Jašíkove Kysuce + A. Vrteľ + poviedka + foto

JAŠÍK “NA ROZTRHANIE”, ALBÍN VRTEĽ “NEZAUJÍMAVÝ”?

(Na margo slávnostného vyhlásenia 36. ročníka literárnej prehliadky mladých autorov Jašíkove Kysuce 2004 a súťaže O Cenu Albína Vrteľa 2004 v Čadci)

 

 

Na konci minulého roka obľahla Kysuce, no najmä Čadcu, opäť literatúra. Presnejšie – tak ako po niekoľko minulých rokov – práve tu prebehlo v decembri niekoľko akcií, ktoré akoby už tradične opuncovali december ako “literárny”… Spomeniem aspoň dve – pre mňa – najdôležitejšie: 36. ročník literárnej prehliadky mladých prozaikov Jašíkove Kysuce a 6. ročník literárnej súťaže pre mladých, začínajúcich poetov O Cenu Albína Vrteľa. Odhliadnuc od numerologického hľadiska (v obidvoch prípadoch sa vyskytuje šestka – čo to znamená, neviem…), musím skonštatovať, že obe literárne súťaže tento rok prebehli trocha netradične. Začnem “Albínom Vrteľom”, informáciami, ktoré poskytol a spracoval jeden z porotcov, prekladateľ Peter Kubica:

Časopis Dotyky a regionálny týždenník Kysuce, ktoré zastupovali spisovatelia Boris Brendza, Marián Grupač a Peter Kubica, vyhlásili túto súťaž koncom leta. Prihlásilo sa 19 súťažiacich so 109 básňami. Z autorov boli 7 z Kysúc (Čadca, Čierne, Kysucké Nové Mesto, Nesluša, Oščadnica, Staškov) a ostatní z celého Slovenska (napr. Bratislava, Bardejov, Košice, Nitra, Piešťany, Poprad, Trnava). Najmladšou súťažiacou bola 15-ročná Marianna Perďochová zo Staškova a najstaršou 31-ročná Helena Hrubá z Nesluše. Priemerný vek autorov bol 22 rokov. Tak ako minulý rok, aj v tomto ročníku celoslovenskej literárnej súťaže o Cenu Albína Vrteľa dominovali “literárne” adresy súťažiacich, ako ulice Hviezdoslavova, Štúrova, Sasinkova, Chalupkova, Turgenevova. Medzi najzaujímavejšie názvy básní patrili “Prečo chôdza bolí” od P. Vrábla z Nitry, “Ublížte mi!” od K. Krchniakovej z Bratislavy a “Motýle v bruchu” od N. Zolákovej tiež z Bratislavy.

Continue reading Jašíkove Kysuce + A. Vrteľ + poviedka + foto

Rozhovor Peter Bilý + poviedka

PRI KNIHÁCH A ŽENÁCH SA CÍTIM ROVNAKO PLACHO A NEISTO.

Rozhovor s básnikom a prozaikom Petrom BILÝM.

Peter BILÝ sa narodil 4. mája 1978 V Košiciach. Zanechal štúdium filozofie v Ríme, v súčasnosti študuje v Španielsku psychológiu. Publikoval básnické zbierky Spomalené prítmie (VSSS 2001, Cena Ruda Slobodu RUBATO, prémia Ceny Ivana Kraska), V zajatí obrazu (VSSS 2002), spoločne s Martinom Vladom básnickú bibliofíliu Insomnia (Interart 2003) a román Démon svätosti (Slovenský spisovateľ 2004). Časopisecky publikoval preklady z francúzskej, hispánskej a talianskej literatúry.

Continue reading Rozhovor Peter Bilý + poviedka

Próza: Katarína Chajdáková

S i e ť   n a   S v e t l o

Katarína Chajdáková

 

Svet praskal od Bolesti.

Odvšadiaľ striekala krv.

Až tak, že celá Zem nasiakla krvou.

Pohár Zla sa plnil.

Vtedy sa Dobré Veci dali do Pohybu.

Nastal Čas.

 

       Svetlo bolo veľmi drahé. Dokonca drahšie ako Púder. Slnko si už nikto nepamätal. Po tom, ako pred mnohými rokmi došlo k smrtonosnému výbuchu a jedovaté plyny zamorili Vesmír, začalo Slnko hasnúť. Pomaly redlo jeho svetlo, až kým celkom nevyhaslo a nezmenilo sa na studenú čiernu hviezdu. Zem sa ponorila do olovenej, nepreniknuteľnej Tmy a ničivého Mrazu.

Continue reading Próza: Katarína Chajdáková

Próza: Katarína Sedláková

ŠŤASTIE V KÝBLI

 

Katarína Sedláková

 

Zdalo sa jej to neprirodzené, že kráča len tak naľahko. Zastala a otočila sa ku dverám kancelárie, z ktorých pred chvíľou vyšla. Čo to len bolo?

– Ahoj! Máš sa? – zhrmotal jej za chrbtom hrubý hlas.

– Ani neviem, ale počkaj, pôjdem s tebou cez mesto, len…, no jasné, disketa! – Kým prehľadávala kopy papierov na písacom stole vedľa počítača, čakal ju na chodbe. Včera tu bola, hundrala si popod nos a v tej istej chvíli si spomenula na slepú ženu s neuveriteľným šarmom a elánom, ktorá nechcela veriť, že je už taká stará, keď jej príbuzní prišli blahoželať k deväťdesiatke a ktorá v odtoku umývadla našla spadnutú jej zlatú retiazku, dar k promóciám. Musí ju nájsť, kým ju nenájde niekto iný, lebo príde o miesto. A čo ak ju už medzitým niekto zobral?, prebehlo jej hlavou. Keby sa tie informácie vyplavili nekontrolovane na svetlo… Ako by sa jej teraz zišiel zrak tej ženy, ktorá ju niekde v ústave, pripútaná k vozíku po mozgovej príhode, čaká.

Continue reading Próza: Katarína Sedláková

Poézia: Richard Kitta

Richard Kitta sa narodil 20. 1. 1979 v Košiciach. …ešte stále žije na zemi aj v nebi. Súčasne. Ukážka poézie je z jeho básnického debutu (Vydavateľstvo Vienala, Košice 2004).

Richard Kitta: Zem tajných obojživelníkov (básne v p(r)óze)

Stála na moste. S úsmevom po náušnice. Akoby nemyslela na zlé. Chcel som ju zvečniť. (Inakšie ako pán Boh.) Striehol som. S ukazovákom na spúšti. Bez dychu. Od mrku do svitu. V istom mihnutí oka sa zhora zrútil blesk. Šokovaný som to vzdal. Predbehol ma. Civel som na most. Nebolo tam živej duše.

 

Fotopsia

Jeho víla chcela byť pravá. Rumančeková. Preto pršal a ona v ňom tancovala. Ibaže staré leto doblúznilo. Peľ utíchol. A on začal vytrhávať lupeň po lupeni. Mal ju rád – nemala ho rada. Mala ho rada – nemal ju rád. Mal ju rád – mala ho rada. Nemal ju rád – nemala ho rada. Ostala smiešne nahá. Hore bez. Rozblúznila sa nová jeseň. Pršal, ale ona v ňom už netancovala.

Continue reading Poézia: Richard Kitta

Próza: Peter Getting

Peter GETTING

 

MRĽONOSIČ

Úryvok z pripravovanej práce Zoo vážne nevážne vedenia mestskej zoologickej záhrady s dohľadom T. Kulhánka, riaditeľa inštitúcie. Štúdia má vyjsť v nasledujúcom kvartáli roka

 

(…) Mikroorganizmy sú však nielen háklivé na upravené prostredie; ako forma sú z mnohých aspektov jednoducho takpovediac nepostihnuteľné, a bežný návštevník(čka) našej záhrady by si z návštevy spomenutého pavilónu 2CT neodniesol vskutku nijaké dojmy, pokiaľ by nebol obťažkaný hotovou výzbrojou mikroskopov. Z daných príčin sme v pavilóne 2CT, zvanom aj “Infekčný”, pristúpili k istým zmenám, na jazyk sa tisne povedať priamo zdokonaleniam, vylepšeniam. Proces prirodzene neprebehol mávnutím ruky, ale iba a len prácnym úsilím všetkých zúčastnených, menovite zvlášť zamestnancov(kýň) našej záhrady, ktorých prispenie vedenie adekvátne ocenilo riaditeľským pochvalným dekrétom (ich platobné ocenenie je pritom v terajšej nelichotivej ekonomickej situácii skôr komicky než kozmicky vysoké…) Dátum 13. mája daného roku – dátum slávnostného otvorenia – budú zaiste nosiť v pamäti všetci zamestnanci(kyne) pavilónu 2CT. Ale o tom bližšie niekedy nabudúce.

Continue reading Próza: Peter Getting

Česko – Slovenské Dotyky 2.

Česko-slovenské – Slovensko-české Dotyky 2.

 

A jedného pekného dňa prišiel mail…

 

…dovoluji si Vám nabídnout k publikování několik básní, které jsou v kontextu naší poezie v něčem výjimečné. D. Kuhnmund je teenager a jeho verše vyjadřují “autenticky” a “naplno” generační pocit, Z. Gabrišová je mimořádně nadaná básnířka s poetikou, která není pouhým hledáním tématu či výrazu…
(A. Mikulášek)

 

…takže príjemnú ochutnávku mladej českej poézie vám želajú zostavovatelia časopisu Obrys-Kmen a Dotyky.

 

– red.

  Continue reading Česko – Slovenské Dotyky 2.

Próza: Roman Kaliský – Hronský

Roman Kaliský-Hronský: Svet ešte neskončil

 

„To budú iste záchranári. Naberte im teplého čaju, ja im idem otvoriť,”  vrchná sestra Kováčová sa vybrala k dverám, keď zvonka počula trúbenie auta. O chvíľu sa vrátila nasledovaná dvoma chlapmi, ktorí sa pozdravili a posadili sa unavene k stolu. Vďačne prijali čaj a spýtavo sa obzerali okolo seba po veľkej jedálni osvetlenej sviečkami. Okrem nich a vrchnej sestry boli v miestnosti ešte dve sestričky.

„A deti ste kam schovali?” spýtal sa ten s bradou.

„Všetky sú uložené na lôžkach v suteréne. Sú pri nich sestričky aj pán doktor. Detičky sú v poriadku, iba sú vystrašené, ale to sme aj my,” odpovedala vrchná sestra.

„Deťom nič nechýba. Niektoré sú doudierané a poškriabané, ale sú celkom pokojné, vďaka sestričkám. Vitajte, páni, a ďakujem, že ste tu tak skoro!” Službukonajúci lekár práve vošiel a podával si so záchranármi ruku.

„Som doktor Peter Novák,” predstavil sa chlapovi bez brady, ktorého nepoznal. „Ahoj, Jožko,” pozdravil bradatého, s ktorým sa dobre poznal zo spoločných akcií, keď spolu pomáhali horskej službe.

Continue reading Próza: Roman Kaliský – Hronský

Próza: Andy Turan + foto Budmerice 2004

ANDY TURAN: BARBARIKA

/hovory smutných básnikov/

Motto: „Bože, ty všetko vidíš. A nezasiahneš?!”

                                                                     Lionel Zerrga

 

– Biele, červené a či pritvrdíme?

– Určite červené!

– Červenšie ako krv.

– Býčia krv?

– Zbytočne sladké, dokonca sladšie ako sliny pätnásťročnej panny.

– Tak teda osvedčená značka – „Naša fľaša”.

– Merlot!

– Jedna sedmička maďarského, druhá talianskeho, tretia moldavského a štvrtá

   francúzskeho.

– Pozri, ako šikovne sedia v košíku, sťa štyri grácie.

– Pekné patróny.

– Netreba niečo slané? Drobnú záhryzku?

– Soletky z tržnice – obvzlášť dobre vypečené!

Continue reading Próza: Andy Turan + foto Budmerice 2004

Rock n´ Roll (6. časť)

ROCK AND ROLL

IRENEY BALÁŽ

(časť šiesta)

 

 

BOB DYLAN & SANFRANCISKÉ KRIŽOVATKY

  

Bob DYLAN

 

          Na akejsi tlačovej konferencii v roku 1986 povedal vtedy už dosť opotrebovaný rock & rollový spevák v stredných rokoch: „Som Bob Dylan, len keď musím.” A na otázku, kto je vlastne inokedy, odpovedal: „Ja.” V tom roku mal Bob Dylan 26 rokov a jeho stvoriteľ – Robert Allen Zimmerman – bol štyridsaťpäťročný. Tento tvorca svojej vlastnej mýtickej legendy bol nevyhnutne okúzlený svojimi koreňmi, čo zrejme spôsobilo, že si cestičku svojej mladosti, podľa Boba Dylana, veľmi dobre prešliapal. Prianie Roberta Zimmermana znovu objavovať seba samého bolo zjavné až v posledných ročníkoch strednej školy. Predtým, než objavil rock and rollovú hudbu, bolo mimoriadnym a vlastne jediným aspektom jeho mladosti iba to, že bola úplne všedná a obyčajná.

Continue reading Rock n´ Roll (6. časť)

Pop

FENOMÉN ZVANÝ POP

Hanif Kureishi, John Savage

 

Preklad: Lucia Hasbach

 

1942-1956 Na ceste nikam

 

„Väčšina mladých žila v exile, ale ten im poskytoval možnosti, o akých sa im ani nesnívalo. Všetko okolo nich bolo iné, nezvyčajné; nová práca, prostredie, spôsob obliekania, citové aj fyzické podnebie. Konkrétne veci z minulosti, ako adresy, rozvrhy hodín, názvy ulíc sa stali neskutočnejšími a priateľstvá boli teraz veľmi dôležité, pretože ich trvanie bolo neisté.

Všetci, či už chceli alebo nie, sa stali výtvormi okamihu a žili v nekonečnej prítomnosti, minulosť nejestvovala  a budúcnosť bola neistá.” /Rodney Garland, The heart in exile, 1953/

Continue reading Pop

Peter Farkaš – Žiška: Dvere do…

Peter Farkaš-Žiška

 

Dvere do Kráľovstva

    

     Sväté Písmo nie je len stopou dávnej literatúry či obrazom myslenia. Božie slovo je slovo živé. Nehovorí len nášmu sluchu, nedáva sa len nášmu pohľadu, nevraví len nášmu srdcu ako každé iné slovo.

Sväté písmo je slovo Boha, ktorý sa nielen vyslovil v čase, ale dáva aj vzrast a silu žiť slovu v nás, aby sme žili. Nie aby naplnilo alebo zaujalo len myseľ, ale aby sme žili.

Nie vždy pochopíme, nie vždy musíme všetko pochopiť hneď. Niekedy nás vábi slnečná krajina, niekedy nám osvetľuje cestu len svetlo hviezd a niekedy slnko zohrieva naše skrehnuté telo.

 

  Continue reading Peter Farkaš – Žiška: Dvere do…

Camus

Roman F. Michelko

MÝTUS ABSURDNA ALEBO O POJME ABSURDITY

SO STÁLYM ZRETEĽOM NA CAMUSA

 

Tento azda netradičný názov eseje je v podstate parafrázou na Kierkegaardovu doktorskú dizertáciu O pojme irónie so stálym zreteľom na Sokrata. Nezvolil som ho náhodne. Kierkegaard je totiž zakladateľom existencialistickej filozofie. On prvý nastolil otázky, ktorých riešenie Camus doviedol do krajností. Názov v sebe nesie i ďalší symbolický rozmer. Kým irónia je neoddeliteľnou charakteristikou Sokratovej filozofie, je to základný atribút, ktorý používa pri pohľade na svet, absurdita a z toho vyplývajúce dôsledky sú základnou charakteristikou Camusovej filozofie.

Camus ako mysliteľ sa v našom kultúrnom kontexte mihol len krátko v 60. rokoch (keď v slovenčine vyšiel jeho román Mor). Jeho „dištanc” bol spôsobený nielen tým, že bol západný mysliteľ, ale predovšetkým jeho veľmi principiálnym demokratickým a antikomunistickým postojom. S jeho občianskym a politickým postojom sme sa mohli stretnúť prvýkrát v eseji Totalita a proces v časopise Prostor z februára 1990. Na jeseň 1990 Malá Scéna uviedla na svojom pódiu jeho hru Caligula. O niečo neskôr vyšiel v Odeone jeho román Mor. Najväčším počinom pre sprístupnenie diel A. Camusa bolo vydanie dvoch zväzkov výberu z jeho diela v Slovenskom spisovateli. Bolo to však možné len vďaka štedrej podpore Ministerstva zahraničných veci Francúzskej republiky, ktoré pomohlo vydať mnoho kvalitných diel francúzskej literatúry u nás.

Continue reading Camus

Ondrej Herec: Globalizácia…

Ondrej Herec

Globalizácia ako science fiction

 

Anglické slovo „global” má vyše 400 rokov, ale nijaký väčší slovník nedefinoval výrazy  ‘globalism’ a ‘globalisation’ až po Websterov v roku 1961. Výraz „globálny” prestúpil zo science fiction do bežnej slovnej zásoby v roku 1966, keď prvé družicové fotografie ukázali z vesmíru planétu Zem ako jedno miesto. Predstava „planéty Zem” je dnes všadeprítomná: aj Internet Explorer oznamuje rotujúcou zemeguľou, že program pracuje.

 

Globalizačná fantázia

Najstaršia globalizačná fantázia je túžba po svetovláde. Megalomani od Alexandra Macedónskeho po Hitlera snívali o súkromnom vlastníctve sveta, zjednoteného pod opätkom čižmy.

Globalizácia je geopolitická koncepcia, vychádzajúca z utópií o spojenom svete. Z utópie si každý môže odkrojiť, koľko dokáže. Pohľady na globalizáciu sa odlišujú podľa politického stanoviska, hospodárskeho prospechu, teoretickej analýzy, ba aj podľa miesta bydliska. Globalizáciu vidí ináč majiteľ dvoch áut a troch televízorov ako polonahý Indián v povodí Amazonky. A ešte ináč ju vidí filozoficky naladený spisovateľ, ktorý môže písať o notoricky prorokovanom konci dejín, o šťastnej dobe pečených holubov, čo samy lietajú do úst, alebo naopak, o zániku ľudstva, čo zničilo samo seba alebo sa zmenilo na čosi, čo už nie je ľudské.

Continue reading Ondrej Herec: Globalizácia…

Herman Hesse (2.)

Nebolo ničoho a nebude ničoho; všetko je teraz, všetko má svoje bytie a prítomnosť”.

 Hermann Hesse – filozofujúci literát ( II.)

 

PROBLÉM  ČASU A ČASOVOSTI

 

               Problematike času patrí v Hesseho diele významné miesto. Čas v jeho ponímaní získava svoj význam vo vzťahu k životu jednotlivého indivídua, a to úlohou, ktorú hrá v jeho bytí vo svete. Na Hesseho ponímaní času badať vplyv budhizmu a existencialistického chápania času. Z budhizmu ho inšpirovala myšlienka neustálej zmeny bytia, ustavičného vzniku a zániku, myšlienka, že skutočný je iba okamih a univerzum je neustály tok jednotlivých momentov bytia, “kontinuum pominuteľnosti”. Preto v nás neexistuje nejaké trvalé, so sebou samým identické Ja. Proces permanentného vznikania a zanikania, navzájom úzko prepojeného, v nás vyvoláva len klamlivý dojem, akoby za touto neustálou premenou bolo niečo trvalé. Ale trvalá je len zmena.     

Continue reading Herman Hesse (2.)

Mesiac fotografie 2004

FOTOFEST 2004. – Ďurino Shelley                                                                                                                                                    

 

S myšlienkou festivalu Mesiaca Fotografie som sa stretol po prvýkrát počas môjho prvého parížskeho obdobia začiatkom 90. rokov. Sám som už v tej dobe fotil a tak som navštívil aj prvé fotovýstavy. Letmo si spomínam na posledné fotky od Marilyn Monroe, výstavu Helmuta Newtona a osobné zaregistrovanie veľkého Helmuta Newtona na výstave Man Raya. Po príchode na Slovensko som začal pomáhať na výstavach slovenského Mesiaca fotografie. To trvalo 7 rokov.

(1)

Continue reading Mesiac fotografie 2004

Recenzie

Anna Gajdošová: Jaskynné kresby

Vydavateľstvo Interart Košice 2004

 

            Jaskynné kresby, zbierka poviedok od Anny Gajdošovej, sú ukážkou kvalitnej a zmysluplnej literárnej tvorby. Poviedky Anny Gajdošovej majú  jeden, pre mňa ako čitateľa nesmierne dôležitý  spoločný moment: majú sa k činu, tým pádom i k životu. Nie je to kopa našuchorených a nadčasových zhlukov slov, vydávajúcich sa za umelecky pôsobivú vetu, príznačná pre väčšinu (68%) súčasnej postindustriálnej, neogotickej, hypermystickej, renesančnonaturalistickej a retrorustikálnej prózy.  Prózy, v ktorej pri ceste z bodu A do bodu B poľahky nadobudnete dojem, že byť človekom je trest a väčšieho niet.

          Knižka sa ku mne dostala najrozšírenejším spôsobom, akým v dnešnej dobe distribuujú tituly mladých autorov malé vydavateľstvá – autorka mi ju sama poslala. Pri tejto príležitosti by som rád pozdravil marketingové oddelenie uvedeného vydavateľstva a zložil klobúk pred ich obchodnou stratégiou. Čitateľ nadobudne k takto získanému produktu naozaj osobný vzťah.

Continue reading Recenzie

Štátoprávny vývoj III.

Jaroslav Chovanec

Štátoprávne postavenie Slovenska od roku 1948 až do novembra 1989

v Česko-Slovensku

(III. časť)

 

            Vláda komunistov v Česko-Slovensku v rokoch 1948 – 1968

            Program, s ktorým nová komunistami doplnená  vláda Národného frontu Čechov a Slovákov (NF) predstúpila pred Ústavodarné národné zhromaždenie, vychádzal pod pláštikom „víťazstva pracujúceho ľudu” už vlastne z neobmedzeného mocenského panstva komunistov a z ideológie marxizmu-leninizmu. Parlament schválil akčný program vlády a vyslovil dôveru novej vláde. V súlade s marxistickým učením sa tak „dovŕšil proces prerastania národnej a demokratickej revolúcie do revolúcie socialistickej”. Vytvorili sa predpoklady na vznik socialistického štátu typu diktatúry proletariátu a bola nastúpená cesta budovania socializmu v Česko-Slovensku.

Continue reading Štátoprávny vývoj III.