Jašíkove Kysuce 2006

Posledné dni roka v Kysuckej knižnici v Čadci už tradične patria literatúre. Zmena sa nekonala ani v r2006. Slávnostným odovzdaním cien sa zavŕšil už 38. ročník najstaršej literárnej súťaže pre mladých prozaikov na Slovensku – Jašíkove Kysuce.

Vyratúvať na tomto mieste všetkých – dnes už renomovaných – spisovateľov, ktorí sa ako „novici” mihli v histórii tejto prehliadky, či spomínať na okázalé ceremónie, ktoré sa konali v súvislosti s Jašíkovými Kysucami (JK) v minulosti, by bolo zbytočné aj preto, že sa o nich už popísalo a pospomínalo na ne viac než dosť. Ostatne, záujemcovia o históriu, ale i súčasnosť JK, majú dnes už možnosť pozrieť a prečítať si všetko na webe. Stránka http://jasikovekysuce.sk/ je všetkým k dispozícii po celý rok. Príspevky a reakcie na články, texty možno zasielať prakticky stále.

Continue reading Jašíkove Kysuce 2006

Wolkrova Polianka 2006

V dňoch 12 a 13. novembra 2006 sa uskutočnila v Starom Smokovci a Tatranskej Polianke vo Vysokých Tatrách najstaršia literárna súťaž začínajúcich mladých autorov Wolkrova Polianka 2006. Do XLIII. ročníka sa zapojilo bezmála päťdesiat mladých básnikov, spomedzi ktorých trojčlenná porota vybrala šesť najlepších. Laureátom tohtoročnej Wolkrovej Polianky sa stala Katarína Džunková z Košíc. Prvé miesto získala Zuzana Fapšová z Piešťan, druhé Eva Pariláková z Nitry a tretie Lýdia Sobeková z Bardejova. Cenu primátora mesta Vysoké Tatry získala Michaela Rosová zo Senice a čestné uznanie Martin Štreba zo Smoleníc

Na vyhodnotení Wolkrovej Polianky sa zúčastnil aj predseda Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska Jozef Leikert, porotcovia súťaže Igor Hochel, Ireney Baláž a ako hostia ďalší slovenskí básnici a spisovatelia Viera Prokešová, Pavol Hudák,  Ján Petrík.

  Continue reading Wolkrova Polianka 2006

Literárny Kežmarok 2006

Vlajková loď slovenských literárnych súťaží

Literárny Kežmarok 2006

 

            Na základe mojej súkromnej štatistiky som zistil, že na Slovensku v súčasnom období existuje vyše sedemdesiat rôznych literárnych súťaží. Niektoré sú iba lokálne, iné zas majú ambície celoslovenskej pôsobnosti. Niekoľko súťaží je špecializovaných, mnohé sa však tematicky či inak nešpecifikujú. Drvivá väčšina vznikla náhle a len nedávno a možno, rovnako náhle a znenazdajky, aj zanikne. To však určite nebude prípad súťaže Literárny Kežmarok.

            LK, ako ho niektorí familiárne nazývajú, je najstaršou celoslovenskou súťažou v literárnej tvorbe – tohto roku sa uskutočnil už jej štyridsiaty prvý ročník. Možno aj vďaka tomuto zrelému veku má Literárny Kežmarok stabilne vysokú organizačnú, ale aj súťažnú úroveň.

    Continue reading Literárny Kežmarok 2006

Rozhovor s Dušanom Mikolajom

„Keď Dotyky začali vychádzať, mal som štyridsať rokov, no cítil som sa mladý…”

 

 

…tvrdí prozaik Dušan Mikolaj. Slušný, mierny, dobrosrdečný človek.  A kamarát. Na sklonku roka 2006 mu vyšla nová kniha. Avšak nielen preto sme si svojho bývalého redakčného dotykovského spolupútnika zobrali na mušku. Dušan je človek, ktorý takzvané „zlé vlastnosti” hádam ani nemá…

Mal som šťastie, že som pod jeho „šéfovaním” strávil istý čas ako radový redaktor v jednom žilinskom týždenníku. Rád a s akýmsi mäkkým smútkom často spomínam na tie časy, i keď to nebolo až tak dávno… Pretože Dušan vie, kde driemu okamihy, ktoré neradno míňať, má vycvičený „novinársky nos”, je kultivovane kultúrny, vzdelaný a vľúdne človečenský. Zhovárať sa s ním je terapia, pre mňa isto. A preto sa s touto liečbou s radosťou podelím i s čitateľmi Dotykov.

 

                                                                                      Marián Grupač

 

  Continue reading Rozhovor s Dušanom Mikolajom

Barbora Cyprichová: Som Dalího žirafa

Ovocná krútňava

 

ťažká luna sedí

na tvojich viečkach

odhalená

vo svojej neviditeľnosti

z nahých pier počúvam

broskyňový nápev

osirelé svetlo

zostalo bezprizorne visieť

pricviknuté

v rozptýlenom kuželi

ako predzvesť večnosti

ktorá sa skončí

už zajtra

 

Continue reading Barbora Cyprichová: Som Dalího žirafa

Peter Karpinský: Vládca múch

„Ivan, pohni sa! Prídeme neskoro. Si také nemehlo ako tvoj otec! Čo v tej kúpeľni vlastne robíš?!” rozčuľovala sa žena, ale jej hlas zanikal v hučaní tečúcej vody.

Mladý muž si práve po tvári roztieral penu na holenie. Špičkou ukazováka si ju naniesol aj pod nos a potom sa pozrel do zrkadla. Odtiaľ naňho zazeral akýsi bielobradý starec, možno Dedo Mráz.

 „Nepoznám ťa,” zažartoval Ivan „ale ak chceš, oholím ťa.”

Starec v zrkadle sa prívetivo usmial.

„No, konečne! Bol si tam skoro hodinu. Rýchlo sa obliekaj!” súrila ho matka. „Šaty máš na stoličke. Už sme mali vypadnúť. Dúfam, že ten vlak ešte stihneme!”

  Continue reading Peter Karpinský: Vládca múch

Anka Gajdošová: Ľudia, budťe dobrí!

        Eva spala nepokojne, no aspoň chvíľami zabúdala na svoj stav, rozochvievajúci strach a myseľ unavenú bojom protikladných túžob. Štrbinami pootvorených očí zistila, že sa brieždi, hoci po slnečných lúčoch nebolo ani vidu. Vborila tvár do vankúša, vysunula spod prikrývky rozhorúčenú nohu a rozpomínala sa na nepríjemný sen.

         Ktosi jej podával dieťa, nehybnú mäkkú bábiku s bezvýraznou nemou tvárou a doširoka otvorenými čiernymi očami. Hľadeli na ňu bezducho, ako oči plaza. Nechcela ho. Bolo v ňom čosi temné, neurčité, ale nie neznáme. Naopak. Bála sa, lebo v ňom spoznala priepasť hemžiacu sa životom pahltných zárodkov ohyzdných tvorov, sídliacu na pomyselnom dne jej bytosti, zeminu nasýtenú dýchajúcou substanciou, no s úplnou absenciou rozumu, zabudnutú stvoriteľom v jej surovej podobe. Bránila sa, no predsa načiahla ruky, zmätená jeho naivným zjavom, tlakom tradície. Dieťa. Všetci ho tak videli, načahovali sa za ním, škľabili tváre a piskľavo sa k nemu prihovárali nežnými slovami.

Continue reading Anka Gajdošová: Ľudia, budťe dobrí!

3 pohľady na …

3 pohľady na…

Mário Polónyi: Planéta nešťastných ľudí, Vydavateľstvo SSS, Bratislava 2OO6

 

Povzdych nad banálnosťou reality…

 

Tvorbu Mária Polónyiho pozorujem už niekoľko rokov. Nieže by som sliedil za jeho textami a lačne hltal všetko, čo napíše! Ale autor je jedným zo stálych a takmer pravidelne objavujúcich sa „mien” na stránkach Dotykov. Okrem iného…

S prihliadnutím na to, čo (a koľko…) som doposiaľ od Polónyiho prečítal, a nebolo toho za tie roky v redakcii Dotykov málo, bolo nakoniec prirodzené, že skôr, či neskôr sa autor objaví „na scéne” s niečím väčším. Mám na mysli debut, samozrejme. Priznávam sa, že som očakával niečo iné. Nie lepšie, horšie, skrátka iné… Polónyi ma prekvapil. Nie milo, nemilo, jednoducho prekvapil. Aj to je, z môjho pohľadu čitateľa, pozitívne konštatovanie. Pretože (aby bolo jasné…) ja sa nesnažím autorovi niečo (čokoľvek!) vytýkať, ozrejmovať, či nebodaj radiť! Na to sú tu iní „frajeri”…

Continue reading 3 pohľady na …

Slovensko – České, Česko – Slovenské D(d)otyky

    Horkou jehlou v kupce sena…Sbírka onoho prekérního názvu shrnuje verše z let 1998 – 2005 a její autorkou je Teodora Žurková (1980 v Praze). Poetka získala  dvakrát „jen”  třetí místo v soutěži Ortenova Kutná Hora (2000, 2002) a její prvotina si zaslouží alespoň krátkou glosu. Sbírečka vyšla vloni jako pátý svazek „Prvních knížek” v Kutné Hoře, péčí Marie Rút Křížkové a Klubu rodáků a přátel Kutné Hory, v chudičké knižní úpravě připomínající spíše novodobé i zcela současné samizdaty bez ISBN. Tato chudoba však cti ani hodnoty netratí…

   Continue reading Slovensko – České, Česko – Slovenské D(d)otyky

Jakub Rýchly: Som klon a cítim sa mimoriadne dobre!!!

        Keď si pomyslím, aká armáda vzdelaných ľudí sa stále pokúša presvedčiť ľudstvo, že sme vo vesmíre sami a žiadni mimozemšťania nikdy neexistovali a neexistujú, je mi veľmi veselo. Až k smiechu, temer do popuku. Keby som sa nevedel majstrovsky ovládať a príkladne pretvarovať, už dávno nerobím nič iné, len chodím po uliciach a hlásam holú pravdu. Ako to vlastne v skutočnosti s ľudstvom a civilizáciou bolo, je a bude.

       Continue reading Jakub Rýchly: Som klon a cítim sa mimoriadne dobre!!!

Ondrej Herec: Votrelec

Matka netvora

 

Kto hovorí, že Votrelec je vražedný, detinsky ho podceňuje. Povedať, že je inteligentný, je k nemu nespravodlivé. Z temnej hlbočiny vesmíru privolali bytosť, stelesňujúcu najhlbší strach. Je súmrakom ľudstva, nepochopiť ho znamená záhubu, a keď sa usilujeme pochopiť ho, dívame sa do mŕtvolne studených očí svojho osudu. Mimozemšťan, spasiteľ či netvor, odhaľuje podstatu ľudskosti, koncentrovanú vo vojne, v politike alebo v láske. A ťažko povedať, vďaka čomu sa príbehy lepšie predávajú. Hawks a Carpenter sa pokúsili zlým Veciam zabarikádovať dvere, Spielberg ich milučkým E.T. otvoril dokorán a Ridley Scott ich Votrelcom vykopol.

  Continue reading Ondrej Herec: Votrelec

Mal byť Jim Morrison zavraždený? (6.časť)

Ďalšie skutočnosti z posledných dní života básnika a speváka americkej hudobnej skupiny The Doors Jamesa Douglasa Morrisona

 

 

Časť šiesta

 

… istý bývalý hollywoodsky právnik (t. č. na dôchodku), ktorý hrával golf s Maxom Finkom – obhajcom, ktorý zastupoval v súdnom procese Jima Morrisona v roku 1969 v Miami, kedy bola rocková hviezda obžalovaná z obscénností a odhaľovania sa na verejnosti, sa v roku 2002 vyjadril, že je presvedčený o tom, že asi mesiac predtým, ako odišiel Morrison do Paríža, ho musel Fink varovať a navrhnúť mu opustiť krajinu. Malo sa tak – podľa tohto nemenovaného právnika, ktorého spomína Stephen Davis v článku The Last Days of Jim Morrison (Posledné dni Jima Morrisona) [1], udiať vo februári 1971.

Continue reading Mal byť Jim Morrison zavraždený? (6.časť)

Rock and Roll (12. časť)

 Frank ZAPPA – (dokončenie)

 

… Jestvujú dve verzie o zmierení sa Beefhearta a Zappu. Vyplýva z nich, že Don stiahol svoje obvinenia, navštívil Zappu, urobili skúšku s Mothers (na jeseň 1974) a zaspieval Willie The Pimp, čo mu vraj príliš nešlo. „Prepadol,” tvrdil Zappa. „Má problémy s rytmom a my sme na rytmus silne zameraní. Veci sa musia vždy odohrávať podľa beatu.” Na jar to bolo už vraj lepšie a v máji spoločne vystupovali v Armadillo World Headquarters (Svetové centrum pásovcov) v texaskom Austine, kde vznikol s výnimkou dvoch štúdiových nahrávok živý album Bongo Fúry (Bongová hystéria). Mothers hrali vtedy s Brockom, Dukom, Tomom a Bruceom Fowlerovcami a s dvoma novými členmi – bubeníkom Terrym Bozziem a slide gitaristom Denným Walleym. Platňa patrí k tým, ktoré majú – rovnako ako pirátske platne, predovšetkým študijný význam pre zberateľov. Melody Maker ju označil za tragickú a Rolling Stone za najhoršiu platňu roka,

     Continue reading Rock and Roll (12. časť)

Rozhovor s Martou Świnderskou – Pelinko

Ten, kto nemiloval, je chudobný

 

Rozhovor s poľskou spisovateľkou Martou Šwiderskou-Pelinkovou

 

 

Marta Šwiderska-Pelinko (nar. v Katowiciach) debutovala zbierkou básní Zastavme čas (1996). Vydala básnický opus Som tvojou pamäťou (1999), súčasný psychologický román V labyrinte bolesti (2003), v roku 2004 jej bolo udelené čestné uznanie Zlatého pera Zväzu poľských literátov). Medziiným popri časopiseckom publikovaní uverejnila texty v dvojjazyčnom bostonskom denníku Biely orol. Je nositeľkou viacerých cien za lyrickú i poviedkovú tvorbu. Od roku 2005 zastáva funkciu podpredsedníčky rzeszowskej Pobočky ZLP, predtým i ako tajomníčka viedla literárny klub.

 

  Continue reading Rozhovor s Martou Świnderskou – Pelinko

Peter Holka: Modrý anjel

V ďalšom čísle Dotykov si na svoj debut spomína spisovateľ Peter Holka. Narodil sa v roku 1950 v Považskej Bystrici. Jeho najznámejšie knihy pre mládež sú Prekážkár v džínsach (1990) a Normálny cvok (1993). Z próz pre dospelých treba spomenúť najmä diela Neha (1995), Sen o sne (1998), Nezabudnuteľná vôňa zrelej pšenice (1999), Smrť, na ktorú sa čakalo (2000), Prekliatie (2003), či knihu skvelých rozhovorov, s dnes už zosnulým spisovateľom Vladimírom Mináčom, V košeli zo žihľavy (1992).

 

  Continue reading Peter Holka: Modrý anjel

Básnici s gitarou

Bulat Okudžava

Archanjel z Arbatu

 

            „Na počiatku bola báseň. Veľmi túžila dostať sa do čo najväčšieho počtu sŕdc, a tak si na pomoc pozvala gitaru…” Takto poeticky sa kedysi v rozhovore vyjadril jeden z klasických predstaviteľov ruského fenoménu básnikov s gitarou – Bulat Okudžava.

Ruskú hudobnú scénu sme vždy vnímali skreslene. Naoktrojované frontové popevky z hodín ruštiny spolu s oficiálnymi prorežimovými ruskými spevákmi a skupinami, znejúcimi z prednovembrového rozhlasu a televízie, vytvárali dojem predpotopných, ideologicky prežutých častušiek. O ruskej rockovej, nezávislej a experimentálnej tvorbe čo-to vedeli iba niekoľkí dobre informovaní hľadači hudby.

Continue reading Básnici s gitarou