Obsah

OBSAH 4/2007

 

2

Rozhovor s básnikom, prekladateľom a literárnym kritikom Jánom Gavurom

8

Peter Bilý: Leto plné snehu

10

Tomáš Kvič: Bolesť, slza, rum a ja

12

Robert Kačeňák: Smrť v Tatrách

17

Ak by súťaže boli ľudia… (Literárny Kežmarok 2007)

22

Michal Badín: Opitá láska občas zájde priďaleko

24

3 pohľady na… Miloš Ferko: Šťastie za dverami

26

Thomas Gunzig

30

Literárny klub OPTIMUM z Martina

34

Radovan Brenkus: Najstrašnejšie ovocie

37

BaBa jAGA, alebo na slovíčko s Karlou Tankovou

40

Jozef Melichár: Hamsunov dar (Goebbelsovi)

44

Akty X: chaos a sprisahania proti ľudstvu (1. časť)

51

Smiech, plač a krik mladej slovenskej literatúry

52

CDotyky

54

Mulliganova žatva

57

Recenzie

62

Všeličo

63

Almanach 25

70

Almanach – prvé dotyky

Niektoré životy sú FANTASTICKÉ (rozhovor s Jánom Gavurom)

Niektoré životy sú fantastické

 

Rozhovor s básnikom, prekladateľom a literárnym kritikom Jánom Gavurom

 

   Ján Gavura sa narodil v Poprade (1975). Vyštudoval slovenčinu, angličtinu a katolícku teológiu. Pracuje ako odborný asistent na Inštitúte slovakistiky na Prešovskej univerzite, kde sa venuje najmä literárnej teórii, histórii a metodológii. Vydal dve básnické knihy Pálenie včiel (2001) a Každým ránom si (2006). Prekladá z angličtiny (J. Sutherland-Smith, S. Heaney, L. Flynnová, R. Welch a i.), naposledy vydal výber z básní C. A. Duffyovej Nesvätá žena (2006).

 

 

Continue reading Niektoré životy sú FANTASTICKÉ (rozhovor s Jánom Gavurom)

Peter Bilý: Leto plné snehu

1.

Cítim ako senilniem. Mám dvadsaťosem, prítomnosť ma nebaví, na budúcnosť neverím, a tak sa už iba obzerám dozadu. Pristihujem sa pri tom, ako som čoraz viac sentimentálny. Už sa dokážem topiť aj v tých najplytkejších citoch. Asi mi predčasne mäkne mozog, alebo čo.

Neviem, či trpím mentálnymi menzesmi, ale s niektorými svojimi známymi sa už nemám o čom baviť.

Povinne chodím na fajnové párty. Synovia zbohatlíkov sa na nich zvyknú zhovárať napríklad o tom, či bmw a audi sú autá pre nešťastných proletárov alebo nie. Nemám jachtu, otec snúbenice áno, mal by som sa cítiť aspoň trochu menejcenne. Nerozumiem metajazyku mysliacich žalúdkov. Medzi zlatou mládežou cítim, ako s každou vdýchnutou molekulou kyslíka hrdzaviem, no medzi starými snobmi sa vždy cítim príjemne.

Continue reading Peter Bilý: Leto plné snehu

Robert Kačeňák: Smrť v Tatrách

„Pamätám si jeden deň, fotil som skoro všetko. Na modernej digitálnej fotografii môžete mať dátum a čas. Tvár mojej ženy sa na fotografiách  mení v priebehu minúty. Ide z toho des.”

„Uhm.”

„Myslíte si, že som ich naozaj nezabil, pán doktor?”

 

1.

„Vitajte na kurze magickej krajiny. Naučíme vás fotiť zaujímavé snímky tým, že niečo z krajiny vezmete, alebo niekde pridáte…”

Účastníci workshopu sedeli v laviciach Základnej školy Antona Prídavku. Riaditeľ si v čase jarných prázdnin privyrábal ako lektor. Na tvárach mladých fotografov sa zrkadlilo nadšenie prvého dňa. Niektorí vyfintení v reprezentačných oblekoch, ale väčšina v športovom oblečení, ktoré sa viac hodilo k Tatrám. Čo sa týkalo počtu fotoaparátov porozkladaných okolo, tak s účastníkmi workshopu mohla súperiť len hojná skupinka japonských turistov. Fotoaparáty boli v ich rukách ako domáci maznáčikovia. Psi zavesení na obojku okolo krku.  Niektoré prístroje boli tupé ako boxeri, iné malé sťa čivavy. Ľahko ste rozoznali pestované plemeno od pouličnej zmesky.

Continue reading Robert Kačeňák: Smrť v Tatrách

Ak by súťaže boli ľudia … (Literárny Kežmarok 2007)

Ak by súťaže boli ľudia… 

(Literárny Kežmarok 2007)

 

Ak by súťaže boli ľudia, Literárny Kežmarok by v tomto roku oslávil svoje štyridsiate druhé narodeniny a dostal by sa do veku, ktorý sa nazýva produktívnym. Ak by súťaže boli ľudia, Literárny Kežmarok by už mal pravdepodobne založenú rodinu s dvoma až troma deťmi, vlastnil by pohodlné a bezpečné auto a možno by mal vyplatenú hypotéku za byt. Ak by súťaže boli ľudia, Literárny Kežmarok by sa asi venoval svojej postupujúcej kariére a na dovolenky by iste chodil niekam k moru. Ak by súťaže boli ľudia… Ale našťastie nie sú!

            Continue reading Ak by súťaže boli ľudia … (Literárny Kežmarok 2007)

Thomas Gunzig: Život bez krivky obzoru

Thomas Gunzig sa narodil 7. septembra 1970 v Bruseli.

 

Debutoval poviedkovou zbierkou Neistá situácia začiatkom augusta (Situation instable penchant vers le mois d’août), za ktorú získal študentskú cenu le Prix de l’Ecrivain Etudiant de la ville de Bruxelles.

Nasledovali zbierky Il y avait quelque chose dans le noir qu’on n’avait pas vu (v českom preklade Petra Himmela pod názvom Něco bylo ve tmě, co nebylo vidět) a Okrem mňa nikto nezomrel (A part moi, personne n’est mort), z ktorej pochádza aj poviedka Život bez krivky obzoru (La vie sans ligne d’horizon). Autor o poviedkach z tejto zbierky povedal: « Problém so všetkými týmito príbehmi je, že nevieme nielen to, ako dopadnú, ale ani ako sa začali. Ak sa však nad tým zamyslíte, uvedomíte si, že tak je to so všetkým. Aj keby ste ostali zavretí v izbe bez telefónu, bez televízie a bez rádia, môžete si povedať, že sa nachádzate v strede príbehu, z ktorého sa nemôžete dostať. »

Continue reading Thomas Gunzig: Život bez krivky obzoru

3 pohľady na …

3 pohľady na…

Miloš Ferko: Šťastie za dverami

(Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007, Bratislava

 

pohľad I.

 

             Existujú tri pravidlá, podľa ktorých sa dá napísať dobrá kniha. Vezmeme charakter X, postavíme ho do situácie Y a necháme ho prežiť udalosť Z.

            Soft country-rock-ový román Miloša Ferka s veselým názvom Šťastie za dverami je príbehom zvláštneho outsidera, ktorého „vážnosť bola opretá o písmenká a slová”. Množstvom slohov si predplácal vďaku spolužiakov na brigádach, kde sa nemusel ani len rukou dotknúť lopaty.

            Ako rastie, stáva sa z neho kronikár, fanatický milovník kníh. „Knižky tak vo mne formovali neúctu a ľahostajnosť k blízkym.”

            Hlavný, presnejšie jediný hlavný hrdina Jozef Herko je sám sebe hlavnou témou a zároveň rozprávačom.

            V románe sa mihajú rôzne figúrky – od rozprávačovho príbuzenstva z východného Slovenska cez bohémsku Alinu, ktorú stretáva v Bratislave, až po profesora Fliačka z trnavskej vysokej školy.

      Continue reading 3 pohľady na …

Literárny klub OPTIMUM z Martina

 Literárny klub OPTIMUM z Martina

 

NAPITE SA POÉZIE SPOLU S NAMI!

 

Vnímame svet intenzívnejšie a trochu inak. Hľadáme svoj vlastný priestor – poéziou i prózou hľadáme akési optimum, prijateľnú alternatívu pre nás všetkých. Sme teda Optimum m. u. m., Optimum mladých umelcov martinských.

Niekde na úplnom začiatku boli Baudelairove „Květy zla” v českom preklade od Nezvala, Dyka a Čapka, ku ktorým sa priplietol Arthur Rimbaud. Dvaja francúzski autori pred hodinou francúzštiny spojili dvoch martinských mladíkov a spájajú ich doteraz.

Debaty o poézii, kultúre, živote v kaviarni na jeseň roku 2005 by sa dali označiť ako prvé neoficiálne stretnutia nášho literárneho klubu. Zakladajúci členovia – Michal a Martin – sa postupom času stále intenzívnejšie zaoberali myšlienkou akéhosi spojenia mladých začínajúcich autorov z Martina a okolia.

Continue reading Literárny klub OPTIMUM z Martina

BaBa jAGA

Kým sa počasie hralo s našimi zmyslami a prenášalo ich do rôznych stavov, život na Zemi sa rodil aj zanikal. V jednej skromnej izbičke v bratislavskej ubytovni sa ticho a nenápadne tvorila kniha pre potešenie ducha aj srdca. Hravo aj vážne vznikali písmenká pod taktovkou veci známych aj neznámych. A tak svetlo svetla uzreli vety, len nedávno spečatené v knihe BaBa jAGA. Ako sa na novorodeniatko patrí, prešli riadnym krstom, aj tortu mali. Ja som bol súčasťou krstu ako hosť a fotograf zároveň. A možno aj preto som vám pripravil rozhovor s autorkou, mamou knihy BaBa jAGA,  Karlou Tankovou. U Karly má číslo 40  magický účinok a predstavuje v jej živote veľa zaujímavostí. A som rád, že moja maličkosť mohla prispieť touto kvapkou mágie do jej kroniky Mágie čísiel.

  Continue reading BaBa jAGA

Hamusov dar (Goebbelsovi)

Jozef Melichár

Hamsunov dar (Goebbelsovi)

 

Keď v rokoch po druhej svetovej vojne svetoznámy nórsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Knut Hamsun ponúkol nakladateľstvu Gylendal (ktoré kedysi sám odkúpil od Švédov) svoje najnovšie dielo – Po zarostlých stezkách (Paa gjengrodde Stier) – jeho dlhoročný priateľ a vydavateľ Hans Greig síce priznal, že sa jedná o skvelú knihu, ale napriek tomu ju odmietol vydať.

Bolo to obrovské prekvapenie pre všetkých, že z Hamsunových rúk na svet vyšla nová kniha, prekvapenie okrem iného aj preto, že posledné roky svojho života strávil v psychiatrickom ústave a neskôr bol kvôli diagnóze – znížené intelektové schopnosti spôsobené stareckou demenciou – presunutý do starobinca, kde sa takpovediac čakalo na jeho smrť. Nechceli súdiť niekdajšiu ikonu, ale spisovateľ sa sám súdu dožadoval. Mal deväťdesiat rokov.

Continue reading Hamusov dar (Goebbelsovi)

Ondrej Herec: Akty X – chaos a sprisahania proti ľudstvu (1.časť)

Akty X: chaos a sprisahania proti ľudstvu (1. časť)

 

Prvý názor (najčastejší): Akty X? Sú výborné, konečne viem, ako to naozaj je a dozviem sa aj, kto za všetko môže. Neštvite ma, lebo napíšem Mulderovi a Scullyovej.”

Druhý názor (odborne kritický): Akty X sú lacný televízny guláš pre duševne podvyživeného diváka, roky naťahovaná žuvačka pre oči. Seriál udržiava na obrazovkách dvojica hrdinov a technické efekty.”

Tretí názor (akademicky nestranný): „Dôvera verejnosti vo vedecko-technický pokrok je otrasená, obnovil sa záujem o nadprirodzené a paranormálne javy. Akty X sa stali kultovým fenoménom, lebo vystihli duchovnú atmosféru doby.”

Štvrtý názor (praktický): „Zlatá doba nenastala, hrozí kamenná. Nepoznáme zodpovedných, nájdime aspoň vinníkov. Treba zase niekoho ukrižovať, azda to pomôže.”

  Continue reading Ondrej Herec: Akty X – chaos a sprisahania proti ľudstvu (1.časť)

CDotyky

Stephan-Max Wirth Ensemble

ILLUMINATION

BOS.REC/DIVYD 2004

 

            Hoci od vydania tohto nosiča už uplynulo zopár rokov (novší zatiaľ tento skladateľ a tenorový saxofonista nevydal), jeho sila akoby rokmi iba rástla. Naposledy ma tak intenzívne upútala hudba z albumu Charliesa Hadena Closenet Duets pred vyše štvrťstoročím. Stephan-Wirth z Berlína jednoducho mocne zabodoval. Jeho inovátorstvo spečatené tenorsaxofónovým majstrovstvom je obdivuhodné a umocnené vynikajúcim výberom spoluhráčov. Neznámi hráči vytvorili na báze kompozícií Stephana-Maxa Wirtha nádhernú farbu zvuku z bicích, sitary, gitary, kontrabasu, spevu, fender rhodesov, a samozrejme, tenorový saxofón kontroluje hudobné dianie pod ním. Wirth je mladý hudobník (1968) z modernej generácie, ktorý nemieni iba mechanicky využiť to, čo sa ako džezový entuziazista naučil na hodinách u Leszeka Zadla v Mníchove. Za album Illumination dokonca získal vysokú cenu od tlače. Beztextový spev a moderný džez s jeho skladbami často superšpeciálne zaranžovaný opäť ním samým ho vynáša na vrchol tohto žánru hudby v Európe. Napokon, aj s albumami má už svoje skúsenosti, toto je historicky jeho siedmy album. V Berlíne sa usadil relatívne iba nedávno, v roku 1999. Aj tu získal za svoj album Illumination zvláštnu cenu. Bodaj by aj nie! Aj skúseného poslucháča tento sýty, no silne príťažlivý zvuk saxofónu aj ostatnej skupiny (najmä hlasov) okamžite upúta a následne pripúta. Keď vás čakajú desiatky nových albumov na vypočutie a dokola si púšťate Stephana-Maxa Wirtha Ensemble s jeho Illumination, niečo to už len musí znamenať!

 

Continue reading CDotyky

Recenzie

Nárazy obrazov

(Richard Kitta: Vynález dúhy, Vydavateľstvo SSS, Bratislava 2006)

 

   Richard Kitta sa už dobre zapísal u literárnych kritikov a čitateľov svojím básnickým debutom Zem tajných obojživelníkov (básne v p(r)óze) (Vienala, Košice 2004).

   Svoj zámer hry slov a básnických obrazov rozvíja ďalej v zbierke Vynález dúhy. Navyše v nej pristupuje i na hru, o ktorú ide vo filme, ba dokonca takú, ktorú dnešnými možnosťami nejde ani filmom vyjadriť. Že nejde o hru samoúčelnú, je čitateľovi jasné hneď v prvej básni únos (str. 11), kde hrou slov a významných členení verša dosahuje vyjadrenie pocitu nárazov obrazov o seba v dynamických vlnách nárazov vagónov pri pohybe vlaku. A nielen pri pohybe vlaku cítiť tieto nárazy obrazov, taktiež je to výrazné v iných básňach, napríklad dievčatko s bodkou (str. 25), božie priezviská (str. 31), na brehu mesta (str. 34), retušovaná (str. 36) a iných. Pohráva sa s obrazom v básni i s obrazom vytvoreným záznamom básne, napr. v básni b-52 (str. 19). Členením alebo nečlenením básní do kratučkých strof nenásilne núti čitateľa vychutnať si autorov zámer. Autor si je istý svojím počínaním a ponímaním vlastnej poetiky. V básni pr-vá dru-há (str. 35) si trúfa použiť záľahu genitívnych metafor v prvej strofe na vyjadrenie dôležitosti toho, čo sa (v druhej strofe) nedá vyjadriť ináč a jemnejšie (najtichšie ticho najtichšieho/mňa).

Continue reading Recenzie

Almanach 25 – Prvé dotyky

                                      Keď umenie šumí

 

   Občianske združenie Úlet pod záštitou Knižnice pre mládež v Košiciach zorganizovalo 2. ročník literárnej súťaže Š(umenie), do ktorej mali možnosť zapojiť sa všetky košické základné školy. Súťažilo sa v dvoch kategóriách poézie a prózy – obidve kategórie sa týkali prvého a druhého stupňa základných škôl. Hoci na Slovensku je literárnych súťaží viac ako dosť, súťaž Š(umenie) splnila svoj základný cieľ: poskytla aktívny priestor pre literárnu tvorbu mladej generácie, ktorá sa pod ubíjajúcim tlakom masmédií nachádza v čoraz pasívnejších okolnostiach. No ľudská prirodzenosť chce byť kreatívna, má snahu objavovať neexistujúce. Keďže neustále zápasí s neaktívnym prístupom k životu, súťaž určite ponúkla príležitosť, ako mládež môže tráviť voľný čas. Ide o jednu z rozumných alternatív boja proti rozmáhajúcemu sa mentálnemu úpadku či deštrukcii osobnosti, proti vandalizmu alebo hrozbám drogovej závislosti.

Continue reading Almanach 25 – Prvé dotyky

Almanach 25 – odkazy

ODKAZY 4/2008

* Peter B. (?): Píšeš, že tvoja poviedka Aj chlebom je človek živý je tak trochu úlet. Hm, možno nielen „trochu”. Bolo by vhodné (pre tvoje terajšie aj budúce texty), keby si sa viac sústredil na štylistiku a taktiež na gramatiku. Aj preto, že slovné spojenie „Keď si predstavým…” – uznáš sám – vyznieva ako päsť na oko. Prinajmenšom… Popracuj a určite niečo pošli. Čakáme, márne to vôbec nie je.

Continue reading Almanach 25 – odkazy