Rozhovor s Gabrielom Garcíom Márquezom

Kolumbijský spisovateľ Gabriel García Márquez s v marci tohto roku dožil 75. narodenín. Svojou prozaickou tvorbou, najmä však románom Sto rokov samoty (1967) sa zaradil k čelným predstaviteľom novátorských tendencií v latinskoamerickej i svetovej próze 20. storočia, pre ktoré sa zaužíval termín magický a fantazijný realizmus. Roku 1982 sa mu dostalo vysokého uznania udelením Nobelovej ceny. Jeho romány a poviedky sa stretli so životným ohlasom u slovenských čitateľov, ako aj v kruhoch spisovateľskej a umeleckej obce.
Márquezov mladší súčasník, kolumbijský prozaik Plinio Apuleyo Mendoza vydal r. 1982 v Barcelone knihu rozhovorov s čerstvým nositeľom Nobelovej ceny pod názvom Vôňa guajavy. Rozhovory poskytujú prenikavý pohľad na rázovité prostredie, ktoré Márqueza formovalo od detstva, na jeho rodný karibský región. Etnický a kultúrny synkretizmus tejto oblasti sa vyznačuje nevšedným bohatstvom ľudovej slovesnosti, ktorá sa stala jedným z hlavných zdrojov spisovateľovej kreatívnej imaginatívnosti. Márquez sa však priznáva aj k inšpirujúcim podnetom, ktoré mu poskytla svetová klasika i avantgardné úsilia svetovej prózy 20. storočia. V rozhovoroch sú rovnako cenné aj pohľady so spisovateľovej tvorivej dielne, najmä pokiaľ ide o rozprávačské a kompozičné postupy, ktorými pretvára kolumbijskú realitu na virtuálny svet literárnych fikcií, nesúcich nezameniteľnú pečať autochtónnosti a národnej identity. Vďaka symbolizujúcemu a metaforickému zovšeobecneniu nadobúdajú však Márquezove diela aj širšie, univerzálne vyznenie. Platí to aj o spisovateľových vzťahoch k ženám a jeho názoroch na lásku, ktoré premietol do svojich próz. Násilie ako jedna z ich kľúčových tém je totiž úzko spojené s absenciou lásky generujúcou v medziľudských vzťahoch i celom spoločenskom živote. V tomto zmysle vyznieva aj ukážka z rozhovorov s Márquezom, osvetľujúca niektoré aspekty spisovateľovho diela.

 

V. O.

Continue reading Rozhovor s Gabrielom Garcíom Márquezom

Pôvodná próza: Alexandra Balážová

Alexandra Balážová

KEĎ SA DARÍ, TAK SA DARÍ

 

Zobudil som sa na obed. Okno bolo otvorené, slnko mi prepaľovalo viečka. Znechutene som sa prevrátil na druhý bok, v hlave mi zatrešťalo. V izbe bola zima a smrad, v ústach som mal sucho. Bol to deň ako každý iný. Zavrel som sa v kúpeľni.

Pozerám sa do zrkadla, sledujem sa. Monitorujem každý mikropohyb, každý záchvev svojej biologickej hmoty. Nehýbem sa, nič na mne sa nehýbe. Sedím na koši na prádlo a čumím si do očí. Sú kalné a tupé. Dostávam tik do pravého oka. Snažím sa ho zvládnuť vôľou, vyzerám pri tom ako polodebil. Neprestávam si zízať do očí, ústa sa mi nevysvetliteľným kŕčom skrúcajú do grimasy. Začína mi byť ešte horšie. Sklopím zrak a ukľudňujem sa. Zhlboka dýcham. Nie som až taký chudák, nevyzerám až tak zle, dokonca mám aj nejaký talent, nedarí sa mi úplne najhoršie, mám vlastne celkom šťastie, v podstate som celkom šťastný, úspešný, dobre vyzerajúci muž. A smejem sa, až sa za brucho chytám.

Zobral som ho do dlane, úbohého a zošúvereného, chvíľu som ním len tak cvične potriasal, a keď sa začínal dostavovať očakávaný pocit hnusu, stlačil som silnejšie. A potiahol. A vrátil. Zápästie sa mi rozpohybovalo. Pozeral som si do tváre, bolo mi nevoľno z môjho výrazu, z kútiku pootvorených úst mi visela slina a v očiach sa usadila blaženosť. Zápästie kmitalo čoraz rýchlejšie, ústa sa čoraz väčšmi otvárali, bolo to fantastické, bolo to uvoľňujúce, bolo to zvrhlé, bolo to hnusné, bolo to odporné, bolo to… Hodil som si tyčku priamo do toho svojho hnusného rozďaveného ksichtu v zrkadle.

Continue reading Pôvodná próza: Alexandra Balážová

Pôvodná poézia: Pavol Garan

PAVOL GARAN

BÁSNE
 
TAKÝ MALÝ HOROR

 

Tma pod lampou, tma pod lampou.
Dobrú noc, drahé Pravdy, dobrú, Fakty.
Spím,
          sníva sa mi Edgar Allan Poe
s havranom na predlaktí.

 

Čaká sa verdikt poroty.
Bububu…
           bude koniec sveta.
Chcem bývať inde –
           v dome oproti,
kde ešte svietia.

  Continue reading Pôvodná poézia: Pavol Garan

Pôvodná próza: Peter Krištúfek

Peter Krištúfek

 

Labyrint

 

 

 

   V ten večer Oliver naozaj nemal čo robiť. Stretnutie zmeškal, síce len o pol hodinu, ale predsa, a v kine nehrali nič. Vlastne nikdy nič nehrali. Vymyslené príbehy, ktoré sa nikdy nemohli stať, ho smrteľne nudili a nijako sa nemohol prinútiť vydržať do konca. Filmom nikdy neveril. A tak tu teraz zamyslene chrúmal zvyšok rožka na priestranstve pred veľkým obchodným domom a pozoroval tváre náhodných okoloidúcich. Lavička chladila a zdvihol sa vietor, ktorý priniesol sivú hmlu.

   „…seriem na to!” počul zúrivý hlas a ešte zopár nezrozumiteľných výkrikov.

   Lenivá číslica veľkých modrých svietiacich hodín sa spokojne prevalila na druhý bok a jednoduchou tenkou melódiou oznámila, že je práve deväť hodín. Obzrel sa za hlasom. Ešte zbadal zarasteného mladého muža v ošúchaných šatách ako odstrčil tučné dievča s neupravenými plavými vlasmi a zúrivo sa rozbehol preč. Vrhol sa do prúdu áut ako zmätený plavec. Autá trúbili a brzdili. Bežal na druhú stranu širokej cesty.

Continue reading Pôvodná próza: Peter Krištúfek

Pôvodná poézia: Barbora Cyprichová

Barbora CYPRICHOVÁ

JA NIE SOM ODTIAĽTO

 

xxx

vychutnám si

zvuky mámivej jari

odvšadiaľ doliehajú

opelené myšlienky

súkajú lepkavé pradená

celkom mi zakuklili hlavu

aj pohľad

chlpaté včely

si dopriali smrť

v mojej dlani

nemôžem si odpustiť

smejem sa im

ústami plnými (dokonalých)

včelích plástov

sladko

  Continue reading Pôvodná poézia: Barbora Cyprichová

Pôvodná próza: Gordon Shanway

Gordon Shanway

Svoloč

 

STRAŠNE sa s ním chcem milovať, ale nechcem vyzerať ako kurva. Luther sedí pod slnečníkom na pláži, ja som  vedľa neho a natieram sa krémom. Ma postavu ako Adonis, aj keď mu už trochu guľatie bruško. Nie je odo mňa oveľa starší, ale na prvý pohľad by to nik nepovedal, vyzerám veľmi mlado. To však nič nemení na tom, že som odmalička snívala o starších mužoch, rovesníci ma vôbec nevzrušovali. Luther má 33 a nie je žiadny zázrak, lenže ani ja si už nemôžem vo svojom veku vyberať,  vyzerám výborne, nahlas by som to však o sebe nepovedala. Dlho som nikoho nemala, teda žiadnu trvalú známosť, je to také frustrujúce, keď všetky spolužiačky zo školy sú už vydaté, chodia s kočiarikmi a sťažujú sa na manželov.

 Ako som sa zoznámila s Lutherom? Teda najprv to nebol Luther, ale Dr. Popowicz, stomatológ ku ktorému som zašla až v poslednej minútke, lebo zubárov sa inak veľmi bojím. V bielom plášti mu to celkom seklo, ale ja som to nevnímala, lebo mi išla hlava puknúť od bolesti. Sedela som v kresle a on sa mi zhrbený špáral v ústach nástrojmi, ktoré mi vtedy pripadali ako zo stredoveku . Vystrašenými očami som sledovala jeho tvár, z ktorej bolo ostatne vidieť len kus čela obočia a oči s koreňom nosa, zvyšok mal zahalený maskou. Pracoval na mne veľmi jemne, ruky mal nežné, že som sa hneď zamilovala, možno sa vám to zdá hlúpe, ale tak nejako to bolo. Veľmi by som sa na vašom mieste nečudovala, oveľa zarážajúcejšie je, že asi aj ja som mu s tými rozďavenými ústami na sklopenom kresle bola sympatická, pretože keď mi nakoniec kázal vypláchnuť si ústa vodou, tak mi v plastikovom tégliku podal namiesto vody vodku. Sekundu mi trvalo, kým som zistila, že si vyplachujem ústa alkoholom, ale to už si dal dole masku a žiarivo sa na mňa usmieval, pochopiteľne mi bolo teraz hlúpe vypľuť ponúknutý alkohol do pľuvadla, a tak som dúšok prehltla. Zrazu som bola rozpálená, nevedno či z pijatiky, alebo z neho. Potykali sme si a on sa predstavil ako Luther. Dnu sa tlačili ďalší pacienti. Hneď ten večer sme si dali rande.

Continue reading Pôvodná próza: Gordon Shanway

Horoskop I.

Ľ U D O V Ý    H O R O S K O P

z ve r o k ru h   z o   z na m e ní

 

slovenských prísloví,

porekadiel a úsloví

 

podľa A. P. Zátureckého

vybral, pomenoval a zostavil

 

Marián Kubica

(panna Žilinská)

 

Sasa – do lesa, sasa – von z lesa. … Kozorožec (23. 12. – 20. 1.)

Hanba je utekať, ale osoží. … Nech mu bude duši ľahko! – Ako kapuste pod kameňom. … Ani hore, ani dolu. … Dunaj prešiel a v Dunajci sa utopil. … Má šťastie, že krky nevylámal. … Kotrbáň. … Podkušiteľ. … Priepastník. … Krutá ovca. … Božie hoviadko. … Na hlavu padnutý; na hlavu udretý. … Na čerta podatý. … Na všetky kopytá vybitý. .. Bohatý – rohatý. … Vetrom podšitý. … Jedna cesta ti je hore, druhá dolu! … Pôjdeš ho kadiaľ hladšie! … Pôjdeš ho nemetenou cestou! … Kdes’ sám, tam nikto nad teba. … Čím vyššie vyjdeš, tým ďalej dovidíš. … Nechoď z mosta do prosta! … Nechoď na ľad neporúcaš sa. … Neliepaj sa ta, padneš! … Dupkom vyskoč, ale sa nepotoč! … Fujas Matias. … Čo je v piesni, nech sa kliesni. … Sasa – do lesa; sasa – von z lesa. … Zaspievalo vtáča na kosodrevine, čo komu súdené, to ho ver neminie. … Continue reading Horoskop I.

3 pohľady na…

3 pohľady na…

Boris Brendza:

Mesačné hodiny

(Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2002)

 

až do neprirodzenia

 

Vydavateľstvo Spolku slovenkých spisovateľov evidentne na knižkách poézie nešetrne šetrí. Ako je to možné, že na zbierke MESAČNÉ HODINY (rok vydania 2002) je napísané, že ,,vyšlo s finančným príspevkom Ministerstva kultúry SR”, keď namiesto solídnej knihy máte pred sebou rozpadnutý zošitok, biednu brožúrku, ktorú si najprv musíte ako-tak poskladať (podľa strán), aby ste si ju mohli prečítať.
No s prečítaním sa zrejme už vopred nepočíta… Taká je totiž situácia našej pôvodnej literatúry, ktorej hrudy sa nezmyselne kopia na akomsi pomyselnom hrobe, pribúda “žičlivosti”, je ich stále viac a viac, a pritom, nič nevraviac, sa len čaká, kedy sa to všetko prepadne – od hanby celej nehanebnej spoločnosti – do nezábudkového zabudnutia.
Kedysi takéto zošitky novej tvorby vydávala Smena, mám pred sebou Oľgu Feldekovú – Sťahovanie na mieste – za sedem korún. Bohvie, koľko si za tieto kvázimoderné paknižky účtujú dnešní kníhkupci. Continue reading 3 pohľady na…

Rozhovor s Danielom Hevierom + 4 autori

Štyri mená

(o krste edície Nomen)

 

Štyri mená. Štyri knihy. Štyri rôzne pohľady na svet. Štyri odlišné štýly písania. Štyria mladí autori a k tomu jeden známy vydavateľ, rozhodnutý nechať verejnosť spoznať dosiaľ nespoznané mená.

 

Keď som sa dopočula o pláne Daniela Heviera vydať knižky mladým autorom, priznám sa, mala som zmiešané pocity. Na jednej strane je nesmierne fajn, že sa naša malá krajina (alebo aspoň kúsok z nej) opäť začala zaujímať o tú najmladšiu tvorbu. No na strane druhej stojí otázka, či nie je priskoro vyjsť na svetlo sveta so zbierkou, keď jej autorovi ešte asi poriadne nezaschla farba na občianskom preukaze? Povedala som si, že moju dilemu hádam rozriešia debutanti samotní a išla sa pozrieť na krst prvých štyroch kníh vydavateľstva Hevi  v edícii Nomen.

Continue reading Rozhovor s Danielom Hevierom + 4 autori

Horoskop II.

Ľ U D O V Ý    H O R O S K O P

 

Na brehu ležal – a – vody – žiadal. … Vodnár (21. 1. – 19. 2.)

Život ľudský ako tá para. … Nepúšťaj sa na hlbokú vodu bez vesla! … Smäd has vodou, oheň blatom. … Voda ženie mlyny a víno jazyky. … Kto chce pokojne na svete žiť, musí v jednej ruke oheň a v druhej vodu nosiť … Na brehu ležal a vody žiadal. … Smädný ako dúha. … Pod spôsobom za krhlu. … Piesok orie, vodu hrabe. … Pije vodu po cudzích rúrach. … Pľuští mu. … Pod snehom kosí. … Nazdal by si sa, že nevie vody zamútiť. … Pri studni stojí a vody pýta. … Napustil na mlyn vodu. … Rastie ako z vody. … Na vodu píše rováš. … Vodu káže a víno pije. … Spí ako čo by ho do vody hodil. … Žíri mu tá voda. … Leje vodu do deravej nádoby. … Kde som sa vzal? – Voda ťa doniesla. … Má červený nos, od vody to nie je. … Daj mu piť, lebo zamlákne od smädu. … Čo by voda horela! … Nehoden je, iba do vody ho hodiť, okrem duše! … Continue reading Horoskop II.

7 dotykov s… Luciou Hablovičovou

 7 dotykov s…

 

 

Vážní a milí, rozhodli sme sa, že v rubrike 7 dotykov s… občas vyspovedáme aj mladých ľudí, ktorí sa pohybujú vo svete slovensko-českého popbiznisu. Keďže literatúra nemusí byť ich „domácou témou”, môžu byť ich odpovede o to zaujímavejšie.

V tohtočíslových 7 dotykoch s… sme oslovili úspešnú moderátorku a modelku slečnu Luciu Hablovičovú.

 

 

 

1. Aký máš vzťah k literatúre a čo pre teba znamená?

 

Literatúra pre mňa znamená pocit pohody, relaxu a chvíle voľna. Najradšej čítam doma v posteli pri svetle nočnej lampy a sviečok.

 

 

2. Asi každý mladý človek prejde obdobím, keď sa pokúša písať. Niekto píše básničky, iný poviedky, dievčatá si zvyknú robiť denníkove záznamy. Ako to bolo s tebou a keď si spätne prečítaš svoje texty, aké máš z nich pocity?

 

Denník som si nepísala, ale moje literárne pokusy začali už na základnej škole, keď som sa rozhodla písať nekonečný román inšpirovaný dobrodružstvami Tomma Sawyerra a Huckleberryho Finna. Obsahoval najhrôzostrašnejšie príhody, ktoré by som určite vyskúšala na vlastnej koži, ak by som bola chlapec. V období puberty som písala básničky, ktoré mám dodnes odložené a vždy mi pripomenú obdobie života, ku ktorému boli viazané.

Continue reading 7 dotykov s… Luciou Hablovičovou

Preklad: Francois Villon

FRANCOIS VILLON: Keď všetku hanbu už som pil…

 

 

V živote, v roku tridsiatom,
keď všetku hanbu už som pil,
ni blázon priam, ni múdre som,
už všeličo som preskočil…

 

 

Že cítim sa už nevládny –
viac peniazmi než stratou síl –
než rozum bude bezradný
/tu pánboh ku mne skupánil
a inde som nežobronil/,
vám voľbu poslednú chcem dať,
nech každý má, čo zaslúžil
a čo nemožno odvolať.

 

Šesťdesiatjeden rok sa píše,
ten rok, keď dobrý náš pán kráľ
ma v Meungu vybral z krutej skrýše
a milosťou mi život dal…

 

Raz Alexanderovi kráľovi
bol v putách daný Diomed,
zlý morský lupič presurový,
chlap drzý, hrôza pomyslieť,
vystrájal v mori mnoho liet.
Vraj prečo ľudí morí, škrtí,
kráľ s lotrom výsluch začal hneď,
že odsúdi ho na trest smrti.

Continue reading Preklad: Francois Villon

Miriam Petráňová: She, elle, ona a stromy

Miriam Petráňová

 

she, elle, ona a stromy

 

1

sťahovanie začala pozorovať ako prirodzený jav. z rodičovského hniezda, kam sa vracala vždy, keď už mala dosť iných. potom sa sťahovala z únavy slobodného bývania, z internátu do slnečného bytu v krasňanoch. za ten čas tam zoťali strom. vo vetre sa trel o stenu, v lete rozvoniaval a liezol do okien. cez zimu meditovali na konároch havrany a hojdali sa. na podlahu v izbe vrhali rukatý tieň. vraj dvíhal celú stranu domu. koreňmi, ktoré za nič nemohli. strom vyšší ako dom. najskôr odpílili konáre, potom kmeň. netušila, kto si to zobral na svedomie. slnečný byt stratil priateľa.

presťahovali sa ďalej smerom do rače. v domčeku s plesnivými stenami a dvorom plným psích hovien. aspoň že tam boli tie vďačné psiská. hlúpa peggy a naivne mladšia cindy. vlčiačky, ku ktorým pribudol miešanec pablo. na jar, keď pabla a cindy mlátila susedka hrncom po hlave, čakalo sa už iba, ako budú vyzerať štence. prírode sa zakázať nedá. bolo ich jedenásť a nemohli utopiť ani jedno z nich. prvá ich našla susedkina vnučka a mala ich dobre zrátané. najveselším obdobím bolo, keď sa hore dvorom valil had o desiatich farebných guľkách uvítať prišelca. jedenásteho nikdy nerátala, ten bol cudzí a pes. dvakrát väčší, čierny, husto chlpatý. prosto od druhého a ako zistila u psieho lekára, bolo to fyzicky možné. vyrástli prirýchlo, pablo ich odháňal ako cudzie. nevedel, chudák, že sú jeho. škoda. päť ich bolo čiernych po cindy a ďalšie boli celý otec, ryšavé. po ňom dostali aj biele fľaky a ponožky na nôžky. na konci leta z mláďat ostala iba jesika, ostatným sa podarilo nájsť nový domov. keď splesnela aj druhá izba, odišli. jesika smutno sedela na schodíkoch do domčeka a čakala. nemohla ju zobrať, sama nevedela, čo bude.

Continue reading Miriam Petráňová: She, elle, ona a stromy

Rozhovor s Petrom Kubicom

KAŽDÝ PREKLADATEĽ MUSÍ BYŤ TRÚFALÝ

 

Rozhovor s mladým básnikom a prekladateľom Petrom Kubicom.

 

Peter Kubica sa narodil 8. mája 1976 v Čadci. Absolvoval štúdium modernej neslovanskej filológie v špecializácii nemecký jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. V súčasnosti žije v Čadci a pracuje ako stredoškolský pedagóg a prekladateľ. V minulosti pôsobil ako basgitarista v hudobných skupinách Basta Fidli a Veľký Dom.

Svoju tvorbu (básne, aforizmy, poviedky…) publikoval v rôznych zborníkoch a literárnych časopisoch (Revue svetovej literatúry, Literárny týždenník, Národný kalendár, Kultúra, Romboid, Pokoj a dobro, Turzovka – Slovenské Lurdy, Slovač, Kysuce, Zvesti KNM, Kocúrkovo, detský časopis Rebrík), v zborníkoch Poézia Trnavy (1997), Oáza (2000), Modrý flám (2002). Minulý rok bola jeho poviedka Cestou-necestou odmenená na literárnej súťaži Jašíkove Kysuce Cenou za text s kysuckou tematikou. Debutoval zbierkou „odľahčenej” (pozn. -M.G.) poézie bluzsnenie (Vzlet Čadca 2002).

Kubicove preklady z nemeckého jazyka boli publikované v Romboide, Revue Svetovej Literatúry a tento rok sa za preklad románu Thomasa Bernharda Pivnica stal laureátom Ceny Perly Bžochovej, ktorú udeľuje Slovenská spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry.

Continue reading Rozhovor s Petrom Kubicom

Rock ‘n Roll (1. časť)

ROCK AND ROLL

IRENEY BALÁŽ

(časť prvá)

 

 

          Všetko sa to začalo pred polstoročím. Čas však uteká príliš rýchlo a väčšina mladých ľudí, ktorí prežívajú populárnu hudbu najintenzívnejšie práve teraz, nebola v dobe mohutného nástupu Elvisa Presleyho vôbec na svete. Takže bez akéhokoľvek zveličenia sa dá povedať, že v popredí ich dnešného bezprostredného záujmu stoja práve tí, ktorých s trochu patetickou licenciou môžeme kľudne nazvať Elvisovými dedičmi.

          Už len okolnosť, že táto hudba vydržala tak dlho, predstavuje v istom zmysle svetový rekord. Hudobná produkcia z obdobia éry džezu či swingového opojenia už po pätnástich až dvadsiatich rokoch od svojho vzniku začala podvedome signalizovať nástup ďalšej, omnoho mohutnejšej epochy, ktorá ich mala vystriedať. Už od začiatku sedemdesiatych rokov poprední hudobní odborníci a kritici predpovedali nejaký podobný zvrat, ten sa však v tej pravej „revolučnej” podobe akosi nekonal. A nerysujú sa zmeny, ktorých význam by bolo možné porovnať s tými, ktoré sprevádzali túto rockovú prevratnú revolúciu. Snáď mimo hi-tech technológií na spracovanie výsledného zvuku: digitalizované nosiče CD, videá a DVD, avšak práve ten vtedajší všeľudský prvok vynaliezavej kreatívnej muzikálnosti sa pod tou všetkou poznášanou hudobnou technológiou zvuku akosi sám zrútil a vytratil.

Continue reading Rock ‘n Roll (1. časť)

Horoskop III.

Ľ U D O V Ý   H O R O S K O P

z ve r o k ru h   z o   z na m e ní

 

slovenských prísloví,

porekadiel a úsloví

 

podľa A. P. Zátureckého

vybral, pomenoval a zostavil

 

Marián Kubica

(panna Žilinská)

 

Veľká voda, veľké – ryby, malá voda, malé – Ryby (20.2. – 20.3.)

My sedliaci sme ako ryby; kam nás zaženú, tam nás lapajú. … Dievča, maličké si ako rybka, hybké ako šípka, tenké ako topolík, chytré ako pikulík. … Rybku zjedla. – Vtáčka zjedla. … Rybár, vtáčnik a hudec – traja žobráci. … Sto jágrov, sto rybárov a sto muzikantov, tristo žobrákov. … Z malej vody malé ryby. … Kto chce rybu chytiť, musí ísť do vody. … Rybu treba chytiť za hlavu, nie za chvost. … Continue reading Horoskop III.