PAVOL JANÍK
Príležitostná
Mám rád príležitostné básne.
Ich prchavé vône
a oslepujúce farby v povetrí.
Ich úprimné slová,
pravé vzdychy
a ozajstné zvolania.
Nočné vodopády,
brokátové luny
a vežové koncerty
mám v nich najradšej.
Keď súmrak padne do našej štvrte,
poobzerám sa
po našom nájomnom byte
a po prstoch prídem do spálne
priľahnúť si k tebe.
Lebo mám rád príležitostné básne.
Ich náhle slová,
prudké zvuky
a nečakané výkriky.
(Zrkadlo na konci leta, 1984)
Ženská zemská príťažlivosť
Zo ženy,
ktorej nohy sa dotkli zeme,
pochádza
ženská zemská príťažlivosť.
Dobre premyslený ťah
diplomatického ženstva.
Pozemský život
zvalil muža na ženu,
aby vznikol poženský raj.
Príťažlivosť ťahá
horúce gaštany z ohňa.
Uťahaná príťažlivosť
si z nás uťahuje
opasok.
Príťažlivosť roztiahnutá
ako obrus na stole.
Vysoké napätie na päte
prudko stúpa nahor.
Prúdim proti tvojmu elektrickému prúdu.
Pohanské ženstvo
je náboženstvo.
Preto muž
zrovnáva zemský povrch
so ženou.
Ženiť sa
znamená prekročiť zenit
ženy.
Nájsť bezpečný úkryt
pod ženským povrchom.
Žena je vždy na ťahu,
ktorým sa vzpiera,
ktorým podrobuje muža
najťažším skúškam
ženskej zemskej príťažlivosti.
Bez prípravy
Báseň za korunu
z rýdzeho dreva.
Za korunu
vykladajú ľúbostnými listami
lesných žien.
Aj prvá žena
tam nepochybne mala
ľúbostný list.
(Do videnia v množnom čísle, 1985)