Rozhovor s básnikom a publicistom Tiborom Kočíkom

Vo vede sa objavuje, v literatúre a umení tvorí

 

Rozhovor s básnikom a publicistom Tiborom Kočíkom.

 

Tibor Kočík (1952) sa narodil a žije v Košiciach. Vyštudoval všeobecnú a špeciálnu pedagogiku v Prešove a žurnalistiku v Bratislave. Venuje sa esejistike a výtvarnej publicistike (Fragmenty z medzičasu, 2000). Vydal sedem básnických zbierok (Vnútrozemie, 1995; Premenlivé dno, 1996; Pohľadnice & skice, 1997; Stretnutie voľných pádov, 1998; Dlhá jazda, ružová záhrada, 1999; Medirytiny duše, 2000; Byť namiesto mať, 2004). Z prvých šiestich mu vyšiel výberový básnický opus (Vnútorný pohyb, 2002).

  Continue reading Rozhovor s básnikom a publicistom Tiborom Kočíkom

Barbora Cyprichová: Hrdzavé klince do dlaní

Barbora Cyprichová

 

Hrdzavé klince do dlaní

 

 

 

XXX

 

ženie sa vpred

roztancovaná túžba

šalejúci Viking na mori

zbesilosť rozžhavená

dobiela

dozrela

narazila

na mínové pole

ukradomky obhrýza

zmyselné jablko

nakoniec (aj tak)

unavene poprosí

o hrdzavé klince

do dlaní

  Continue reading Barbora Cyprichová: Hrdzavé klince do dlaní

Martin VLADO: Obnovovanie kvetu

Martin VLADO

 

OBNOVOVANIE KVETU

 

(z pripravovanej knihy básní)

 

madrid

 

je úžasné žiť v košiciach

a večer

zájsť do madridu –

libressa na vrátnej

neďaleko domu v ktorom býval

karol pém

 

madrid je trochu ošarpaný

s dievčatami v norme

sedíme počúvame pivo

pijeme básničky

krájame dym

ak chceme

aj na kosoštvorce

 

marcel mi rozpráva

ako veľmi chcel mať sestru

„mám nevlastného brata” vraví

 

„bol mi ako vlastný

je mi ako sestra:

už desať rokov som ho nevidel”

 

vraví mi…

  Continue reading Martin VLADO: Obnovovanie kvetu

andrej hablák: Tebe

 

andrej hablák

 

Tebe

 

 

I.

…preteká sviečka v pohári v kúte miestnosti

v tých jednoduchých slovách si skrytá

radosť i tieseň z teba krásnej

dievča večné smejúce sa

dva-tri dni v tom teple ako v rakve sklenej

predstava večná žena moja jediná

obraz tvoj tlie nájdený v hlave jasný

ako v tichom odpoludní dnešnom

či ako v sne keď sa mi prihováraš

  Continue reading andrej hablák: Tebe

Nemecký Turek alebo turecký Nemec?

Nemecký Turek alebo turecký Nemec?

 

Feridun Zaimoglu (1964), neznámy v našich zemepisných šírkach, už desaťročie oslovuje nemeckých čitateľov a ponúka im pohľad do zrkadla, avšak z opačnej strany. Z pohľadu tých najbiednejších, večne prehrávajúcich ľudí, žijúcich na periférii nielen geografickej, ale aj v rámci spoločnosti. F. Zaimoglu je totiž Turek, píšuci vlastnou nemčinou. Využíva jazyk tureckých prisťahovalcov, prepletený domácimi dialektmi a nemčinou priamo z ulice. V súčasnosti pracuje ako spisovateľ, scenárista a novinár, má na svojom konte viacero kníh i ocenení (Hebbel-Preis 2002, Bachmann-Preis 2003). Poviedka Päť tlčúcich sŕdc je z jeho najnovšej knihy poviedok Dvanásť gramov šťastia (2004).

  Continue reading Nemecký Turek alebo turecký Nemec?

Henry David Thoreau: Žily, tepny (Škovránok)

                                 Preklad venovaný pamiatke R. Slobodu

                                     Preložil Andrej Hablák

 

 

 

Ľahký anjelský dych

 

…ľahký krídlatý dym, ikarov vták,

belaso dopadol do spálených kríkov pistácií,

vo vonkajšom lete

škovránok bez piesne, a odkaz pádu

krúži ešte nad tým ako chôdza hamletova  v chudom vánku,

 

roztrhnutý sen a oblak mraku,

forma polnočnej vízie zmrákajúca sa v náčrtoch,

popri noci, pulzujúcej hviezde žily, a aj popri dni,

stmievanom svetle a vylietajúc tak von zo slnka:

choď mojím chodníkom cez moju vôňu priamo z tohoto srdca

a popýtaj pritom bohov, nech ti odpustia tento obraz.

 

Continue reading Henry David Thoreau: Žily, tepny (Škovránok)

Hodokovas

                                             HODOKVAS 2005

                                             Stáť stále vo svetle

 

 

Ak pracujete na plávajúcej dlážke, nesledujete deň či noc a sekundy letia ako splašené kone Neila Younga. Kdesi pod kúskami kovu a hŕbou pilín zazvoní netrpezlivý telefón. Hlas kamoša povie: Tak ako to vidíš? Ideme? Máme vlez pre dva novinárske ksichty?! Reagujem zmätene, čiastočne oblúznený toxínmi z náterov. Čože? Už je 18. augusta? Veď len pred chvíľkou som spadol z višne. Počkaj, pozriem na teletext, či ma neklameš… A ozaj, bodaj ho, ideme dnes, či zajtra? Som zalepený lakom až po uši, radšej vyrazíme v piatok, dnes tam aj tak skapal pes.

Piatok je typickým dňom ako stvoreným na tanec, odpočívanie, až odpadnutie. Na dva dni sa treba dobre v Tescu predzásobiť. Nakúpime ako pre expedíciu na Everest. Syry, slaniny, kofoly, minerálky, chleby, zeleniny a pre osvieženie ducha od dobrej tety zo Záhorskej aj vínko. Najlepšie zo desať litrov. Pre osvieženie aj na zábavku.

Dvaja čudesní reportéri, nazvime ich Bobo a Anďas, nasadajú do Bieleho šípa a rozjasaným Záhorím smerujú cez Babu na miesto akcie, kúsok od Pezinka, na dohľad od Vínnej cesty. Cesta je pekná, odsýpa, i keď starožitný žigulík v závese preplneného nákladniaka dýcha skoro tak ťažko ako my. Keď nakoniec v tej najneprehľadnejšej zákrute, ba iba centimetrík od zrútenia do bezodnej priepasti, predbiehame, autíčko zavzdychá ako stará žena rozihraná vášňami a zúbožená prevodovka vypustí pach ako týždňové vegetariánske rizotko.

 

Continue reading Hodokovas

Mal byť Jim Morrison zavraždený? (2.časť)

Ďalšie skutočnosti z posledných dní života básnika a speváka americkej hudobnej skupiny The Doors Jamesa Douglasa Morrisona

 

Časť druhá

 

„The Chinese junkies will get you in the end”

 

Výlet trval skoro tri týždne. Jim a Pamela odleteli z Marakéša do Casablanky a odtiaľ do Paríža. Keď sa vrátili do svojho prenajatého parížskeho apartmánu, našli tam Zozo aj s jej priateľmi, ktorí sa rozhodli stráviť tu istý čas, a tak sa Jim s Pam rozhodli ubytovať v l´Hôtel – malom exkluzívnom hotelíku na ulici Beaux-Arts. L´Hôtel bol známy svojou diskrétnosťou a najmä tým, že tu prebývali mnohé celebrity. Slávna je historka, ako v jednej z izieb tohto hotela zomrel Oscar Wilde. Odtiaľ tiež pochádza jeho slávna veta: „Ak nepôjdu dole tieto tapety, pôjdem preč ja.”…

 

Po príchode do Paríža vyvstal pre Pamelu veľký problém, keďže potrebovala súrne heroín a jej hlavný dodávateľ de Breteuil bol práve vtedy v Londýne. V tom čase sa údajne – v rozhovore s jedným priateľom Zozo – Jim vyjadril, že nechce, aby sa Pamela flákala po uliciach. Vraj vyriekol vetu: „Povaľačstvo je mužská záležitosť.” Taktiež približne v tomto období – krátko potom, čo sa Jim a Pamela vrátili do Paríža, prechádzal raz okolo Café de Flore istý fotograf časopisu Paris Match a zbadal svojho priateľa, ktorý tu práve sedel s Jimom a Pam. Pozdravili sa a on si sadol opodiaľ. Onedlho podišiel k fotografovi jeho priateľ a oznámil mu, že Jim Morrison by chcel nejaký heroín a či nevie, kde by ho mohol zohnať.

Continue reading Mal byť Jim Morrison zavraždený? (2.časť)

Ondrej Herec: Drakula

Ondrej Herec

Dracula

 

Dracula je neodmysliteľným prvkom modernej kultúry. Prototyp moderných príbehov o upíroch, aj postojov populárnej kultúry k moci, sexualite, vede i náboženstvu má nespočetné podoby od mýtu po paródiu. Všetci poznajú netvora, ktorý vo dne spí v rakve a po zotmení vstáva, aby sa napil ľudskej krvi; každý vie, že ho zabije drevený kôl vbodnutý do srdca alebo slnečné svetlo. Cesta Draculu vedie od viktoriánskej podivnosti cez filmový idol a kultúrnu komoditu po božstvo subkultúr. Tajomstvo princa temnoty sa skrýva v každom z nás.

  Continue reading Ondrej Herec: Drakula

Profil Dušana Mravca

 

    1980             narodený v Žiline

 

1995 – 1999     štúdium na Gymnáziu Veľká okružná v Žiline

 

1999 – 2002     štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici

 

2002 – 2003     štúdium na Akademii výtvarných umění v Prahe (AVU Praha)

                         (Intermediálna škola prof. Milana Knížáka, Dr.A.)

 

od 2003           Maliarska škola prof. Zdeňka Berana (AVU Praha)

                         

    2004            semestrálny študijný pobyt vo Fínsku (Helsinki, Kankaanpää)

 

 

  Continue reading Profil Dušana Mravca

Andy Turan: Svetlonos

Andy TURAN

SVETLONOS

(Slnko – síra – soľ)

 

Motto:

Prišli. šlo to príliš dobre. Zabudol som sa, stratil. To nie je pravda. Šlo to. Bol som mimo. Trpel niekto iný. Takže prišli. Aby mi pripomenuli, že som v agónii. Ak ich to baví. Fakt je, že nevedia, ani ja neviem, ale oni si myslia, že vedia.

Samuel Beckett

 

Niečo nehybné ma zobudilo. Stojím celkom pri okne, odtlačok dychu na skle. Musím myslieť na recept. Neviem si spomenúť, kto mi ho nadiktoval. Papier je už starý, zažltnutý, písmo asi bude moje. Ale mohol ho aj ktosi napodobniť. Čo by ale z toho mal? Aký prospech? Obyčajný zdrap papiera s receptom.

Vezmi dvadsať semien durmanu, dvadsať povoje fialovej, šesť kvapiek výpotku ropuchy, dve štipky muškátového orecha, tri lyžice čistého oleja. Rozdrv v kamennom mažiari na jemnú kašu a desať minút miešaj. Zjedz po malých lyžičkách, nalačno, keď si sa predtým tri dni postil. Zmes je čierna, mastná, jemne štipľavá, vôňou po muškáte. Mažiarik som vyčistil dosucha naslineným prstom. Až vtedy ma napadlo pozrieť si recept aj z druhej strany. Kresba. Veľmi jednoduchá, temer detská. Z kotúča slnka vychádza mesiac. Na štyroch svetových stranách dvanásť nerovnakých hviezd. Nad obzorom znak cesty, ohňa a svetla. Bolo mi jasné, že v zajatí stien nemôžem ani na chvíľu zostať.

Continue reading Andy Turan: Svetlonos

Hnus ako životný pocit

hnus ako životný pocit

A Cudzinec  vo svete ľudí

(Na margo diel J. P. Sartra Nevolnost a A. Camusa – Cudzinec)

Po druhej polovici šesťdesiatych rokov, keď sa v čase kultúrneho a politického odmäku u nás (prevažne v Čechách) vydávali diela existencialistických autorov (prevažne francúzskych), môžeme v posledných troch rokoch pozorovať akúsi renesanciu existencializmu. Je to pozitívny jav a podstatne uľahčený kontakt mladej generácie s ideálmi, ktoré tak silno rezonovali na Západe po 2. svetovej vojne.

Od roku 1990 môžeme v edičných plánoch vydavateľstiev s potešením registrovať mnoho zaujímavých titulov z tejto oblasti. Po Jaspersovej Otázke viny, odeonskej zbierke Zeď (v šesťdesiatych rokoch vyšla aj v slovenskom preklade pod názvom Múr), Camusových dielach Cudzinec, More, Vyhnanstvo a Kráľovstvo, ktoré vyšli v Slovenskom spisovateľovi, a po Prvom a druhom zošite o existencializme od Václava Černého, prišlo vydavateľstvo Odeon s druhou Sartrovou knihou, románom Nevoľnosť. Na túto renesanciu existencializmu reaguje aj dramaturgia divadiel zaraďovaním významných diel francúzskej existencialistickej drámy (A. Camus – ­Calligula, J. P. Sartre – S vylúčením verejnosti).

Continue reading Hnus ako životný pocit

Román ako výraz duše

Román ako výraz duše

(syntéza filozofie a umenia v románe podľa koncepcie Ernesta Sábata)

 

           

            Nielen podľa môjho názoru, ale odvolám sa aj na argentínskeho esejistu a románopiscu Ernesta Sábata, filozofia a umenie, ktoré tu budeme chápať ako krásnu literatúru, patria neodmysliteľne k sebe a sú prepojené mnohými väzbami.  To, čo ich tak úzko spája, je záujem pochopiť konkrétneho človeka, jeho vnútorný svet, zážitky a tzv. vnútornú skúsenosť.

           Filozofia to na svojej ceste k človeku mala ťažšie: v každej etape vývoja v nej koexistovali, ale aj súperili dve navzájom protikladné línie: racionalistická, objektivistická a scientistická na jednej strane a iracionalistická, subjektivistická a antropologická na strane druhej. Od čias renesancie v nej dominovala tá objektivistická, scientistická a racionalistická. V boji proti tejto línii, ktorý poznamenal 19. storočie, sa v 20. storočí zrodil aj existencializmus, ktorý podľa mojej mienky v najväčšej miere prispel k prepojeniu filozofie a literatúry. Dôkazom sú napríklad diela francúzskych filozofov – literátov J.-P. Sartra, G. Marcela, A. Camusa či Španiela Ortegu y Gasseta.

   Continue reading Román ako výraz duše