Rozhovor Ivan Klíma

„Obávám se, že nové století nebude méně šílené než to minulé”

Rozhovor s českým spisovateľom a dramatikom Ivanom Klímom

 

Dnes sa mnohí možno len trpko pousmejú nad spomienkou či zmienkou o časoch, keď sa u nás (v bývalom „socialistickom” Československu) niektoré knihy požičiavali potajme, ukradomky – vždy s obavou a napätím, či vás niekto „z nich” práve nevidel, takisto LP platne rock and rollových hviezd prepašované zo západu sa počúvali s akousi magickou pietou v uzavretých miestnostiach, okupovaných mohutnými hŕstkami nadšencov, keď mandarínky boli úzkoprofilový tovar rovnako ako nové Žiguli a životná úroveň sa rátala štatisticky prerátaným množstvom skonzumovaného mäsa, mlieka a vajec „na hlavu”…

Continue reading Rozhovor Ivan Klíma

Rozhovor Peter Gregor

Zlatý vek banditizmu

Rozhovor so so spisovateľom Petrom Gregorom

 

Dovoľte náš rozhovor začať vašim aforizmom: O zárobku spisovateľa: „Dnes som zasa nezarobil ani na slanú vodu. No a čo? Vari ju pijem rád?” Čo si myslíte o nepomere medzi honorármi spisovateľa a trebárs šaša – zabávača, ktorý si už stavia druhú vilu?

 

Čo možno namietať proti tomu, že si niekto stavia vilu, jedno, či druhú alebo tretiu, z výsledkov svojej práce? Čo ak v tej prvej nenašiel pokoj duše a pohodu tela? Už Maurice Druon hovorieval, že aj raj môže byť peklom pre človeka, ak sa v ňom necíti dobre. Ale keď  má niekto sídlo a kontá z nakradnutého, z toho, o čo ošmekol a ožobráčil iných, to je iná káva. Iná káva a – táto doba.

Hoci sme začali takou slzotvornou témou, ako sú honoráre, nebudem nariekať. Mám na to dva pádne dôvody: prvý, nikto ma nenútil byť spisovateľom. Už keď som voľakedy dávno zvažoval, čo chcem v živote robiť a čím chcem byť; otec ma upozornil, že ak si zvolím tento džob, nebudem to mať ľahké – a myslel tým aj materiálnu stránku veci. Šiel som však do tohto rizika dobrovoľne, aj do rizika písania na voľnej nohe, navyše s vedomím, že síce budem písať za peniaze, ale nikdy nie pre peniaze, kvôli nim. Samozrejme, že nadávam na honoráre, hovorím im, s prepáčením, hovnoráre, aj na pažravosť vydavateľov, pre ktorých je píšuci človek len prostriedkom k vlastnej obžive. Tvária sa ako veľkí biznismeni, ale jednu paprču majú vždy natiahnutú k štátnemu fondu, a to je – ako všetci vieme – kohútik, z ktorého netečie, len tak veľmi opatrne kvapká; tou druhou nie sú schopní a neraz ani ochotní urobiť pre knihu nič.

Continue reading Rozhovor Peter Gregor

Próza: Peter Getting

Peter Getting

Porno (35., 36. a 37. scéna)

 

35. Int. hotelová izba, prítmie, fialová alebo zamatová

JUSTÍNA, leží ležérne v posteli

MUŽ stojí pri nej a podáva jej mobilný telefón Justína?

JUSTÍNA apaticky Áno?

MUŽ Niečo pre teba mám.

JUSTÍNA sa zdvihne na lakťoch, prsia s veľkými dvorcami sa jej zavlnia Čo to bude tentoraz? Ach. Telefón. Telefón mám.

MUŽ Zlato… toto je zaujímavosť, telefón so silným vibrovaním.

JUSTÍNA sa díva

MUŽ tajomne Počkaj.

JUSTÍNA čaká so záujmom

Continue reading Próza: Peter Getting

Poézia: Michaela Rosová

MICHAELA ROSOVÁ

svetloplachá

(dylemovi)

 

v rannom slnku rozlieva sa ortuť

achát sa rozbíja

v horizonte malá rana

z druhej strany – zabodnutá kopija

 

zamrznutý svet topí sa v bezčasí

mŕtve ticho tisne sa mu k perám

moja krv s tvojou dávno súhlasí

len vnútri sa čosi strašné vzpiera

 

v zúfalom plači chromých vrán

zore celkom doružova zmokli

v mojej hlave tisíc starých rán

za tvojim chrbtom – tiché kroky

  Continue reading Poézia: Michaela Rosová

Próza: Karol Trnka

Karol Trnka

Päť minút…

 

Brieždenie lámalo noc a ranní vtáci sa ohlásili posledným výkrikom nočného dravca. V tej chvíli sa ešte nedalo rozoznať, či som už vnímal svoje prebudené „ja”. Pohľad na strop a kúsok okna, ktorý sa dal sledovať bez pohnutia očí, odkrýval vo mne ráno. Sveteľný rozdiel len slabo rozoznateľný vystupoval z toho, čo sa opakuje od začiatku vekov. Prestupoval konármi stromov, ani steny mu nezabránili, aby mnou prešiel a usadil sa v mojom vedomí. Mám rád tento čas. Dokážem si ho poriadne užiť, keď sa vo mne zhmotňuje okolitý svet a v bdelosti si vybavujem útržky snov, alebo sklamane blúdim v tom prázdne, čo zostalo z noci. Do lesného ticha v čoraz menších intervaloch spustili drozdy, aby, skrehnuté po noci, zohriali krehké telíčka spevom. Nebadaným  prenikaním času cez telo pokorne vnímam šumenie vlastného krvného obehu. Hlbokým nádychom prebúdzam svoj čuch. Izba vonia tou lesnou vlhkosťou, čo cez okno ustavične prúdi dnu  a von ako vo veľkých murovaných pľúcach. Ja ako červená krvinka naberám do bdenia pach lístia, vôňu spáleného dreva v ešte vlažných kachliach a žltý závan zlatého dažďa pod oknom. Dôverne známe vône nechávam stekať po šedej kôre mozgu a odovzdane si nechám vnútiť tú jarnú chuť rána. Z jednoliateho prúdu rôznych pachov odrazu vystúpi len jedna tenká stužka, jemná, no o to intenzívnejšia, zreteľne plávajúca na povrchu. Tenučká čiara tvojej vône ťa nakreslila v mojom vedomí.

Continue reading Próza: Karol Trnka

Preklad B. Lebert

Benjamin Lebert – Rozprávač príbehov mladej generácie

 

Mladý nemecký prozaik B. Lebert, žijúci vo Freiburgu, debutoval ako šestnásťročný románom Crazy (1999). Literárni kritici označili tento román „za správu zo srdca temnoty” (W. Winkler), podľa nich „ešte nikto nezobrazil tak výstižne tragiku mladých ľudí” (Ch. Seidl) a autor je „čertovsky malý superman, ktorý dokáže opísať napríklad černotu nočnej oblohy tak neuveriteľne pekne i smutne zároveň, že by človek uveril aj tomu, že sa o to predtým ešte nikto nikdy nepokúsil” (M. Biller). Bol preložený do 33 svetových jazykov a neskôr aj sfilmovaný.

Continue reading Preklad B. Lebert

Preklad P. Stamm

Peter Stamm – Zvedavý ako Švajčiar?

 

Švajčiarska prozaická tvorba nemecky píšucich autorov vždy nachádzala u slovenských čitateľov odozvu. Najvýraznejšími rozprávačmi boli Max Frisch a Friedrich Dürenmatt. Ani nastupujúca generácia nestratila nič z rozprávačskeho umenia nadchnúť a pritiahnuť si čitateľa tak, aby sa nedokázal odtrhnúť od knihy. Štyridsiatnikovi Petrovi Stammovi sa to podarilo už viacerými prózami. Počnúc jeho debutovým románom Agnes (1998) až po najnovšiu zbierku poviedok V cudzích záhradách (2003).

Continue reading Preklad P. Stamm

CGR 2003 + poviedka

 Vyhlásenie výsledkov súťaže o Cenu Gustáva Reussa 2003

Víťaz
Tomáš Knapko Šelma na smetisku
 Ostatní finalisti v abecednom poradí:
Eva Cigániková Roswell, Roswell
Miloš Ferko Tajomstvo kolónie
Daniel Klimek Had v hniezde
Zuzka Minichová Strážca
Augustín Sokol Theseov labyrint

 

Slovenský syndikát autorov fantastiky (SSAF) každoročne organizoval súťaž o Cenu Gustáva Reussa.  Za trinásť rokov neprerušenej existencie sa jej zúčastnilo vyše 500 autorov s takmer 1500 príspevkami. Vyše 80% pôvodných slovenských knižných publikácií týchto žánrov v období 1990 – 2003 napísali autori CGR. Vyše 90% žánrovej odbornej reflexie v rokoch 1990 – 2002 publikovali zborníky Krutohlav.

Krutohlav je už trinásť rokov najvýznamnejšia antológia slovenskej fantastiky. Zborník víťazných a finálových príspevkov CGR každoročne predkladá verejnosti najlepšie výsledky slovenskej pôvodnej tvorby v tejto oblasti. Poskytuje publikačný priestor a jedinečnú odbornú pomoc najmä mladým autorom pre pôvodnú tvorbu slovenskej fantastickej literatúry i jej odbornú reflexiu v žánroch science fiction, fantasy a horor. Zabezpečuje rozvoj slovenskej literárnej fantastiky a propaguje túto tvorbu na Slovensku i v zahraničí.

Continue reading CGR 2003 + poviedka

Rozhovor M. Sokol

NIEČO MA NÚTI NASTAVIŤ ĽUĎOM OBČAS ZRKADLO

 

R o z h o v o r    s   g r a f i k o m   M i l a n o m   S o k o l o m

 

Výtvarník Milan Sokol sa narodil 30. 5. 1952 v Banskej Bystrici. Študoval na Strednej priemyselnej škole v Kremnici, odbor rytec kovov, ďalej na Akadémii krásnych umení v Krakove. Pôsobil ako pedagóg na katedre výtvarnej výchovy na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (PF UMB), potom ako výtvarný a technický redaktor denníka Smer. Neskôr sa stal výtvarníkom v slobodnom povolaní a od r. 1994 bol odborným asistentom (r. 1995 sa stal docentom) na katedre dizajnu nábytku Drevárskej fakulty technickej vo Zvolene. Od roku 1996 pôsobí ako docent na katedre Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.

Continue reading Rozhovor M. Sokol

Próza: M. Grupač

Marián Grupač

PREKVAPENIE

 

Zima toho roku udrela. Doslova.

Nepamätám sa, kedy bolo už na začiatku novembra toľko snehu ako práve vtedy. Traktory s pluhmi na odhŕňanie snehu rachotiac brázdili mesto hore dole celé dni a noci. Žmurkajúce oranžové majáky bolo v bielej fujavici sotva vidno. Z oblohy vytrvalo snežilo, akoby už ani nikdy nemalo prestať. Okolo ciest sa vytvorili vysoké snehové mantinely ako na sánkarskej dráhe. Stačilo vyjsť na pár minút von a bieloba vás hneď celého obalila. Ľuďom (vytrvalejším chodcom) sa na hlavách tvorili mäkké, komické snehové vankúše. Sneh padal a padal. Na plecia, na tvár, do očí. Najlepšie by bolo ostať doma v teple, popíjať voňavý grog a pozorovať šantiace deti, ktoré azda jediné nevnímali snehovú spúšť ako kalamitu. Skôr naopak.

Continue reading Próza: M. Grupač

Próza: R. Kačeňák

Robert Kačeňák

PRÍLIŠ KRÁTKA ROZPRÁVKA NA DOBRU NOC

Keď Tomáš vstúpil, visela som mu na perách a čakala na odpoveď. Všetko som vnímala ako vo sne. Nemocničnú izbu aj posteľ, na ktorej v bolestiach blúznilo naše dieťa,  prvý sneh za oknom, mihajúci sa v šere veľkomesta. Nejasne som vnímala, že čochvíľa budú Vianoce, v tomto období sme s Davidkom chodievali pred hypermarket, kde rozdával darčeky Santa Claus. Pred rokom sme darčekovú fiestu stihli na poslednú chvíľu. Muž v červenom kostýme Santa Clausa pred obchodným domom vyzeral uštvaný, na jednej strane sa mu odlepovala brada a bolo vidieť zaschnuté šupinky lepidla, rozdával darčeky zdarma ako inzertné noviny. Úbohé, ale bolo to aspoň niečo, prinajmenšom pozlátko šťastia, ilúzia. Samotné Vianoce sme už oslávili v nemocnici. S hrôzou som si uvedomila, že odvtedy ubehol  skoro rok a David celý čas ležal v nemocničnej izbe. Pri pohľade do zrkadla som bola prekvapená, o koľko som zostarla, lebo čas sa v nemocnici vliekol ešte pomalšie, ako keby  stál. Prebdela som pri synovi minúty, dokonca sekundy, ktoré si bežne neuvedomujeme. Len občasné návštevy manželov Taylorovcov, ktorí chodili navštevovať dcéru v kóme, mi krátili čas. Avšak nie dnes. Nefungovalo to. Tomáš meškal viac ako hodinu.  Keď som pred chvíľou videla vstúpiť doktora Taylora do vedľajšej izby, v prvej chvíli som sa potešila, nevidela som ho viac ako týždeň a on sa mohol znova prezvedieť, ako to s Davidkom vyzerá. Doktori dnes zvažovali poslednú možnosť. Potom som si na ňom všimla župan a mladé dievča, ktoré profesora sprevádzalo. Kývla som mu teda len rukou na pozdrav, nechcela som rušiť.

Continue reading Próza: R. Kačeňák

Rock n´ Roll (5. časť)

ROCK AND ROLL

IRENEY BALÁŽ

(časť piata)

 

JIMI HENDRIX

(pokračovanie)

 

          … Londýnske publikum sa však vôbec nenechalo popliesť hudobnými „šuplíkmi”, ktoré vyrábala vtedajšia hudobná kritika, možno samoľúbo, iba pre principiálne uspokojenie svojej vlastnej dôležitosti. Taktiež sa nenechalo ovplyvniť názormi a  výrokmi fanúšikov v Hendrixovej vlasti. Práve farba pleti a jeho démonicky vzhľad dávali ich favoritovi neopakovateľnú príťažlivosť a nefalšovaný punc pravosti a súčasne akýsi štatút exotickosti. Bez týchto okolností priazne svojho osudu by sa Jimi Hendrix sotva kedy dokázal presadiť na ostrovoch vtedajšieho konzervatívneho Albionu. Jeho hudba a vystupovanie sa vtedy nekompromisne vymykali zaužívaným zvyklostiam. A boli tak vzdialené od noriem, ktoré v tej dobe vo svete hudby vládli, že i niektorí komentátori hudobného biznisu a rock-blues boomu v USA zhovievavo tvrdili, že ide skôr o šarlatána, ktorý je slávny iba tým, že na gitaru dokáže hrať zubami, jazykom a na dôvažok ju aj sem-tam podpáli. Pre veľký svet hudby ho objavil basgitarista skupiny The Animals Chas Chandler, ktorý sa stal i  jeho manažérom. Chandler veľmi dobre poznal britské publikum a pochopil, že práve Hendrix je tým pravým gitarovým zázrakom z Ameriky, ktorý britskú hudobnú societu ohúri, očarí a úplne vyvedie z miery. A nemýlil sa!

Continue reading Rock n´ Roll (5. časť)

Netvor v dejinách + v duši

Ondrej Herec

Krátky výlet do dlhých dejín netvorov

           

Slovenský „netvor” je záporom „tvora”. „Stvorenie” súvisí s tvorbou a s inšpiráciou, s dychom aj duchom života, ale „kreatúra” hanlivo pripomína netvora. Slovo „monštrum” aj výrazy označujúce netvora v iných indoeurópskych jazykoch pochádzajú z latinského „monstrum” (to, čo učí) a súvisia so slovesom „monstrare”, ukazovať. Obidve slová pochádzajú od slovesa „monere”, varovať. „Demonstratio” je „ukážka”, „názorné zobrazenie”, „dôkaz”, „určenie”. Grécke „drakon” neznamenalo len „drak”, ale aj „bystrozraký”; etymologicky môže pochádzať od slova „drk”, ktoré v sanskrite znamená „vidieť”. Netvor je poučný, ale čo učí a koho vidíme, keď sa dívame na netvora?

      Continue reading Netvor v dejinách + v duši

Rozhovor K. Donev

KAMEN DONEV A JEHO HRA LIETADLO UTEČENEC

ŽIVOTOPIS, ROZHOVOR, UKÁŽKY Z HRY

 

Katarína Sedláková, Zoja Nuošková

 

Kamen Donev (15. 04.1971) je bulharský herec, dramaturg a  režisér. Pochádza z Ruse. Od 1990 do 1993 študoval na NATFIZ – Národnej akadémii divadelného a filmového umenia Krăsťa Sarafova v Sofii, kde ukončil „herecké majstrovstvo” u profesora Krikora Azarjana a docenta Todora Koleva. V roku 1994 začal pôsobiť ako herec v Divadle bulharskej armády (Teatăr na bălgarskata armija), kde pôsobí dodnes ako úspešný herec a režisér. Divadlo bulharskej armády vzniklo v 1950 a ako štátne profesionálne divadlo bolo pod správou Ministerstva obrany až do roku 2000, dnes je v správe bulharského Ministerstva kultúry. Hlavná  divadelná scéna má 600 miest a malá scéna 60.

Continue reading Rozhovor K. Donev

R. Michelko: Moc a sacrum

Roman F. Michelko

Moc a Sacrum

 

„Komunizmus či fašizmus nie sú žiadne živelné pohromy, ale dajú sa dedukovať priamo z prirodzenosti ľudí.”

Albert Camus

 

            Pri hľadaní antropologických predpokladov diktatúr sa musíme dostať k otázke ľudskej slobody. Musíme si odpovedať na otázku či a do akej miery je sloboda skutočne hodnotou. Akú pozíciu zastáva v ľudskej hierarchii hodnôt, kedy a prečo býva obetovaná iným hodnotám (bezpečnosti, sociálnemu zabezpečeniu, poriadku)? Slobodu môžeme vymedziť negatívne i pozitívne. Negatívne vymedzenie slobody len ako negácie vonkajšieho donútenia nás však nemôže uspokojiť. Pozitívne vymedzenie slobody je podstatne širšie. Byť slobodným znamená, slobodne sa rozhodovať. Táto sloboda je o to hlbšia, čím hlbší je pohľad do situácie, čím rozvinutejšia je schopnosť indivídua odhadovať dôsledky svojho rozhodnutia, čím je indivíduum rozhodnejšie, aktívnejšie, čím menej sa bojí rizika rozhodovania. Sartrova koncepcia slobody ako absolútnej hodnoty je na reálny spoločenský kontext neprenosná a neaplikovateľná. Sloboda totiž v sebe nesie ako svoju integrálnu súčasť bremeno zodpovednosti za svoje (slobodné) konanie, za konkrétne rozhodnutia. A práve skutočnosť, že väčšina ľudí sa bojí rizika rozhodnutia, t.j. slobodnej voľby, vedie k skutočnosti, že väčšina ľudí pociťuje slobodu ako ťarchu. Preto sa veľmi rada vzdá tejto hodnoty a deleguje ju na dominantnú autoritu (náboženstvo, štát, vodcu). O tomto psychologicko-filozofickom fenoméne hovorí Erich Fromm ako o strachu zo slobody.

Continue reading R. Michelko: Moc a sacrum

Lautréamont

          LAUTRÉAMONT

 

Kto je Lautréamont?

            Táto otázka, tisíckrát položená, je podľa všetkého odsúdená na to, aby nebola nikdy zodpovedaná. Ak hovoríme o Lautréamontovi, hovoríme zároveň o jeho diele; podobnosť medzi nimi sa nedá prehliadnuť.

            Osobnosť Isidora Ducassa, známeho pod pseudonymom Lautréamont, je zahalená tajomstvom. Poznáme len niekoľko fragmentov z jeho života a aj tie sú často nepresné či prikrášlené v neskoršom období náhlej popularity autora, ktorej sa však, bohužiaľ, nedožil. Je ťažké nájsť nitku pravdy v tomto zamotanom klbku; kto však nehľadá, nenachádza.

            Lautréamontovo dielo je, na rozdiel od života svojho autora, známe veľmi dobre. Literárnu slávu však zožalo až pomerne dlho po svojom vyjdení. Vášnivé polemiky, psychologické články, rozmanité štúdie a publikácie – to všetko podnietila jedna útla knižka. Čo na nej bolo natoľko provokujúce? Prečo surrealisti Lautréamonta obdivovali? Prečo sa o tomto diele diskutuje dodnes? Prečo si môžeme ešte dnes kúpiť Cahiers Lautréamont, určené „bývalým, terajším a budúcim priateľom Lautréamonta”? Pokúsime sa tieto otázky zodpovedať.

Continue reading Lautréamont