„Z literatúry vyrábajú niektorí literárni podnikatelia šoubiznis a cirkus.”

 

…tvrdí známy slovenský spisovateľ Peter Holka. V rámci podujatia Jašíkove Kysuce, ktoré prebehlo v závere uplynulého roka, sa v Čadci objavil i spisovateľ, ktorý má svojím hlasom, postavou, názormi, ale najmä svojimi knihami stále čo povedať a nemožno ho prehliadnuť. Peter Holka. Prítomnosť tohto spontánneho človeka a úspešného prozaika v meste, kde sa spisovatelia a „tiežspisovatelia” rodia ako pleseň vo vlhkej pivnici, sme využili na krátky rozhovor.

  Continue reading „Z literatúry vyrábajú niektorí literárni podnikatelia šoubiznis a cirkus.“

Jašíkove Kysuce sa blížia k štyridsiatke.

 

Významného Kysučana, novinára i spisovateľa Rudolfa Jašíka si pripomína nielen kultúrna, ale celá verejnosť Kysúc. Súčasťou celého týždňa už 37. ročníka Jašíkových Kysúc (od 28. 11. do 2. 12.) boli prezentácie nových kníh, besedy so spisovateľmi, prednášky i semináre určené pre žiakov ZŠ, stredoškolákov a vôbec pre každého, komu písané slovo stále nezovšednelo. Hlavná ťarcha organizovania bola na Kysuckej knižnici v Čadci, v spolupráci so Spolkom slovenských spisovateľov, Literárnym fondom SR a Kysuckou kultúrnou nadáciou. Celé podujatie finančne podporilo aj Ministerstvo kultúry SR v rámci grantového systému Ex libris. Vo štvrtok 1. decembra sa pred Veľkým literárnym večerom uskutočnilo diskusné fórum širokej čitateľskej verejnosti, pedagógov a autorov. Hlavnou témou bola slovenská literatúra a čitateľské záujmy, kde nejeden z literátov hovoril o svojich čitateľoch a čitatelia o svojich obľúbených spisovateľoch. Štvrtkový večer, nabitý zaujímavým programom, začala odborná porota celoslovenskej literárnej súťaže mladých prozaikov Jašíkove Kysuce v zložení:  spisovatelia Pavol Rankov, Dušan Mikolaj a Marián Grupač. Porotcovia sa zhodli na takomto poradí – hlavná cena patrí Dáši Krištofovičovej, prémie LF Jánovi Urbanovi, Ivane Dobrákovej a Gabriele Alexovej a Cena Jozefa Hnitku Marekovi Holkovi. Je potešujúce, že sa do súťaže prihlásilo až 62 autorov, čo znamená, že sa na Slovensku stále rodia literáti, možno podobní aj Rudolfovi Jašíkovi. Súčasťou Veľkého literárneho večera bolo aj stretnutie po 28 rokoch, nešlo však o nejaký maturitný ročník, ale o členov prvého Literárneho krúžku pri Okresnej knižnici v Čadci, ktorého členmi boli napríklad prozaik Peter Holka, či poetka Jana Kuzmová, alebo novinár Peter Malicher. A aby sa vekový priemer osadenstva medzi knihami znížil, členovia súčasného literárneho klubu prezentovali zborník Kysucká banalitka, pozostávajúci z príspevkov šestnástich mladých literátov. O nočných literárnych dialógoch, ktoré nasledovali potom, by najlepšie vypovedali múry knižnice, tie však „nespisovateľsky” mlčia. V piatok, posledný jašíkovský deň, sa ešte konal odborný seminár s názvom Kniha verzus detský čitateľ. Bol zameraný na podporu čítania detí a mládeže a určený pre pracovníkov pracujúcich práve s týmito vekovými kategóriami. Continue reading Jašíkove Kysuce sa blížia k štyridsiatke.

Janka Lenčová

 

N E P O K O J E

 

Niekedy padám vo vetre

do prázdna nerozvážnosti

V hlbokom dôverčivom rozjímaní

si vždy nahonobím nové rany

Akoby jaziev ešte nebolo dosť

Ako tulák

potĺkam sa svetom

s tvárou počmáranou čiarami

s kvetmi búrkových mrakov na klobúku

Radšej sa nespolieham

na svoju dobromyseľnosť

Je neistá ako všetky „možno” žien

Trpím prebytkom samoty

Je to jediný výdobytok civilizácie Continue reading Janka Lenčová: N E P O K O J E

Veronika Dianišková

Básne

 

 

xxx

 

1.

„Prýštiaca krv, to je poézia

a nezastavíš ju.”

 

2.                               Sylvia Plath

v ten deň

som dýchala nad čistým hárkom

ostávali tam nejasné stopy ako

keď oddelím prameň vlasov od ostatných

alebo keď vtlačím svoje kroky do tvojho piesku 

alebo  mlčíme /?/

 

3.

…niekedy sme  čajky ktoré

dcéra poskladá z nepopísaných listov a hádže ich z balkóna Continue reading Veronika Dianišková: Básne

Peter Farkaš-Žiška   

V rokoch Kristových

 

Je to pár mesiacov, čo uvažujem, či má zmysel čosi písať. Nenapísal som ani riadok. Nanajvýš som vyplnil nejaké šekové poukážky a porátal peniaze. A vlastne som napísal ešte niekoľko žiadostí, ktoré mi boli sprosto zamietnuté. To som potom pri svätej omši takmer spadol na zem. Zahmlilo sa mi pred očami a nemal som istotu, či dokážem stáť vzpriamene a rozdávať ďalej sväté prijímanie. Dokázal som, ale musel som sa otočiť a chytiť sa oltára. A tak som chvíľu pomaly a pravidelne dýchal. Tí čakajúci ľudia túžili po svätom prijímaní a ja som túžil zostať žiť. Potom mi ešte v noci niekoľkokrát zavolali, či som pri živote. Potešujúce. Continue reading Peter Farkaš-Žiška: V rokoch Kristových

Libuša Vikorová

Kocky ľadu

 

 

Kocky ľadu

 

Kocky ľadu

Rozpúšťajú sa v pohári hladia svoje boky jemné

Kocky ľadu bezfarebné a pripravené

na splynutie

nachádzajú oporu sami v sebe

  Continue reading Libuša Vikorová: Kocky ľadu

3 pohľady na…

Robert Kačeňák: Vrstevnice

(Vydavateľstvo Šimon Ryšavý, Brno, 2005)

 

Neurotické vrstevnice

 

Počas spomienky, pietnej a nostalgickej, som dopísal posledné vety novej poviedky, za ktorú by sa nehanbil ani starý Hrabal. Neviem ako ostatní spisovatelia, ale on určite nie. Bohumil. S pocitom dobre vykonanej práce som vstal, poviedka bola napísaná, štátnica za mnou, spitý som bol, chýbalo len jedno. S prepáčením, poriadne sa vy…

…Potom som si vzal knihu pohodového Bukowského a zasadol spokojne na misu… Continue reading 3 pohľady na…

Robert Kačeňák: POCHOD ORANŽISTOV

 

Niesol do vane posledný hrniec horúcej vody, kráčal pomaly ako pri procesii, pariaca voda sa v nádobe nebezpečne kolísala. Bol už na polceste do kúpeľne, keď ho rozpálený kov začal páliť na rukách. Príjemné teplo, ktoré ho spočiatku zmámilo svojím pohladením, prudko narastalo ako stúpajúca svetlica ohňostroja, aby mu vzápätí vybuchlo v dlaniach oslepujúcou bolesťou. Bezmyšlienkovite sa pokúsil rýchlejšie vykročiť, zachrániť sa, ale v tej chvíli už vriaca voda v hrnci celkom zabudla na rovnováhu a vyšplechla smerom k nemu. Uskočil pred ňou ako pred jedovatou zmijou a pustil hrniec na zem. Voda sa rozbehla po podlahe, akoby sa utekala skryť. Chlapec stojac pri stene si šúchal oparené brucho s jasnočervenou škvrnou. Ústa mal otvorené, ale nekričal. Tam, kde by aj mohutný muž vypustil aspoň šťavnatú nadávku, on ostal ticho, len oči mal stisnuté od bolesti. Pomaly otváral a zatváral päste. Continue reading Robert Kačeňák: POCHOD ORANŽISTOV

Branislav Hájek

Oblaky v teniskách

 

 

Čakanie

 

Bojím sa

milovania so zimou

všetko sľúbi

vzdušné paláce

nevesty

a slová

mrznú v srdci

Čakám Continue reading Branislav Hájek: Oblaky v teniskách

Nemali by sme si myslieť, že už nepotrebujeme príbehy s dobrým koncom

 

Tvrdí mladá, ale úspešná autorka – Katarína Džunková. Ocenili ju už takmer na všetkých literárnych súťažiach na Slovensku. Tak, ako sa odhalí dnes v krátkom profile, sa ešte neukázala. Skromná, zdá sa – skúpa na fakty zo svojho života. Nepovažuje ich v súvislosti so svojím písaním za dôležité. Rešpektujeme. Ponúkame, čo sa nám podarilo z nej dostať…                                

                                                                                                       – MaG- 

Continue reading Nemali by sme si myslieť, že už nepotrebujeme príbehy s dobrým koncom.

Tomáš Kellenberger

ZÁHRADNÝ VEČIEROK

 

Väčšina hostí už bola na mol. Vtedy požiadal o slovo Eduard. Do ruky mu dali mikrofón.

Zopár ráz mu vypadol, no napokon ho chytil.

„Ticho prosím!” Tvár mal červenú ako paprika. „Vážení…” Slová prerušil opitý chichot. Starší pán veselo obťažoval moletnú slečnu. Tá sa vyvalila aj so stoličkou. „Počúvajte ma. Myslím si, že teraz prišiel čas na niečo skutočne veľkolepé. Tak aspoň na chvíľu prestaňte nasávať. Snažte sa sústrediť. Isto viete, že naše trávniky sú dobre udržiavané. Pre túto príležitosť som poprosil záhradníka, aby nechal kus vzadu neskosený, pretože vám chcem osobne predviesť nový typ kosačky.” Continue reading Tomáš Kellenberger: ZÁHRADNÝ VEČIEROK

Marián Grupač

 NOBLESA

 

… zo zbierky básní, ktorá práve vychádza vo VSSS Bratislava

Divé čerešne sa topia v liehu; zauzlené koľaje

 

Čas odiera hrdlo

drápežne kmáše slová

z jazyka

Domŕza ako zradca

s drevenou rukou

Íver pod viečkom

Dvaja bezprizorní

tu fatálne hltajú

Continue reading Marián Grupač: Noblesa

Elena Alekovová sa narodila 3. 4. l963 v rodopskej dedine Mugla (južné Bulharsko). Je absolventkou Moskovského literárneho inštitútu Maxima Gorkého. Pracovala ako novinárka. Toho času je vydavateľskou zamestnankyňou. Doposiaľ jej vyšli básnické zbierky: A nik nepovedal prečo (l995), Detstvo (l996), Nepotrebné verše (l997), Predtým ako zvony odzvonia (2OOO), 4O básní (2OOl), Preniknutia (2OO2), Dieťa Boha (2OO4), Niečo navyše (2OO5). Vydala aj  román vo veršoch Milena, časť prvá vyšla roku l998, časť druhá roku l999. Napísala i monodrámu Na rozhraní (2OO3). Uverejňujeme úryvok (ukážku) z jej najnovšej beletristickej knižky Slovami nepostihnuteľné (2OO6), o ktorej autorka v predslove píše:

     „Tieto texty sú čosi ako  beletristické miniatúry. Možno ich nazvať skice. Možno – impresie… Neviem… Sú to  spomienky, sny, stretnutia, stavy, zážitky, v ktorých duša nadobúdala osobitú skúsenosť a ktoré by mohli dakomu udať smer. Sú to svedectvá, že som bola na tomto svete. To ostatné… To ostatné bol život, ktorý sotva má dajaký význam… Biografia…”

 

                  Continue reading Preklad: Elena Alekovová

***

ak si nezapíše: zabudne

aj keď si myslí

že na toto isto iste nezabudne

 

zabudne

a tak píše

ponára sa: do riadkov

ako plynie čas medzi slovami

 

  Continue reading Miriam Petráňová: Pretože: Kto už v lásku uverí

 

                                            Úspešný deviaty ročník výstavy a koštovky vín

v Budmericiach

 

                                                                     

DUCH VÍN 

 

„Inšpiruje ma vaše víno,

aj keď je kyslejšie, než chcem.

Má ducha – a v ňom to ja cením,/

vo víne ducha milujem” – Ján Smrek. 

 

Už je tomu niekoľko rokov, keď ma požiadali o napísanie básničky do katalógu, ktorý každoročne počas výstavy vín vydáva Spolok vinárov a fajnkoštérov v Budmericiach. Napísal som pred piatimi rokmi dlhšiu báseň Vo vinici kocúr noci, ktorá by zabrala riadnu časť katalógu, preto som ju musel skrátiť. Zapáčila sa mi táto verzia: „Vo vinici kocúr noci/ naháňa operence/ podvečerných hviezd:/ sýkorky, drozdy, vrabce,/ keď vinohradníci vinohrad/ kolíšu v nohách/ a víno si robí, čo chce,/ keď kocúr viniča lezie v koreňoch/ a vinohradník/ zostupuje do pivnice/ a otvára dvere,/ srdce,/ popíja silván, rizling zelený/ s úsmevom krásnej ženy,/ vychutnáva dievčie hrozno/ i dievča ako hrozno./ Vo vinici kocúr noci…”

 

Continue reading Koštovka vín v Budmericiach (9.ročník)

MAL BYŤ JIM MORRISON ZAVRAŽDENÝ?

Ďalšie skutočnosti z posledných dní života básnika a speváka americkej hudobnej skupiny The Doors Jamesa Douglasa Morrisona

 

Časť tretia

 

… istý bývalý hollywoodsky právnik (t. č. na dôchodku), ktorý hrával golf s Maxom Finkom – obhajcom, ktorý zastupoval v súdnom procese Jima Morrisona v roku 1969 v Miami, kedy bola rocková hviezda obžalovaná z obscénností a odhaľovania sa na verejnosti, sa v roku 2002 vyjadril, že je presvedčený o tom, že asi mesiac predtým, ako odišiel Morrison do Paríža, ho musel Fink varovať a navrhnúť mu opustiť krajinu. Malo sa tak – podľa tohto nemenovaného právnika, ktorého spomína Stephen Davis v článku The Last Days of Jim Morrison (Posledné dni Jima Morrisona) [1], udiať vo februári 1971.

Nemenovaný právnik, ktorého cituje aj americké vydanie Rolling Stone č. 952/953 z júla 2004, údajne prehovoril pod podmienkou zachovania anonymity a okrem iného tiež tvrdil, že Max Fink mal dostať tajnú informáciu, že jeho známy klient má byť údajne vo väzení zavraždený či zlikvidovaný. Varovanie vraj Finkovi oznámil prominentný právnik z Beverly Hills Mickey Rudin, ktorého klientom bol napr. aj Frank Sinatra, a o ktorom bolo známe, že má blízke vzťahy s ľuďmi z administratívy vtedajšieho prezidenta USA Richarda Nixona…  Rudin mal vtedy Finkovi navrhnúť, aby Morrison v záujme vlastnej bezpečnosti čím skôr opustil krajinu, pretože keď začne súdny proces, bude mu odobratý cestovný pas. Francúzsko, ktoré v tom čase nemalo so Spojenými štátmi uzatvorené žiadne zmluvy o vydávaní tzv. „sexuálnych” zločincov, bolo Jimovi navrhnuté ako logické miesto na útek. V mnohých materiáloch o Morrisonovom živote sa uvádza, že jeho odchod do Paríža bol viac-menej plánovaný „ozdravovací” pobyt, kedy sa chcel Jim dať do poriadku po nahrávaní posledného radového albumu s názvom L. A. Woman, oddýchnuť si od alkoholu a drog, viac sa venovať písaniu a svojej „vesmírnej družke” Pamele, ktorá odišla s ním. Spomína sa aj skutočnosť súdneho procesu, ktorý Morrisonovi visel nad hlavou ako Damoklov meč a vnútorne ho užieral, no doposiaľ sa nikde neuvádzalo, že Morrisonova cesta do Paríža bola útekom zo strachu o vlastnú existenciu, útekom zo strachu o svoj život…

  Continue reading Mal byť Jim Morrison zavraždený? (3.časť)

ROCK AND ROLL

IRENEY BALÁŽ

 

Oprava

 

(časť deviata)

 

                                                             Pink Floyd

 

Skupina Pink Floyd vznikla z malej školskej kapely, ktorú založili traja študenti architektúry: Roger Waters, Eric Wright a Nick Mason. Všetci pochádzali z pomerne bohatých britských rodín a začali počas štúdia na fakulte od roku 1965 rozvíjať svoje hudobné a umelecké sklony. Na polytechnickej univerzite v Regent Street vytvorili pomerne slušnú skupinu, ktorej dali matematicko-fyzikálne meno Sigma 6. Dokonca mali i manažéra, bývalého študenta architektúry Kena Chapmana. Zo začiatku hrali predovšetkým jednoduchý rythm-and-blues, ktorý v Londýne v tejto dobe tzv. „letel” a bol v strede pozornosti publika, pohybujúceho sa okolo vychyteného bluesového klubu The Marquee. Sám Roger Waters vtedy prehlásil: „Vyjadriť  svoje cítenie v tomto štýle je veľmi jednoduché. Vlastne k tomu nepotrebujete ani žiadnu prax, iba pochopenie jeho základov.” Ale na druhej strane bolo veľmi zaujímavé aj jeho porovnanie rythm-and-blues s rockom. Podľa neho rock je iba obyčajným mlátením bez výrazu.

Asi aj preto sa neskôr skupina začala viac orientovať na oblasť jazzu, aj vďaka spolupráci s gitaristom Bobom Closom, ale aj tak sa nakoniec rozpadla. Nový súbor potom opätovne vytvorilo nerozlučné trio priateľov: Waters, Wright a Mason.

Continue reading Rock´n Roll (9.časť)

Ondrej Herec

Netvory devätnásteho storočia

„Uvažoval som o bytosti, ktorú som vypustil medzi ľudí, dal som jej vôľu a silu, aby mohla činiť hrozné veci.” Mary Shelleyová, Frankenstein.

 

Stokerovi matka napísala: „Od Frankensteina pani Shelleyovej… sa nijaká kniha nepriblížila Tvojej originálnosťou ani hrôzou”. Netvory vyjadrujú strachy kultúry, v ktorej vznikli. Frankenstein (1918), Podivný prípad Dr. Jekylla a pána Hydea (1886), Ostrov Dr. Moreaua (1896) i Drakula (1897) vzklíčili z nových druhov strachu: z rozpadu spoločenského poriadku, zo zlyhania ekonomiky, z pomsty prírody za následky technického pokroku, z iracionálnych síl, driemajúcich na dne rozumu.

19. storočie premiestnilo netvora z ríše nadprirodzených síl do spoločnosti, založenej na vede a technike. Shelleyovej netvor je predobrazom vzbúrených robotov, androidov a kyborgov, Stevenson založil Hydeom líniu netvorov psychoanalýzy, Wells predpokladal, že človek môže vytvoriť nové druhy a poľudštiť zvieratá a Stoker vrátil do populárnej kultúry nadprirodzené bytosti.

Continue reading Ondrej Herec: Netvory 19.storčia

Ondrej Herec

King Kong

 

Opica nie je novým druhom netvora. V kresťanskom umení symbolizovala nízke sily, žiadostivosť, hriech i zamaskovaného diabla. Satan ako opica v reťaziach predstavuje zlo, spútané dobrom. Vojenské lietadlá zostrelili King Konga z vrcholu Empire State Building. Bol príliš veľký, stelesnil predsudky a strach. Priemysel zábavy neprestajne obnovuje snový pôvab filmu a čaro jeho sedemdesiatročnej obludy.

 

Dotazník

Film: King Kong, USA 1933, čiernobiely, 105 minút.

Premiéra: 2. 3. 1933, New York City.

Žánre: Dobrodružstvo, horor, science fiction, fantasy.

Hlavná postava: King Kong, fiktívny obrovský ľudoop.

Hlavné úlohy: Fay Wray (Ann Darrow), Bruce Cabot (John Driscoll).

Vedľajšie úlohy: Robert Armstrong (Carl Denham), Frank Reicher (kapitán Englehorn), Sam Hardy (Charles Weston), Merian C. Cooper (pilot), Ernest B. Schoedsack (guľometník), Noble Johnson, James Flavin, Steve Clemento, Jim Thorpe.

Režiséri: Merian C. Cooper a Ernest B. Schoedsack.

Scenár: James Ashmore Creelman a Ruth Roseová.

Námet: Merian C. Cooper a Edgar Wallace.

Kamera: Edward Linden, J.O. Taylor, Vernon L. Walker.

Dramaturgia: Carroll Clark, Al Herman.

Hlavný technik a špeciálne efekty: Willis H. O’Brien.

Hlavný modelár: Marcel Delgado.

Vizuálne efekty: Linwood Dunn.

Hudba: Max Steiner.

Zvukové efekty: Murray Spivack.

RKO: Radio Keith Orpheum; “R” označuje tiež RCA, Radio Corporation of America. „Radio” malo upozorniť, že ide o zvukový film.

Distribútor: RKO Pictures.

Produkcia: RKO Radio Pictures Productions.

Producenti: Cooper, Schoedsack a David O. Selznick.

Vedúci štúdia: Merian C. Cooper.

  Continue reading Ondrej Herec: King – Kong

Raz to muselo prísť

 

Premiešať si predstavy

a opojený zanechať

okno, výpadok pamäti.

Spadnem na kolená

a vstanem z najživších.

Raz to muselo prísť.

 

Duša v tranze mimo tela.

 

Kvílivý soprán ženie zbor

do dunivého pochodu hlasov:

Skaza na kráse je dokonaná. Ó, dokonaná je.

Skaza na kráse je dokonaná. Ó, dokonaná je.

 

Zlatý lem bielej podušky,

rám obrazu pätnásťročnej v truhle.

Náznakom sa anjelsky usmieva,

vtáci kropia jej čelo semenom.

 

Continue reading Radovan Brenkus: Ničota vykričaná trením tiel