Category: č. 3/2007

Rozhovor s Ondrejom Hercom

Zabil by Dracula Frankensteina?

 

Ako deti sme sa často hádali, kto je silnejší:  Zabil by Dracula Frankensteina? Zvíťazil by King Kong nad Godzilom? Ale na všetky otázky musí prísť  správny čas. Ukázalo, že ten môj nastal vo chvíli, keď som mal možnosť rozprávať sa o netvoroch s odborníkom par exellence. O netvoroch vie azda všetko. Na najznámejšie beštie, ktoré nás desia v kinách alebo v snoch, si vzal skalpel a dokonale ich rozpitval. Frankenstein, Hyde, človekozvery na ostrove Dr. Moreaua, Dracula, King Kong, Vec, Godzila, Votrelec, Terminátor…, tým všetkým napísal diagnózu, aby sme aj my, laici, konečne vedeli, s kým máme tú česť. Ondrej Herec.

  Continue reading Rozhovor s Ondrejom Hercom

Pavol Ičo: Továreň

   Asi sa niekam prejdem… a zoberiem si Muffy, premýšľa na posteli práve prebudená Beáta. Vstane, umyje sa, navlečie si dlhý tmavomodrý plášť, svetlohnedý klobúk s veľkými čiernymi bodkami, fialové lodičky a pohľadom skĺzne k svojmu miláčikovi. Muffy. Prikloní sa a psíka jemne pobozká na hebký ňufáčik. Zadíva sa na stôl na vyblednutú fotku vo vyleštenom ebenovom ráme s vyrezanými ružami, schytí Muffy a otvorí dvere. Prebehne točitým schodiskom. Vonku už začalo opadávať lístie, kochá sa pestrofarebnou nádherou a kráča popri rieke do lesov. Už si nepamätá, kedy naposledy merala takú dlhú cestu. A teraz tu stojí na okraji strmej hory, sleduje stúpajúce výpary mesta. Cestou naspäť sa zastaví v novom supermarkete. K nákupu pridá dve fľaše tvrdého alkoholu. Neodrádzajú ju ani pohŕdavé pohľady nakupujúcich. Niežeby pila často, ale predsa: nadišiel piatok a v poslednom čase sa cíti taká sama. K dverám bytu príde, keď sa stmieva. Z vrecka spolu s kľúčmi vyloví malú obálku.

Continue reading Pavol Ičo: Továreň

Wolkrova Polianka 2007

WOLKROVA POLIANKA 2007

Vysoké Tatry 18. – 19. októbra

 

            V dňoch 18. – 19. októbra 2007 sa uskutočnil vo Vysokých Tatrách 44. ročník celoslovenskej literárnej súťaže Wolkrova Polianka 2007 – najstaršej poetickej súťaže mladých autorov do 35 rokov na Slovensku. Túto mimoriadnu kultúrnu udalosť svojou osobnou účasťou podporil aj sám primátor mesta Vysoké Tatry Ing. Ján Mokoš a kultúrni predstavitelia tatranského regiónu.

           

 Porota v zložení: Igor Hochel (predseda), Ireney Baláž a Boris Brendza (šéfredaktor časopisu DOTYKY) vyberala z prác 54 autorov. Porota taktiež konštatovala, že v porovnaní s minulým ročníkom súťaže badať mierny vzostup estetickej úrovne tvorby, ubudlo príspevkov, ktoré vykazujú pomýlenú predstavu o tom, čo je moderná lyrika (sentimentálna poézia napodobňujúca poetiku z konca 19. a začiatku 20. storočia). Mladí tvorcovia najlepších textov (asi dvadsiatka príspevkov), naopak, používajú súčasné výrazové prostriedky, ovládajú „umenie” lyrickej skratky a píšu myšlienkovo podnetné básne. Najlepší autori z tohto ročníka súťaže môžu v blízkej budúcnosti obohatiť podoby slovenskej poézie.

  Continue reading Wolkrova Polianka 2007

Peter Furmaník: Slnečnice

Slnečnice

 

   Neviem, čím to je, ale zatiaľ sa to prihodilo s každým novým priateľom mojej sestry.

Je odo mňa takmer o päť rokov staršia a za dobu svojej mladosti už stihla mať slušný počet partnerov. Deväť.

   Marek je najnovší objav. Vysoký, tmavovlasý úverový analytik.

 

 Sedela som v obývačke a kreslila som si.

   „Môžem sa pozrieť?”

   Ukázala som Marekovi kresbu. Bola tam mačka. Moja obľúbená téma.

   „Pekná mačička,” povedal.

   „Naozaj?” usmiala som sa. To bolo všetko, čo som urobila.

   Pohladil ma po vlasoch. Vzápätí sa ku mne prisal.

  Continue reading Peter Furmaník: Slnečnice

Jurinova jeseň 2007

JURINOVA  JESEŇ 2007 V ZNAMENÍ „VÍŤAZNÉHO ŤAŽENIA” KATARÍNY DŽUNKOVEJ

 

V chladných jesenných dňoch 2007 sa slávnostným vyhodnotením zavŕšil 3. ročník literárnej súťaže pre mladých poetov a prozaikov z celého Slovenska Jurinova jeseň. Vavríny za poéziu a prózu zožala (tak ako v minulosti, a ako aj inde…) opäť mladá talentovaná Košičanka Katka Džunková, ktorá by už hádam mohla pomaly i zanechávať myšlienky na literárne súťaže a začať si pripravovať materiál na svoj debut… Ale pekne po poriadku.

Continue reading Jurinova jeseň 2007

Branislav Hájek: V tichosti sa poberiem

 O nohe

 

Dnes

Pochovávajú nohu

Našla sa

Pri ceste

Akoby nevedela

Ktorým smerom

Sa pohnúť

Nikomu nechýba

Niekto ju odhodil

Nálezca

Sa neprihlásil

Čierne poltopánky

Do úradu

Divadla

Alebo k tancu

Nevieme

Akého je rodu

Či majiteľom

Je mladík

Patrí staršiemu

Je otáznik

Hudobníci vyhrávajú

Slnko pečie

Navôkol

Rozliehajúci pach

A noha

Si klope

Do taktu

  Continue reading Branislav Hájek: V tichosti sa poberiem

Vojtech Kondrót: Robotník poézie

V novembri 2007 by sa básnik Vojtech Kondrót (1940 – 2003) dožil 67 rokov, no v januári si nielen jeho rodina, priatelia a známi pripomenú 4. výročie dňa, kedy sa odobral na svoj posledný zájazd. Na nebesia.

Vojto Kondrót istý čas pôsobil aj v Dotykoch ako predseda redakčnej rady. Stretávali sme sa v redakcii, ale i v Klube slovenských spisovateľov, v Dome slovenských spisovateľov v Budmericiach, najčastejšie však na rôznych literárnych súťažiach. Vojto Kondrót bol neodmysliteľnou postavou týchto akcií, kde sa stretávali mladí poeti. Pre mnohých predstavoval autoritu, bol patrónom mladých začínajúcich slovenských básnikov. V Novom Slove im láskavo ukazoval smer, kadiaľ sa oplatí vydať na ceste v písaní, ako chutí poézia, možno by nebolo zveličovaním tvrdenie, že mnohých súčasných už „zavedených” autorov strednej generácie Kondrót svojím spôsobom vychoval, poznačil, ozrejmil im to, čo je vo všetkých začiatkoch dôležité, za čo sa oplatí vytrvať…

                    Vojtech Kondrót a Marián Grupáč Continue reading Vojtech Kondrót: Robotník poézie

Katarína Mikolášová: Tanec borovice

 

                                 Skrat

 

                 Bzukot káblov

           bzukot osy

  bliká svetlo

 stresy

stresy

 v tmavej noci

        bez pomoci

                    ktosi

                     kdesi

                        čosi

                        prosí

                    v tmavej

                          noci

                          bez

                     pomoci

                       kdesi

                      ktosi

   ťažkým dychom

oblok rosí

 

  Continue reading Katarína Mikolášová: Tanec borovice

Literárne Šurany

L I T E R Á R N E     Š U R A N Y

XV. ročník

 

Vyhodnoteniu každej hromady literárnych textov, ktoré sa poschádzajú v súťaži, predchádza aj jedna celkom neliterárna súvaha. Porota tŕpne, či bude môcť oceniť všetkých talentovaných účastníkov, a zároveň sa starostí, či nájde dostatok kvalitných príspevkov hodných ocenenia.

15. ročník Literárnych Šurian nedostatkom kvality rozhodne netrpel.

Porota v zložení Marianna Grznárová, Marián Grebáč a Ján Litvák pri jednej z prozaických prác viedla dlhšiu debatu nad poviedkou, ktorá je po literárnej stránke vyzretá a zvládnutá, dôrazný nesúhlas prejavila M. Grznárová, ktorá po obsahovej stránke označila poviedky P. Balka za dobre predajný gýč, že v mnohých ohľadoch predstihuje aj texty bežne publikované v prestížnych literárnych periodikách. Napokon pri tomto súťažiacom siahla po možnosti dožiadať si ďalšie jeho texty. V literárnej praxi je bežné, že sa prísnejším okom hľadí na tých nadanejších a menej sa skúmajú texty, ktoré nespĺňajú ani triviálne kritériá.

Continue reading Literárne Šurany

Ireney Baláž: Rock and Roll (15.časť)

                                                                (časť pätnásta ) 

Mick JAGGER (dokončenie)

 

 

            … Vlastne to bol Andrew Loog Oldham, kto Rolling Stones povzbudzoval v skladaní. Prvá pieseň sa volala It Should Be You a na značke Decca ju nahral George Bean. Andrew ich nielen presvedčil, aby začali skladať, ale dokázal im aj navravieť, aby si svoje nápady naozaj zapísali. Možno im do ich hláv natlačil more hlúpych predstáv, lenže Keith s Mickom mu zas na oplátku natlačili more svojich hlúpych nápadov. Veľmi dobre vedeli, že časom i tak ostanú bez materiálu, preto začali skladať. Vedeli, že nahrávanie starých vecí im nevydrží donekonečna. Pochopili, že si ich budú musieť zložiť sami. A napokon, to je práve tá najtvorivejšia časť celej roboty – lenže vtedy iba vysedávali v hotelových izbách a zabíjali bohapusto čas.

Continue reading Ireney Baláž: Rock and Roll (15.časť)

Ondrej Herec: Dobre organizovaný netvor (2.časť)

                             Dobre organizovaný netvor 2. časť

 

„V Argentíne použili Remingtonove pušky a moju fantáziu šteklí myšlienka, že firma, ktorá ma každé ráno holí, nesie meno firmy, ktorá zabila môjho deda” (Borges, Jose Luis 1970: Autobiographical essay).

Standard Oil Company podnikala v Bolívii a Shell v Paraguaji. Firmy predpokladali, že v pohraničnej púšti Chaco sa nachádza ropa a vyzbrojili obyvateľstvo obidvoch krajín (ako predtým v iných štátoch). Vojnu v rokoch 1932 – 1935 vyhrali choroby a hlad, ale medzinárodná arbitráž rozhodla, že víťazom je Paraguaj, teda Shell. Geologický prieskum nenašiel v Chacu ani kvapku ropy. V roku 1941 Shell tušila ropu v Ekvádore a Standard Oil v Peru. Peru vyhralo vojnu a geologický prieskum ukázal, že v krajine nie je ropa.

Psychoanalytická definícia netvora vystihuje charakter organizácie: netvor potláča nevedomie stále novými formami a riadi kontakt s obrazmi zakázaného správania. Konzervatívne fikcie o netvoroch uspokojujú publikum, lebo obnovujú sociálny poriadok. Organizácie nastoľujú vlastný poriadok. Bystrý netvor mal potlačiť neľudské správanie, ale naučil sa potlačiť ľudské.

  Continue reading Ondrej Herec: Dobre organizovaný netvor (2.časť)

34. ročník Bratislavských džezových dní v PKO

Neverte besom, chudnite s džezom!

 

Hej vy, mladí, poznáte bratislavské PKO? Starší tam mali onehdy svoje skvelé zjazdy, tých mladších treba donavigovať. Cesta beží po nábreží a kúsok od krásneho mosta SNP sa už črtá novovzniknuvší komplex bytov pre márnotratných milionárov, ktorí sa so svojich páperových pelechov budú kochať už onedlho západom slnka nad rakúskymi dedinami a s pohárikom pernodu v ruke nostalgicky vzdychať: Na ja, echt natur! Noch einmal drink, Erika, ja?! Áno, áno, starodávna nízka budova PKO čarokrásne čupí hneď vedľa a pripomína tak trošku vietnamskú krytu tržnicu v Ho Či Minovom meste. Malé, ošarpané, nízke, útulné, bez klimatizácie, vyhovujúcich šatní, ale tak pekne – nostalgicky & postsocialisticky naše…

Continue reading 34. ročník Bratislavských džezových dní v PKO

CDotyky

Bob Dylan – Dylan – 2007 Sony/BMG

 

Pre mladších určite nezaškodí pripomenúť, že pán Bob Dylan, vlastným menom Robert Zimerman, začínal svoju hudobnú kariéru ako študent výtvarného umenia, škola ho však nijako zvlášť nenadchla, a tak ju po roku opustil. Potom sa s gitarou v puzdre a náhradnými džínsami v ruksačiku túlal krížom-krážom cez celú Ameriku, aby sa bližšie zoznámil so životom na ceste, ktorý tak obdivoval u svojho veľkého vzoru W. Guthrieho. Stretával a počúval starých bluesmanov, ľudových pesničkárov, hrával za polievku v špinavých putikách, bláznivých baroch, študentských domovoch, kluboch, či na ulici. Práve tam si ho všimol jeho producent, aby spravil z Boba už v mladom veku hviezdu, čo zásadným spôsobom ovplyvňovala a ovplyvňuje folk-rockovú scénu USA. Bol to práve Dylan, ktorý vyzdvihol spievaný text na kvalitatívne vyšší stupienok a jeho znalosť americkej i európskej poézie mu pomohla z neho spraviť zhudobnenú, plnohodnotnú báseň.

Continue reading CDotyky

Recenzie

Všetko, čo napíšeme, bude použité proti nám

(Kateřina Bolechová: Rozsvícenou baterkou do pusy, V. zväzok edície Stôl časopisu Psí Víno (39), Praha 2007)

 

   Poetka a prozaička Kateřina Bolechová (České Budějovice, 1966) doteraz publikovaná iba časopisecky, sa predstavila svojou prvou zbierkou básní s názvom Rozsvícenou baterkou do pusy. Ide o piaty samostatne nepredajný zväzok edície Stôl, ktorej tituly vychádzajú ako príloha českého časopisu Psí Víno. Táto útla zbierka pripomína Grochove, na Slovensku už pomerne etablované Zošity poézie. V psích dňoch pre súčasnú (knižnú) kultúru je tento spôsob post-produkcie novej poézie pochopiteľný, nevyhnutný, ba aj zámerný. Ako priblížiť poéziu tým, ktorí ešte nevedia, že ju potrebujú?

   Continue reading Recenzie