych stĺpcov

v kalendári

vpíšem

tvoje meno

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.